Nie každé využitie plastového odpadu na výrobu nových výrobkov znamená kvalitnú recykláciu alebo skutočne obehové riešenie. Pri posudzovaní takýchto technológií je preto dôležité pozerať sa nielen na to, koľko odpadu spracujú, ale aj na kvalitu výsledného materiálu, jeho bezpečnosť a možnosti jeho ďalšieho využitia či recyklácie.

Nový európsky legislatívny balík v oblasti obehového hospodárstva, tzv. Circular Economy Act[1], má podporiť rýchlejší prechod od tradičného lineárneho modelu hospodárenia „vyťaž – vyrob – spotrebuj – vyhoď“ k obehovému hospodárstvu, kde materiály a produkty zostávajú v obehu čo najdlhšie. Jeho cieľom je odstrániť prekážky pri obchodovaní s druhotnými surovinami a podporiť ich širšie využívanie v priemysle. Zámerom je vytvoriť jednotný európsky trh pre druhotné suroviny, zvýšiť dostupnosť kvalitných recyklovaných materiálov a tým znížiť závislosť EÚ od dovozu primárnych a kritických surovín.

Vo francúzskej metropole Bordeaux tvorí tretinu všetkého zmesového komunálneho odpadu biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (K-BRO). To predstavuje približne 174 000 ton K-BRO, ktoré každoročne končia v spaľovni odpadov. Na zlepšenie tejto situácie sa metropola rozhodla rozšíriť svoj program komunitného kompostovania v rámci vonkajšieho okruhu, v ktorom žije 30 % z celkového počtu obyvateľov. V súčasnosti je v tejto oblasti vybudovaných 100 komunitných kompostovísk a cieľom je do konca roka 2026 zriadiť ďalších 300.

Greenpeace International oznamuje vydanie novej správy, v ktorej podrobne popisuje testovanie populárnych značiek detskej výživy balenej v plastových vrecúškach – Nestlé Gerber a Danone Happy Baby Organics. V každej analyzovanej vzorke sa našli mikroplastové častice. Testy tiež naznačujú, že v obaloch aj v potravinách bola prítomná celá škála chemikálií. To ukazuje, že plastové obaly môžu byť zdrojom kontaminácie a deti sú tak s každým skonzumovaným vrecúškom vystavené tisíckam mikroskopických plastových úlomkov.

Klimatická kríza už dávno nie je varovaním „ekológov a aktivistov“. Na jej vážnosť upozorňujú poprední vedci – klimatológovia, oceánografi, či fyzici, ktorí celý život skúmajú fungovanie Zeme. To, čo bolo kedysi považované za extrém, sa dnes stáva novou realitou. Ak chceme zabrániť bodu zlomu, po ktorom už niektoré negatívne prírodné procesy nebude možné zastaviť, je nevyhnutné prijímať opatrenia vo všetkých oblastiach hospodárstva, vrátane odpadového hospodárstva. Práve množstvo odpadu, jeho charakter a spôsob nakladania s ním môžu klimatickú krízu buď prehlbovať, alebo naopak prispieť k jej zmierneniu.

Dňa 22. apríla 2026 sa v Bratislave konalo podujatie s názvom „Okrúhly stôl o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike“, ktoré organizovala Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH). Medzi diskutujúcimi bol aj Martin Červenka, zastupujúci Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Okrem iného v nás zarezonovalo jeho vyjadrenie pre média, v ktorom označil odporcov výstavby spaľovní odpadov za malú kričiacu skupinku ľudí. Tá podľa neho svojím hlasným vystupovaním prehlušuje väčšinový názor podporujúci spaľovne.