Na prvý pohľad sa môže myšlienka nulového odpadu, že nebudeme produkovať žiadny odpad, ale iba suroviny pre ďalšie priemyselné spracovanie zdať ako utopický sen. V skutočnosti je však tento cieľ nielen dosiahnuteľný, ale postupne sa prakticky začína realizovať v stále väčšom množstve miest, obcí, firiem i štátov po celom svete.

Pod pojmom „nulový odpad“ sa nemyslí zníženie tvorby všetkých odpadov na nulu - to v spoločnosti zameranej na spotrebu nie je možné. Myslí sa tým eliminácia súčasného spôsobu zneškodňovania odpadov (na skládkach a v spaľovniach) na nulu, alebo maximálne priblíženie sa k tomuto cieľu. “Odpady” - druhotné suroviny - ktoré vznikajú, by mali byť opätovne vrátené na trh (napr. vďaka recyklácii), alebo do prírody (biologický rozklad - kompostovanie a pod.). 

Vízia nulového odpadu si vyžaduje zmenu myslenia a doteraz zaužívaných praktík. Namiesto problémov s nakladaním s už vyprodukovanými odpadmi, sa musíme hlavne zamerať na spôsob ako rozumnejšie nakladať s prírodnými zdrojmi a ako znižovať celkový objem odpadu. Musíme si určiť ambiciózny, dlhodobý strategický cieľ: postupné znižovanie množstva odpadu, ktorý končí na dnešných skládkach či spaľovniach na nulu, resp. na čo najnižšiu možnú mieru.

Koncepcia ”Smerovanie k nulovému odpadu” nie je „technológiou“ nakladania s odpadmi. Je to komplexná forma odpadového hospodárstva bez skládok a spaľovní v dnešnej podobe, ktorá systémovými zmenami predchádza vzniku odpadu, minimalizuje jeho množstvo a toxicitu, výrobky maximálne využíva, opätovne používa a pokiaľ to už nie je možné, tak ich recykluje.

Koncepcia “Smerovanie k nulovému odpadu” zahŕňa širokú škálu krokov napr. :

• rozšírená zodpovednosť výrobcov za svoje výrobky (vrátane ich zberu a recyklácie po skončení životnosti) 
• motivačné systémy triedeného zberu; mechanicko-biologické spracovanie nevytriedených odpadov
• rozšírenie zálohovacích systémov
• nepodporovanie ťažby primárnych surovín a zneškodňovania odpadov (skládok a spaľovní odpadov)
• finančná / daňová reforma (internalizácia externalít, presunutie daňovej záťaže z “dobrých vecí” na znečisťovanie…), ktorá povedie priemysel k znižovaniu produkcie odpadov
• rozvoj opätovného používania (výrobkov, obalov)

Pri napĺňaní cieľov koncepcie nulového odpadu je nevyhnutná zapojenosť a zosúladenie aktivít vlády, výrobných podnikov, obchodu a samozrejme občanov - konečných spotrebiteľov.

Koncepcia nulového odpadu predstavuje nový rozmer v plánoch pre 21.storočie, zahŕňajúc v sebe princípy zachovania prírodných zdrojov, zníženia znečistenia životného prostredia, zvýšenia počtu pracovných príležitostí a zabezpečenia vyššej miery hospodárskej sebestačnosti.

Nulový odpad je logický krok, ktorý nasleduje po krátkodobých cieľoch, ktoré sme si stanovili v recyklácii. Ak prijmeme koncepciu Smerovanie k nulovému odpadu, nezastavíme sa na 35% alebo 50% miere recyklácie, aby sme potom postavili spaľovne a skládky pre spracovanie zvyšku nášho komunálneho odpadu. Radšej sa budeme snažiť pokračovať v predchádzaní vzniku odpadu, znovu používaniu materiálov a úspešnej recyklácii, pričom budeme riešiť dôležitejšie problémy akými je napr. zastavenie tvorby odpadu už pri jeho zdroji.

