1. Obmedzuje právo spotrebiteľov na výber nápojov v ekologickejších vratných, opakovane používaných obaloch, čím by zároveň zvýšil znečistenie prostredia. Návrh nového zákona výrazne znižuje počet obchodov, ktorých sa bude týkať povinnosť ponúkať spotrebiteľom nápoje vo vratných obaloch (ak ich predávajú v jednorazových) a to zvýšením predajnej plochy obchodov, ktorých sa to týka, z dnešných 100 m2 na 200 m2. Ak si uvedomíme, že tak veľké predajne nemá takmer 2 a pol tisíc z 2800 obcí v SR, zistíme, že na väčšine územia štát a skladová politika obchodných reťazcov obmedzí dostupnosť ekologickejších obalov. Na trhu však má rozhodovať výber spotrebiteľa...

Rozšírenie jednorazových nápojových obalov spôsobí zvýšenie množstva odpadov a ďalších negatívnych dopadov. Vratné, opakovane používané obaly sa používajú v priemere 20 až 40 krát, oproti tomu jednorazové končia hneď po prvom použití ako odpad. Väčšina štúdií životného cyklu (posudzujúcich všetky dopady od výroby, cez používanie až po odpad) vyhodnotila opakovane používané obaly ako šetrnejšie k prostrediu.

 2. Vyškrtáva právomoc MŽP zaviesť zálohovanie a recykláciu jednorazových obalov, ktoré nadmerne zaťažujú prostredie, čo by znemožnilo výrazne znížiť znečisťovanie prostredia nezákonne pohodenými odpadmi, nelegálnymi skládkami. To, že nejaké ministerstvo sa dobrovoľne vzdáva svojej právomoci je unikát. Väčšinou rezorty o čo najväčší vplyv naopak bojujú. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré viac než mnohé iné majú problémy práve s veľkým množstvom nezákonne pohodených odpadov v prírode, parkoch, na uliciach. Práve nápojové obaly, takmer výlučne jednorazové, tvoria najväčší, až 38 percentný objem nezákonne pohodených odpadov v prostredí. Jedine zálohovanie nápojových obalov sa vo svete osvedčilo ako účinný nástroj v znižovaní tohoto druhu znečisťovania prostredia. V Spojených štátoch amerických, ktoré zaviedli zálohovanie zaznamenali  20 až 60 percentný pokles znečisťovania prostredia pohodenými odpadmi. Ani triedený zber, ani osveta neboli v tomto smere také úspešné.

Návrhy Ministerstva životného prostredia obmedziť vratné obaly a znemožniť zálohovanie jednorazových by spôsobili, že znečistenie prostredia odpadmi z  nápojových obalov by v prírode, parkoch a uliciach dokázateľne stúplo.

Okrem toho zálohovanie dosahuje najvyššiu mieru zberu a recyklácie odpadov z nápojových obalov - v priemere 80-95%, oproti tomu triedený zber dosahuje iba 30 – 50%. Lobbistické skupiny znečisťovateľov ako AVNM, Envipak, či Zväz obchodu zavádzajúco sľubovali obrovské mediálne kampane pre podporu triedeného zberu odpadov ako aj takmer 80% mieru recyklácie nápojových plastových fliaš. MŽP im vyhovelo, dodnes však nerealizovali ani jedinú mediálnu kampaň pre podporu triedenia odpadov. Miera triedenia a recyklácie odpadov z nápojových PET obalov sa odborníkmi odhaduje iba na 25-30%. Zvyšok končí ako odpad zaťažujúci skládky a spaľovne.

3. Návrh nového zákona vyškrtáva postupnú povinnú náhradu obalov z PVC, čím zvýši škodlivosť odpadov z obalov. Z PVC sa uvoľňuje rad toxických látok, napríklad karcinogénne dioxíny, ftaláty a ťažké kovy. Medzinárodným trendom je postupná náhrada PVC inými, čistejšími druhmi plastov a materiálov, tak ako to odhlasoval aj Európsky parlament v roku 2001. Rôzne obaly z PVC už pred rokmi zakázalo Švajčiarsko, Kanada, pričom Dánsko prijalo na PVC ekologickú daň. V súčasnom zákone o obaloch je ustanovená povinnosť postupnej náhrady obalov z PVC pre výrobcov, ktorý balia svoje produkty do takýchto obalov. Pre ekonomickú citlivosť dokonca nie je stanovená percentuálna miera, v akej musia nahrádzať PVC obaly.

