ekologizácia
ZÁLOHOVANIE jednorazových obalov z nápojov (leták)
Takmer polovica zo všetkých PET fliaš na Slovensku skončí na skládkach, v spaľovniach a odhodená v našich lesoch, riekach... Znečisťujú prírodu, ohrozujú zvieratá aj nás. V krajinách, kde zálohujú, takýto problém nemajú - takmer všetko zrecyklujú. Postavme sa aj my za zálohovanie!
Aká je naša pôdna stopa?
Pôda je základom nášho života, dáva nám jedlo, ktoré jeme, filtruje vodu, ktorú pijeme, poskytuje nám suroviny potrebné na výrobu produktov, ktoré používame a je priestorom pre naše aktivity. Množstvo pôdy potrebnej pre náš život umožňuje vyčísliť pôdna stopa. Je to indikátor vhodný na meranie množstva pôdy využitej na výrobu tovarov a služieb. Prečítajte si viac o tom aká je naša pôdna stopa a koľko pôdy je potrebnej na výrobu rôznych vecí z nášho každodenného života.
Skutočná cena spotreby: pôdna stopa EÚ; štúdia, PRIATELIA ZEME EURÓPA
V celosvetovom meradle Európska únia využíva viac pôdy, než je spravodlivé. V roku 2010 sme v EÚ na uspokojenie našej spotreby súvisiacej výlučne s poľnohospodárskymi produktmi a službami využívali 269 miliónov hektárov pôdy, čo je o 43 % poľnohospodárskej pôdy viac, než je k dispozícii na území samotnej únie. Pre lepšiu predstavu, množstvo pôdy využívanej EÚ mimo jej vlastného územia takmer dosahuje rozlohu Francúzka a Talianska spolu. Značná časť takto využívanej pôdy je zároveň spájaná s vytváraním nadmerných environmentálnych a sociálnych záťaží. Dobrá prax v spravovaní svetových pôdnych zdrojov je preto rozhodujúca nielen z hľadiska ochrany prírodných oblastí a kľúčových ekosystémov, ale aj zabezpečenia spravodlivého využívania pôdy obyvateľmi našej planéty v rámci jej limitov.
Mapa obchodov, kde môžete nakupovať bez obalov a bez zbytočných odpadov
Na mape sú označené obchody rozdelené do skupín podľa farby:
Nespaľujme odpady
Spálenie odpadu na ohnisku v záhrade, v sude, v krbe alebo v kotli sa môže zdať veľmi rýchle, pohodlné, lacné a tradičné riešenie. V minulosti to bol bežný spôsob zbavovania sa odpadov z domácnosti. V obciach neboli zavedené systémy zberu odpadov. Odpadov bolo neporovnateľne menej, ako je tomu dnes. To málo, čoho sme sa chceli zbaviť, nemalo tak rozmanité chemické zloženie ako dnešné odpady. Navyše znečistenie z iných zdrojov takmer neexistovalo. Za posledné ďesaťročia sa však situácia výrazne zmenila a preto už takéto „tradície“ nemôžeme „udržiavať“. Kvôli nášmu zdraviu a životnému prostrediu.
Prieskum o tom, ako sa (ne)triedi v obciach SR
Ako je už všeobecne známe, v roku 2020 musia všetky členské štáty EU (teda aj SR) recyklovať minimálne 50 % komunálneho odpadu. Zatiaľ sme v roku 2017 dosiahli hranicu 29 %, čo vzbudzuje pocit, že sa nám dosiahnuť tento ambiciózny cieľ nepodarí.
Komunitné kompostovanie (leták)
Domácnoť bez odpadov (leták)
Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sme produkovali menej odpadov a aby vzniknuté odpady boli viac recyklované. Ročne vyprodukujeme na Slovensku skoro 2 milióny komunálnych odpadov. Z toho viac ako tri štvrtiny končia na skládkach, v spaľovniach, v prírode, zamoruje naše prostredie a ohrozuje naše zdravie. Dá sa to však ovplyvniť. Ako, to sa dočítate v tomto letáku.
Filmové turné Bez odpadu! prináša zážitok a inšpiruje k zmene
Nadmerná produkcia odpadov významne prispieva okrem iného aj k dvom veľmi závažným environmentálnym problémom dnešného sveta. V moriach a oceánoch znečistenie odpadmi zapríčiňuje úbytok biodiverzity a na súši zase tzv. skládkový plyn kvôli obsahu metánu urýchľuje klimatickú zmenu. Vieme ešte tieto trendy zvrátiť?