Smerovanie k nulovému odpadu v priemysle  

Nulový odpad má svoj pôvod v úspešnej priemyselnej koncepcii „absolútne kvalitného manažmentu“. Stanovenie cieľa „nulovej chyby“ umožnilo dosiahnuť prekvapujúce výsledky v zlepšení výrobných technológií.

Napríklad Toshiba využila „absolútne kvalitný manažment“ k zníženiu počtu chýb na jednu milióntinu.
V oblasti odpadov spoločnosť Xerox Corp. (Rochester, New York) v roku 1999 dosiahla 87 % mieru recyklácie nie nebezpečného tuhého odpadu vo svojich podnikoch vo svete a zvládla manažment u 94 % nebezpečného odpadu recykláciou. Battery Council International napr. zdokumentoval v júni 2000 ročnú 94,6 % mieru zberu a recyklácie olova z oloveno-kyselinových batérií. Hewlett Packard (Roseland, Kalifornia) zase znížil množstvo odpadov o 95% a v r. 1998 pritom ušetril 870 564 dolárov. Brewers of Ontario (Ontario, Kanada) zálohovacím systémom dosahujú 99% mieru návratnosti fliaš z ich celkového objemu. 97,6% ich obalov je vytriedených, 80% sú opakovane používané (zálohované) obaly. Fetzer Vineyards (Hopland, CA, U.S.A) recykluje papier, lepenku, konzervy, sklo, kovy, protimrazovú zmes, palety a vínové sudy; kompostuje korok a hroznové semiačka. Ich odpad poklesol o 93 % za posledných pár rokov, s cieľom dosiahnuť nulový odpad v roku 2009.

Koncepcia Smerovania k nulovému odpadu zameriava pozornosť na celoživotný cyklus výrobkov. Nepodporuje teda iba recykláciu, ale taktiež nahradenie neobnoviteľných materiálov obnoviteľnými alternatívami.

Nulový odpadu taktiež motivuje k tomu, aby si priemyselní výrobcovia uvedomili hodnotu odpadu a hľadali preňho nové spôsoby využitia.

Komunálny nulový odpad

S koncepciou nulového odpadu sa bežne stretávame v priemysle, postupne však začína prenikať aj do oblasti komunálnej.

V roku 1996 si austrálske hlavné mesto Canberra ako vôbec prvé stanovilo za cieľ dosiahnuť nulového množstva zmesového komunálneho odpadu do roku 2010. Týmto príkladom sa neskôr inšpirovalo aj komunálne hnutie nulového odpadu na Novom Zélande. Taktiež niektoré úrady v Kalifornii potom, čo dosiahli svoj pôvodný cieľ - 50% redukciu objemu odpadov - teraz preberajú politiku nulového odpadu a smerujú k vyšším cieľom. Teraz sa táto koncepcia začala šíriť aj do zvyšku USA, Kanady a samozrejme Európy.

Smerovanie k nulovému odpadu - riešenie pre mestá, obce a regióny

Pre koncepciu smerovania k nulovému odpadu sa môžu rozhodnúť mestské, obecné úrady, mikroregióny ...

Podmienkou uskutočnenia tejto stratégie je skutočná snaha o zníženie množstva zmesových komunálnych odpadov. Vyžaduje teda kombináciu podpory domáceho kompostovania, práce so spotrebiteľmi, opatrenia motivujúce k opakovanému používaniu, silného triedenia odpadu atď.

Konkrétne možnosti zníženia množstva odpadu v každej obci by mal odhaliť odpadový audit. Ten ukáže, kde odpad vzniká, a teda aké sú možnosti jeho obmedzenia.

Výsledkom bude moderné efektívne odpadové hospodárstvo bez znečistenia, exhalácií skleníkových plynov a nadmerného plytvania druhotnými surovinami, ale i nové pracovné miesta a prospech pre miestnu ekonomiku. A čo je nemenej dôležité v celkovej bilancii sú tieto riešenia lacnejšie pre komunálne rozpočty.

