Napríklad v oblasti ochrany vôd Slovensko potrebuje na splnenie svojich záväzkov voči EÚ investovať do roku 2015 okolo 3 mld. EUR, najmä na čistenie odpadových vôd a zlepšenie kvality pitnej vody. Plán čerpania európskych fondov do roku 2013 však ráta iba s 853 mil. EUR, pričom s inými zdrojmi pre investície do vodného hospodárstva sa na Slovensku nepočíta. Oproti ostatným krajinám vláda dokonca schválila rozdelenie financií z Kohézneho fondu EÚ v pomere 60% pre dopravnú infraštruktúru a iba 40% pre životné prostredie. To aj napriek názoru Európskej komisie, ktorá odporúčala rozdelenie v pomere 50:50. Vo finančnom vyjadrení ide približne o 460 mil. EUR.

„Vláda sa snaží zabezpečiť financovanie dopravnej infraštruktúry, ale pritom zabúda na naše záväzky voči Európskej únii a najmä voči nášmu spoločnému životnému prostrediu“ hovorí Roman Havlíček, programový koordinátor Priateľov Zeme-CEPA a člen monitorovacieho výboru pre Kohézny fond. „Prístup, ktorý vláda zvolila, bude znamenať, že vodárenské spoločnosti nebudú môcť investovať do rozšírenia kanalizácií a čistenia odpadových vôd. Slovensko tak nesplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o vstupe do EÚ. To bude mať následky aj v podobe sankcií zo strany Európskej komisie.“

Za situácie, keď nie sú vytvorené finančné podmienky pre potrebné investície do vodárenských sietí, štát nepriamo núti verejné vodárenské spoločnosti, aby hľadali zdroje u súkromných firiem. Tie majú záujem vodárenské služby privatizovať.

Priatelia Zeme-CEPA sa preto obracajú na Európsku komisiu (EK) s pripomienkami k programovacím dokumentom a vyzývajú EK, aby pri rokovaniach so slovenskou vládou nástojila na zvýšení investícií do oblasti životného prostredia. Zároveň upozorňujú vládu SR na hroziace nedodržanie záväzkov voči EÚ v oblasti životného prostredia a s tým spojené sankcie.