Predstavím Vám môj milý kompost. Preto je milý, lebo mi robí veľkú radosť. Hoci veľa „ papá“, vôbec nepriberá, veď má stále svoje pevné miery: je okrúhly, má priemer 110 cm, výšku 100 cm .

Býva v zadnej časti mojej záhrady v polotieni, medzi dvomi veľkými stromami - orechmi. To sú jeho bodyguardi.

 

Jeho jedálny lístok je dosť rozmanitý a pestrý, má pravidelnú stravu niekedy aj 3 krát za deň.

Je síce vegetarián, ale nechýbajú mu žiadne živiny. Ráno dostane pár vrecúšok vylúhovaného čaju 

z raňajok čo našim uvarím, a to ovocný alebo bylinkový, na desiatu dostáva ovocie aj zeleninu v pokrájanom stave - šupky z jabĺk, hrušiek, rôznej zeleniny, okrem citrusových plodov – to nemá rád, má alergiu na citrusy. Na obed dostáva ako kedy: šupky zo zemiakov, aj výluh zo zemiakov 

v čom sa varili, však treba dodržiavať aj pitný režim, šupy zo zeleniny, ak sa robí šalát a pod., škrupinky z vajíčok, lebo aj vápnik treba. Je totiž závislý od nás, čo papáme my, dávame papať aj jemu, ale opakujem, musí to byť na báze rastlinnej, nie živočíšnej. Poobede, keď už prídem z roboty, už ma čaká, lebo si urobíme kávičku a ideme čítať noviny. Keď ju vypijem, tak čo na spodku zostalo / pijem zrnkovú/, tak mu dám, je rád, lebo ho to povzbudí do ďalšej práce, lebo tej je v záhrade dosť. A keď dočítam zase noviny, tak aj jemu dám prečítať, nech vie čo je nové vo svete, ale upozorňujem, že nie nejaké časopisy farebné alebo tak, bulvár nemá rád. Keď si takto pekne oddýchneme, idem pracovať do záhrady. A toto môj kompost miluje. Hlavne keď som v zadnej časti záhrady, tam kde býva. Vtedy sa krútim stále okolo neho.

Lebo tam dostane samé dobroty, ako šupy z hrachu, fazule, stonky z vykopaných zemiakov, v jeseni plno lístia, ale zaujímavé je, že orechové nechce, asi mu dlho trávia. 

A aby to nemal príliš jednoduché, dostáva aj konáriky menšie, však má dosť energie, musí ju nejako využiť. Najradšej má, keď kosím, trávičku posekanú, tú má strašne rád, tá je taká mäkká, na rozdiel od zeminy, ktorú mu občas prihodím, vtedy sa až zľakne . Keď odídem na opačnú stranu záhrady – do okrasnej časti, to nemá rád, lebo ma nevidí a už si myslí, že nič nedostane, ale mýli sa. Po chvíli sa objavím s kyticou kvetov , /samozrejme že s odkvitnutou/, a hoci nemá žiadny sviatok podarujem mu ju . Vtedy je trochu namyslený, ale ja si to nevšimnem, aby nespyšnel. Leto bolo dosť suché tento rok, tak som dopriala môjmu kompostu wellnes. Sprchovala som ho z každej strany z boku, z vrchu, aj tropický dážď dostal /odstátu dažďovú vodu z plechovej vane/. 

V zime mu trochu podkúrime, manžel mu zanesie teplého dreveného popola, alebo trochu pilín, keď pílime drevko do krbu, veď zima bola tuhá. 

Keď sa mi zdá, že mu je pritesno, tak ho pošteklím vidlami, poprehadzujem, lepšie sa mu dýcha. 

 

Toto leto mal môj kompost aj nepozvaných nájomníkov. Zistila som to, keď som išla zrovna vysýpať poživeň. Priblížila som sa ku kompostu, a čo nevidím: myška Hryzka si pochutnávala

 na melóne, normálne ako človek. Pekne od kraja ku kraju obhryzkávala si šupku z melónu, až kým som ju nevyrušila. Ona čumela na mňa, ja na ňu. Kým mi to došlo, už som bola vnútri v dome. Totiž trpím fóbiou na hlodavce. Nenávidím hlodavce. Nakoniec mi došlo aj to, prečo okolo kompostu moja fenka Jessy si vykopala jamy. Totiž pod kompostom si urobili hraboše raj, lebo som sa dočítala, že hraboše sú viacmenej bylinožravce. Každý večer tam striehne a keď hraboš vyjde na prechádzku, chytí ho. Nuž čo, aj oni sú živé tvory a idú za lepším.

 

Každý rok na začiatku jesene sa môj kompost sťahuje, samozrejme to nemá veľmi rád. Rozmontujem ho, dám ho o pár metrov ďalej a pokračujeme v našom osvedčenom trende a zas sme kamaráti. Nedám si ho za nič na svete, veď on mi vlastne dáva viac ako ja jemu. Na jeseň , keď ryľujem v záhrade, tak hádam aj 7 – 10 fúrikov mám z tohto môjho kompostu. Ale hlavne majú úžitok z neho moje lásky , kvety v črepníkoch – hlavne muškáty, ktoré mi skrášľujú môj altánok.

Pri tom kompostovaní som vlastne prišla na to, aké je to v tej prírode jednoduché, sama sa o všetko postará, pokiaľ my ľudia do toho neodborne nezasahujeme.

Ide len o to, aby sme to dávali na správne miesto, mali trochu trpezlivosti a tešili sa z našej prírody aká je úžasná...