Pre úspešnú realizáciu koncepcie na komunálnej úrovni je potrebné:

• Stanoviť si cieľový rok dosiahnutia nulového komunálneho odpadu a jednotlivé kroky pre jeho dosiahnutie - väčšina komunít si určila 15 - 20 ročné obdobie. Cieľ tak bude lepšie rozdeliteľný do jednotlivých časových období s krokmi od hospodárenia s odpadom, po jeho elimináciu a vývoj nových technológií.
• Zapojiť verejnosť do plánovania - je nutné, aby s celým zámerom koncepcie nulového odpadu už od jej plánovania bola oboznámená celá komunita (miestne zastupiteľstvo, podnikatelia, súkromné osoby).
• Presadzovať a podporovať projekty prevencie vzniku odpadov a opätovného používania - miestne zálohové systémy (okrem iného vratné obaly), opätovné používanie nábytku, elektroniky...
• Kompostovať biologický odpad - podporovať domáce kompostovanie, vytvoriť systém zberu biologických odpadov a ich kompostovania.
• Vytvoriť pre občanov dobré podmienky pre triedenie suchých recyklovateľných odpadov - zabezpečiť dostatok kontajnerov na recyklovateľné zložky, pre zástavbu rodinných domov sadu vriec na triedenie do každej domácnosti...
• Odoberanie veľkoobjemného a problematického odpadu - zdarma zaistiť zber, opätovné použitie a prípadne recykláciu veľkých elektrických výrobkov, nábytku a ďalších objemných, ale aj problémových (batérie, farby) odpadov.
• Motivovať domácnosti - zaviesť spravodlívé poplatky podľa množstva vyprodukovaných odpadov.
• Zvýšiť poplatky za skládkovanie - toto je dôležité z 2 dôvodov - ekonomicky znevýhodniť tento negatívny spôsob nakladania s odpadom a poskytnúť financie na realizáciu koncepcie nulového odpadu.
• Podporovať programy spätného odberu - presviedčať miestnych maloobchodníkov a výrobcov, aby spätne odoberali svoje výrobky a obaly po použítí. Zálohovať sa môžu všetky obaly na nápoje a potraviny, batérie, pneumatiky a pod.
• Odmietnuť spaľovne odpadov - nové spaľovne vyžadujú mimoriadne investície a účinne tak dlhodobo bránia recyklácii.
• Zvyškový odpad dotrieďovať a podrobiť úprave -  optimálnym riešením je tzv. mechanicko - biologická úprava odpadov (MBT - z anglického mechanical - biological treatment). MBT zaistí, aby odpady boli čo najmenej biologicky závadné a nevyvolávali chemické reakcie, emisie skleníkového plynu metánu a vyluhovávanie toxických látok do pôdy, či podzemných vôd, čo je najväčším problémom súčasných skládok zmesového odpadu.

Úspešné riešenia svetových miest a regiónov

Koncepcia Smerovania k nulovému odpadu sa zatiaľ rozšírila predovšetkým na Novom Zelánde, v Austrálii a v severnej Amerike. Podobné výsledky dosahujú napr. aj v Rakúsku a Nemecku, kde je miera recyklácie zložiek komunálneho odpadu asi 50%.

Pre ilustráciu, že uplatňovanie tejto vízie je reálne aj v slovenských podmienkach uvádzame príklad obce Palárikovo. Táto obec dosiahla v krátkom čase vynikajúce výsledky, ktoré sú zaujímavé nielen dosiahnutou účinnosťou separovaného zberu, ale aj ekonomickou efektívnosťou celého odpadového hospodárstva. Nepochybne ide o jeden z najlepších slovenských systémov riešenia odpadového hospodárstva, ak nie o úplne najlepší, ktorý len potvrdzuje, že „kde je vôľa, tam je aj cesta“. Príklad Palárikova úspešne rúca základy mýtov, ako napr. nezáujem občanov, nedostatok odberateľov, finančne neúnosné..., ktoré používajú mnohé samosprávy na konzervovanie súčasného negatívneho stavu nakladania s komunálnymi odpadmi.

