Záhradkárčiť som začal pred rokmi, keď som sa presťahoval z Ružomberka na Dolniaky, odkiaľ pochádza manželka, kde sme kúpili starší dom.

Máme 5arovú záhradu a 2x taký dvor, 2 psov, 1 mačku, 1 zajaca. Okrem zeleniny sú tu staršie ovocné stromy (3nektarinky, 2hrušky, 2višne, veľká skorá čerešňa, 2hrušky, 2slivky, jabloň, 13koreňov hrozna, maliny), ja som zasadil 2jablone, marhuľu, orech, černice, 7ríbezli a 1egreš.
Takže biologického odpadu je tu pomerne veľa, preto mám až 4 kompostery. Keď su menšie, je s nimi jednoduchšia manipulácia (plnenie, prehadzovanie nevyzretého kompostu z jedného do druhého, umiestnenie a pod.)

Jeden z komposterov je zhotovený zo starých pneumatík z traktora, jeho výhoda je, že je vždy k dispozícii a podľa potreby len prikladám koleso naviac, a pri 5 kusoch mi ho zdvihne až do výšky cca 1,7 -1,8 metra, medzi ne vkladám podložky (tehly, kameň, drevo a pod.), aby medzi pneumatikami bola medzera kvôli prúdeniu vzduchu, nehrdzavie a nehnije. Nevýhodou je priestor na uskladnenie. Používam ho už 7 rokov a som s ním veľmi spokojný. Ak by si to niekto chcel vyskúšať, je potrebné zrezať okraje pneumatík , minimálne na šírku rafika (ako je to vidno na fotke), lebo pri usadzovaní kompostu by sa zadržiaval na okrajoch a nepadal by na dno a tiež tam vznikne vzduchová medzera, ktorá uberá na objeme kompostera. Orezal som to kmitacou-schtich pilkou, ručne sa to rezať nedá, guma je pomerne dosť tvrdá a hrubá. Najprv si treba navŕtať otvory na šírku pílového listu, inač sa nedostanete cez tu gumu. Takto si môžete vyrezať aj otvory do stredu pneumatík na vzduch.
V jeseni umiestňujem ešte 1-2 malé kompostery zhotovené z pneumatík osobného auta, ktoré sú umiestnené na začiatku záhrady, aby sa v zime nemuselo chodiť na koniec záhrady. Podľa potreby sa prikladá vždy nové koleso. Ja ich dávam 6-7 ks max., ináč stráca stabilitu. Stabilita sa dá dosiahnuť nabitím 3-4 kolov okolo obvodu pneu.

Do kompostov dávam takmer všetok odpad zo záhrady, okrem napadnutých a chorých konárov stromov. Stromy orezávam pravidelne v lete po zbere ovocia (nemusím rezať na jar – robím iba kozmetiku), čo dáva veľmi veľa zeleného odpadu, ktorý sa rýchlejšie rozkladá ako suché konáre stromu. Dávam iba konáriky do hrúbky 5-7 mm, hrubšie sa mi do roka nerozložia a na drvičku nemám, preto hrubšie konáre nechávam vyschnúť a spáliť. Všetok bio odpad z kuchyne (okrem: citrusov, chleba, mäsa, kosti), škrupiny z vajec, použité servítky a papierové utierky (používame len biele, bezfarebné) a obaly z vajec, ktoré obsahujú už rozdrvenú celulózu (je to už rozdrvené drevo), občas aj psie výkaly ale len veľmi malo, zajačí trus, piliny.

Ak je vrstva odpadu cca 10cm prisypem ho vrstvou kompostu z niektorého z komposterov, bočnice mám urobené tak, že sú odoberateľné, alebo vrstvou zeminy zo záhrady.

Okrem toho ak zbadám niekde červíka, či už po daždi, pod kameňom, skalou, tehlou (na tento účel mám na niektorých miestach dvora naukladané betónové kamene), ihneď ide do kompostu. Prišiel so na to tak, že pred štyrmi rokmi sa mi do záhrady nasťahoval krt a nevedel som sa ho zbaviť, hoci som naňho vymýšľal všetky možne pasce a triky, najradšej sa zdržiaval v blízkosti kompostera a tam mi vyžieral červíkov, ktoré potom chýbali v kompostovisku a kompost sa nerozkladal tak dobre a rýchlo. Začal som podkladal pod komposter sieťku na zajace, aby sa k ním nedostal a čo čert nechcel odrazu zmizol. Tak neviem či preto, že nemal čo žrať alebo čo sa mu znepačilo. Proste ho niet.

Na jednom s komposterov mi vyklíčili aj dva korene paradajok a slnečníce.

Umiestňujem tam aj dve nádoby s vodou, chodia tam piť hrdličky a kopu drobného vtáctva, najmä tento rok, keď je taký suchý.