4. Návrh zákona žiadnym spôsobom nemotivuje výrobcov obalov, aby prispievali obciam na triedený zber v dostatočnej miere. Jednou z možností je zavedenie tzv. „autorizácie“ oprávnených organizácií*. Namiesto toho navrhuje MŽP opak - prehlbuje súčasnú extrémnu dereguláciu tzv. „oprávnených organizácií“*.       

Triedený zber odpadov je „stratový“ a bez dostatočne vysokých príspevkov priemyslu (vynútených kvalitnou legislatívou) naň obce nemajú prostriedky. Hrozí, že miera separovania odpadov sa u nás zastaví, alebo dokonca zníži. Už teraz neplníme naše záväzky voči Európskej únii a recyklujeme príliš málo odpadov z obalov. Týka sa to kovov, skla a plastov. Návrh zákona o obaloch z dielne MŽP garantuje, že sa súdnym sporom s Európskou komisiou pre neplnenie cieľov recyklácie nevyhneme.

Dôsledkom sú zahanbujúco nízke príspevky priemyslu na podporu triedeného zberu obciam, ktoré sú neporovnateľne nižšie oproti Rakúsku, ale aj Českej republike. Obce sú kvôli tomu nútené doplácať na triedený zber odpadov z obalov z daní nás všetkých. Chudobné obce a občania sa musia takto skladať priemyslu na plnenie minimálnych limitov recyklácie vyžadovaných EÚ. „Tomu sa hovorí privatizácia ziskov a socializácia nákladov - zo strany priemyslu a obchodu, na úkor obcí a občanov“ konštatuje predseda „Priateľov Zeme - SPZ“ Ladislav Hegyi.

Keďže sa dopady obalov na životné prostredie v SR preukázateľne horšia, pričom k nim prispeli práve návrhy nadnárodných nápojových spoločností a Zväzu obchodu, zmysel by mohla dávať iba snaha sprísniť zákon o obaloch. MŽP však robí presný opak. Návrh neobsahuje jediné nové opatrenie pre zlepšenie životného  prostredia, iba znižovanie zodpovednosti znečisťujúceho priemyslu a presúvanie finančnej a logistickej záťaže na obce, občanov a prírodu. Ak by bol neskôr prijatý v takejto podobe, predstavoval by jeden z najhorších zákonov o obaloch v EÚ. Obsahuje tak mnoho vážnych nedostatkov a neodborných, až úsmevných ustanovení, že Priatelia Zeme nevidia inú možnosť iba jeho stiahnutie a kompletné prepracovanie.

*   Priemysel používajúci obaly je európskou, následne slovenskou legislatívou viazaný k splneniu limitov zvýšenia recyklácie odpadov z „ich obalov“. Keďže individuálne plnenie by bolo neekonomické a logisticky nesmierne náročné, priemysel to všade vo svete zabezpečuje prostredníctvom spoločných organizácií. Tie sa líšia v jednotlivých krajinách systémom, každá krajina si môže slobodne zvoliť v legislatíve taký systém ktorý vyhovuje jej podmienkam. V závislosti od legislatívy podporujú zálohovanie alebo triedený zber (resp. oboje v danej krajine). Triedený zber sa podporuje formou tzv. „oprávnených organizácií (v Českej rep. ich nazývajú „obalovými spoločnosťami). Tie sa snažia organizovať a mať nad nimi strategickú kontrolu najväčšie nadnárodné firmy prostredníctvom systéme „Zeleného bodu“ s názvom „Pro Europe“. Mnohé mimovládne organizácie a nezávislí odborníci kritizujú systémy „Zelených bodov“, že sú viac lobbistickým nástrojom pre bránenie prijatia nástrojov pre prevenciu, opakovane používané obaly a vysoké miery recyklácie, s cieľom viac šetriť prostriedky svojich donorov – priemyslu, než reálne podporiť triedenie a recykláciu.    

Tabuľka 1: Nárast množstva odpadov z obalov v SR
(zdroj: MŽP SR, Slicpen/Envipak, priemysel)

Nariadenie vlády SR č. 220/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie

(miera zberu a recyklácie narastá po rokoch pomaly, v miere zväčša niekoľkých %, z uvedených údajov vyplýva, že SR v súčasnosti neplní limity zberu a recyklácie)

Zdroj: Chalmers Industrieteknik, Švédsk, Inštitút pre vývoj produktov Technická univerzita Dánsko, Dánsky úrad pre ochranu životného prostredia, 1998.