Palárikovo - Slovensko

Obec Palárikovo sa nachádza 14 km od okresného mesta Nové Zámky. V súčasnosti má cca 4 380 obyvateľov, ktorí bývajú v 1 618 bytových jednotkách, z toho je 1 165 rodinných domov so záhradkami a 34 bytových domov (priemerne 4 - 6 bytov na bytový dom).

• V roku 2000 začali prostredníctvom obecných novín, pravidelných vysielaní relácií do miestneho rozhlasu, letáčikmi, prednáškami a besedami na školách propagovať domáce kompostovanie.
• Neskôr po zhodnotení stavu nakladania s komunálnym odpadom vypracovali nový systém nakladania s odpadmi, ktorý je jednoduchý, má nízke zriaďovacie náklady, je dostatočne motivačný pre pôvodcov odpadu, ale hlavne je vysoko účinný, čo sa týka výťažnosti a zapojenosti obyvateľstva.
• Skôr ako v roku 2002 začali s postupným zavádzaním separovaného zberu uskutočnili prieskum trhu potencionálnych odberateľov vyseparovaných druhotných surovín. Do roku 2004 zaviedli separovaný zber papiera a lepenky, viacvrstvových kombinovaných materiálov, skla, plastov, kovových obalov, elektronického šrotu, opotrebovaných pneumatík, opotrebovaných autobatérii a akumulátorov, káblov, veľkoobjemových odpadov, nebezpečných odpadov, drobných stavebných odpadov.
• Pre domácnosti sa zaviedol vrecový systém zberu (3 vrecia/domácnosť). Od obyvateľov sú vytriedené zložky odvážané 1 x za 2 mesiace.
• Separovaný zber je zavedený aj vo všetkých inštitúciách (Obecný úrad, ZŠ s MŠ, Pošta, Poľnohosp. družstvo, Lesný závod ...), obchodoch a reštauráciách
• V obci zároveň zriadili zberný dvor, kde môžu obyvatelia bezplatne nosiť podľa potreby všetky vytriedené zložky KO. V blízkej budúcnosti sa v zbernom dvore zriadi sektor ešte funkčných vecí, ktoré si obyvatelia môžu prísť zdarma prevziať - drobná technika, biela technika, nábytok a pod.
• Obec zakúpila štiepkovač a pre občanov v čase orezávok zabezpečuje drvenie konárov.
• Zriadilo sa aj Obecné kompostovisko na kompostovanie odpadu z údržby verejnej zelene a zvyškov bioodpadu od obyvateľov (ak si ho z nejakého dôvodu nevedia doma skompostovať).
• Pri obecnom úrade, referáte ŽP vzniklo občianske združenie Spoločnosť pre rozvoj ekologického vedomia. V rámci jej aktivít 55 mladých ľudí pomáha pri výrobe informačných materiálov, realizácií informačných aktivít, na brigádach a pod.

Samozrejmosťou úsilia o znižovanie vzniku komunálnych odpadov, ktoré by museli končiť na skládke sú neustále sa opakujúce informačno - propagačné kampane zamerané na separovaný zber, kompostovanie, predchádzanie vzniku odpadu, opätovné používanie. Realizujú sa prednášky a výchovné akcie na školách, motivačné súťaže, burza šatstva a pod.

Dosiahnuté výsledky:

Tab. 1.: Znižovanie množstva odpadov v obci Palárikovo podľa jednotlivých rokov

Rok	1999	2000	2001	2002	2003	2004 (odhad)
Zmesný / zvyškový odpad (t)	1400	1250	985	750	550	480
Množstvo odpadov/rok/obyvateľa (kg)	319,6	285,4	224,8	171,2	125,6	109,6
Zníženie množstva odpadov v porovnaní s rokom 1999 (v %)	-	10,7	29,6	46,4	60,7	65,7
Zníženie množstva odpadov separovaným zberom v porovnaní s rokom 1999 (v %)	-	-	-	8,5	12,5	15,3
Množstvo vyseparovaných surovín na obyvateľa (kg)	-	-	-	27	39,9	49
Zníženie množstva odpadov kompostovaním v porovnaní s rokom 1999 (v %)	-	10,7	29,6	37,9	48	50,4
Zníženie množstva bioodpadu v zmesnom odpade na obyv.  v porovnaní s rokom 1999 (kg)	-	34,2	94,7	121,2	153,7	161

 

Separovaním komunálneho odpadu od roku 2002 a propagovaním domáceho kompostovania od roku 2000 sa docielilo zníženie množstva KO zneškodňovaného skládkovaním postupne z 1 250 t ročne na 480 t ročne (predpoklad na rok 2004, podľa priebežných výsledkov z tohto roku).

Obec Palárikovo vypracovala projekt Integrovaného regionálneho systému separovaného zberu. Do systému je zmluvne zapojených 25 obcí (Palárikovo, Jatov, Rastislavice, Tvrdošovce, Komoča, Veľký Kýr, Černík, Komjatice, Mojzesovo, Ivánka pri Nitre, Selice, Podhájska, Trávnica, Radava, Bardoňovo, Dedinka, Pozba, Maňa, Dolný Ohaj, Hul, Jasová, Kmeťovo, Semerovo, Vlkas, Trnovec nad Váhom). Projekt sa začal realizovať vo februári 2004.

Palárikovo je prvou slovenskou obcou, ktorá sa prihlásila ku koncepcii Smerovanie k nulovému odpadu. V súčasnej dobe sa pracuje na tvorbe Akčného plánu, ktorý bude bude podkladom pre ďalšie aktivity, ktoré zabezpečia ešte väčšie zníženie tvorby zmesového komunálneho odpadu končiaceho na skládke.

Provincia Nové Škótsko - Kanada

Koncom osemdesiatych rokov plánovalo hlavné mesto kanadskej provincie Nové Škótsko, Halifax (350 tis. obyvateľov), novú spaľovňu s kapacitou 500 ton / deň. Po diskusiách s verejnosťou však radnica návrh stiahla s poukázaním na vysoké investičné náklady a hrozbu, ktorú by spaľovňa znamenala pre rozvoj intenzívnej recyklácie. Zvolili preto iné riešenie.

Provincia podporuje domáce kompostovanie a zaviedla zber triedeného biologického odpadu i recyklovateľných materiálov. Do prevádzky uviedli 95 zberných stredísk, kde sa zbierajú povinne zálohované nápojové obaly (všetky obaly okrem obalov na mlieko sú v provincii Nové Škótsko, kde Halifax leží zálohované), sprevádzkovali zariadenie na recykláciu pneumatík, miesta pre odloženie nebezpečného odpadu i pre recykláciu stavebných odpadov, dve kompostárne a pod.

Pre zvyškový odpad mesto postavilo sitové zariadenie, ktoré je schopné vyseparovať objemný odpad, recyklovateľné materiály i toxické materiály a počas 14 dní stabilizuje zvyškový odpad kompostovaním. Na skládku sa tak ukladá iba nerecyklovateľný, netoxický a nerozložiteľný materiál. Počas iba 5 rokov program dosiahol 50% zníženie skládkovaného odpadu a vytvoril cez 3 000 pracovných miest. Ak nepočítame stavebný a demolačný odpad, tak Halifax v rokoch 1989 - 2000 znížil množstvo skládkovaného odpadu na jedného obyvateľa takmer o 60%.

Dilbeek - Belgicko

Aj toto mesto z 38 tis. obyvateľmi dobre ilustruje, že znižovanie množstva odpadov má úspech taktiež v európskych krajinách, kde sa koncepcia Smerovania k nulovému odpadu doteraz veľmi nerozšírila.

Pôvodné odhady mesta počítali s nákladmi na odpadové hospodárstvo vo výške 2 - 2,5 mil Euro v roku 1997. Zásadná zmena odpadového hospodárstva vrátane zavedenia vrecového zberu surovín, podpory domáceho kompostovania, zriadenia 3 000 komunitných kompostární a zmeny poplatkov z paušálnych na platby podľa množstva produkovaných odpadov umožnila, že v roku 1996 odpadové hospodárstvo mesta stálo iba 1,25 mil. Euro. Mesto pritom počas 6 mesiacov roku 1996 dokázalo obmedziť produkciu domového odpadu na 60% pôvodného množstva.

Canberra - Austrália

Austrálske hlavné mesto (270 tis. obyvateľov) si v roku 1996 vytýčilo znížiť množstvo odpadu na nulu do roku 2010 a premeniť 2 skládky na recyklačné a kompostovacie centrá. Zatiaľ sa podarilo obmedziť množstvo skládkovaných odpadov o 51%. Recyklácia sa oproti roku 1995 Zvýšila o 80%. Miestna skládka pripomína skôr priemyselný park ako klasickú skládku.

Okres Del Norte - Kalifornia, USA

Del Norte (30 tis. obyvateľov) bol prvý okres v USA, ktorý hospodári s odpadom podľa koncepcie Smerovania k nulovému odpadu, prijatej v roku 2000. Úradníci očakávajú, že program uľahčí radikálnu transformáciu odpadového hospodárstva na ekonomiku, ktorá bude účinne využivať prírodné zdroje.

Novozélandské mestské rady

V roku 2001 prijalo 40% zo 74 novozélandských zastupiteľstiev zámer dosiahnuť nulového množstva odpadu do roku 2015. Predpokladá sa, že rozvojom recyklácie a kompostovania bude počas desiatych rokov vytvorených 40 000 pracovných miest.

Seattle - USA

Seattle (540 tis. obyvateľov) prijal nulový odpad v roku 1998 ako strategický princíp odpadového hospodárstva. Plán zdôrazňuje hospodárenie so zdrojmi namiesto s odpadmi a šetrenie prírodných zdrojov prevenciou a recykláciou odpadov.

Rovnako ako v kanadskom Halifaxe, aj v Seattli mala radnica zámer riešiť problém odpadového hospodárstva stavbou spaľovne, a tiež tu od nej odstúpila (mimo iného kvôli nesúhlasu verejnosti). Mesto začalo agresívny recyklačný program, ktorého najdôležitejšou časťou je vrecový zber vyseparovaných surovín, platba občanov podľa množstva vyprodukovaných odpadov, výchovné programy a finančná podpora recyklácie v podnikateľskom sektore. V roku 1988 si mesto stanovilo zámer recyklovať 60% komunálnych odpadov do roku 1998 vrátane čiastočných cieľov: 40% v roku 1991 a 50% v roku 1993. V roku 1996 sa podarilo dosiahnuť 44% mieru recyklácie a kompostovania komunálnych odpadov, pričom náklady na odpadové hospodárstvo zostali rovnako vysoké ako v roku 1987 - teda 155 dolárov a tonu, pričom množstvo zmesných komunálnych odpadov kleslo o 13%.

San José - Kalifornia, USA

Základom recyklačného programu  je v tomto jedenáctom najväčšom meste USA (870 tis. obyvateľov) vrecový zber triedeného odpadu, platby občanov podľa množstva vyprodukovaných odpadov a finančná motivácia priemyslu k recyklácii a znižovaniu množstva odpadov. Výsledkom bola 43% miera recyklácie a kompostovania v roku 1996 a zníženie množstva zmesných komunálnych odpadov v rokoch 1993 - 1996 o 2%. Náklady na domácnosť pritom zostali po započítaní inflácie rovnaké: v roku 1997 predstavovali 207 dolárov, o štyri roky neskôr 210 dolárov.

Belleville - provincia Ontario, Kanada (40 tis. obyvateľov) 

Zníženie množstva skládkovaných odpadov o 63%.

Sydney - provincia Ontario, Kanada (17 tis. obyvateľov)

Zníženie množstva skládkovaných odpadov o 69%.

Trenton - provincia Ontario, Kanada, (15 tis. obyvateľov)

Zníženie množstva skládkovaných odpadov o 75%.

Bellevile Sidney a Trenton sú súčasťou programu Blue Box 2000. Na uliciach sa zbiera 20 rôznych materiálov. Využívajú systém platby za množstvo a motivujú tak občanov kompostovať na svojich záhradách (zapája sa 65% občanov).

Bellusco - Taliansko

Malé mestečko (6 tis. obyvateľov) nedaľeko Milána znížilo množstvo skládkovaných komunálnych odpadov o 73%.

Gazzo –Taliansko

Obec (3 tis. obyvateľov) nedaľeko Padovy znížila množstvo odpadov o 81%.

Zodpovednosť výrobcov za odpad  

Riešenia na komunálnej úrovni musia v koncepcii Smerovanie k nulovému odpadu doplniť legislatívne opatrenia, ktoré pomôžu prevencii odpadu: zákony, ktoré zaistia zodpovednosť výrobcov za výrobky a obaly po skončení ich životnosti. Mestá, obce a kraje, ktoré sa rozhodnú pre smerovanie k nulovému odpadu, by mali využiť svoj vplyv a takéto opatrenia požadovať od vlády a poslancov.

Výrobky, ktoré sú lacnejšie ako konkurenčný tovar, pretože po použití môžu byť vyhodené, vlastne dostávajú dotáciu z verejných prostriedkov. Reálna cena totiž nie je nižšia, iba ju namiesto výrobcov platia samosprávy a prípadne daňoví poplatníci.

Individuálna zodpovednosť výrobcov za tovar umožňuje zahrnúť tieto náklady priamo do ceny výrobkov. Pokiaľ výrobok a jeho obal nie je možné opätovne použiť, recyklovať alebo kompostovať, musí byť výrobca zodpovedný za ich zhromažďovanie a likvidáciu po skončení životnosti. Takýto postup bude motivovať výrobcov, aby dávali prednosť dizajnu znižujúcemu množstvo odpadov na minimum - a obciam, mestám či krajom pomáha riešiť koncepciu nulového odpadu.

Takáto legislatíva stimuluje vyššiu materiálovú efektívnosť priemyslu a prispieva taktiež k zníženiu nákladov a jeho vyššej konkurencieschopnosti.

Príležitosti pre priemysel a podnikanie  

Koncepcia Smerovanie k nulovému odpadu, otvára príležitosť pre úplne nový druh podnikania: obchodníci nepredávajú iba výrobky, ale zároveň i súbory služieb k nim patriace. V podstate sa teda zmení spôsob, akým kupujeme a používame tovar. Zákazník si namiesto kúpenia televízor alebo práčku prenajme a výrobca sa postará o modernizáciu, údržbu a recykláciu výrobku po skončení prenájmu.

Výrobcovia napr. znovu miešajú nevyužité farby a potom ich darujú na mestské projekty alebo z nich recykláciou vyrábajú farby nové. Pokiaľ sa pre podobné projekty nenájde podnikateľ, je vhodné na tento účel využiť mestské zberné dvory alebo centrá zaoberajúce sa opätovným používaním a opravami.

Koncepcia smerovania k nulovému odpadu je plán, ktorý odpadové hospodárstvo na Slovensku potrebuje. Na veľmi dlhú dobu sme uviazli v systéme zameranom na najlacnejšie a najrýchlejšie zbavovanie sa odpadu, bez ohľadu na životné prostredie a vplyv na ľudské zdravie. Teraz sa nachádzame na križovatke. Môžeme naďalej zotrvať v tomto zastaralom a nelogickom postoji alebo si môžeme zvoliť odlišný prístup. Môžeme stavať dalšie nezdravé a neobľúbené spaľovne a skládky alebo môžeme začat presadzovať inteligentné odpadové systémy, ktoré vytvárajú z odpadu z našich domácností užitočné suroviny. Systémy, ktoré budú prínosom ako v oblasti environmentálnej, tak i sociálnej a ekonomickej.

Je len na nás či budeme pokračovať v plytvaní prírodnými zdrojmi a v ich premieňaní na nebezpečné znečisťujúce látky alebo si uvedomíme, že odpad len tak nevzniká, ale že je vytváraný. A proti tomu môžeme niečo urobiť.

Princípy koncepcie Smerovania k nulovému odpadu

K plánovaniu stratégie Smerovania k nulovému odpadu napomáha stručný a zrozumiteľný prehľad jeho hlavných princípov a rozdielov oproti súčasnému riešeniu odpadového hospodárstva.

	Dnešná prax	Koncepcia „Smerovanie k nulovému odpadu“
Hlavné princípy	- tok surovín z prírodných zdrojov na skládky - nízka zodpovednosť výrobcov za environmentálne a sociálne dopady výrobkov a obalov - dôraz na centralizovaný a kapitálovo nákladný priemysel, často kontrolovaný nadnárodnými korporáciami (ťažba i nakladanie s odpadmi)	- uzavretý tok surovín s minimálnymi vstupmi a výstupmi - zodpovednosť výrobcov za celý životný cyklus výrobkov a obalov, ktorá ovplyvňuje dizajn tovaru - dôraz na miestnych podnikateľov, rozvoj regionálnych ekonomík, zamestnanosť
Štátna politika	- odstraňovanie odpadov financujú poplatníci - regulácia vybraných exhalácií a ďalších emisií v daných zariadeniach - priame a nepriame dotácia ťažobného a odpadového priemyslu	- odpady odstraňujú výrobcovia zo zákona zodpovední za svoje výrobky po ukončení životnosti - vytvorenie podmienok alebo priamych dotácií, ktoré podporujú rozvoj priemyslu šetriaceho prírodné zdroje
Dodávky prírodných materiálov	- orientácia na prírodné zdroje a ťažbu - toxické materiály	- dôraz na recykláciu materiálov a šetrnú ťažbu prírodný surovín - dôraz na používanie netoxických materiálov
Dizajn výrobkov a obalov	- dôraz na marketing a predaj - pozornosť recyklácii, čistej produkcii alebo ekologickému dizajnu výrobcovia venujú iba tam, kde ich k tomu prinúti pozornosť verejnosti - krátka životnosť výrobkov, umožňujúca zvýšiť predaj	- ekologický dizajn, snaha znížiť spotrebu prírodných zdrojov i znečistenia na minimum, obmedziť náklady na recykláciu alebo opakované použitie - dôraz na minimalizáciu odpadu, trvanlivosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť tovaru - maximálna životnosť výrobkov
Výroba	- firmy sa snažia minimalizovať krátkodobé výrobné náklady inštaláciou čistiacich zariadení tzv. na konci potrubia (filtrov, odstraňovanie vzniknutých odpadov atď.)	- výrobcovia zavádzajú nové technológie zamerané na maximálne zníženie odpadov, znečistenia a plytvania, rozvoj recyklácie a opakovaného použitia - výrobcovia nesú zodpovednosť za svoje výrobky a obaly po skončení ich životného cyklu - výrobcovia presadzujú princípy nulového odpadu pri výrobe svojho tovaru zmluvami s dodávateľmi, aby aj oni niesli zodpovednosť za svoje výrobky
Predaj a distribúcia	- predajcovia a distribútori neprijímajú zodpovednosť za environmentálne dopady - dôraz sa kladie na širokú ponuku a medzinárodný obchod	- rozvoj prenájmu výrobkov, ktoré zostávajú vo vlastníctve výrobcu alebo predajcu - predajcovia a distribútori sú aktívnymi partnermi pri spätnom odbere výrobkov a propagácii environmentálne šetrného tovaru - dôraz na miestnych výrobcov, miestnu distribúciu a predaj
Spotreba	- zákazníci si vyberajú tovar podľa ceny a krátkodobej kvality	- zákazníci si vyberajú výrobky podľa environmentálnych dopadov, ceny a kvality - zákazníci sa podieľajú na recyklácii a opakovanom použití výrobkov
Koniec životného cyklu	- množstvo environmentálnych nákladov nie je zahrnutých v cene - daňoví poplatníci nesú väčšinu nákladov na skládkovanie a recykláciu	- cena zahŕňa úplné náklady na environmentálne dopady výrobkov a odpadov - výrobcovia nesú väčšinu nákladov za odstránenie tovaru po skončení jeho životného cyklu