Kompostovanie je možné aj v byte.  V podstate máme na výber z troch možností: 

1. Vermikompostér – je to špeciálne upravená interiérová nádoba, v ktorej chováme dážďovky (väčšinou kalifornské), ktoré kŕmime biologickým odpadom z kuchyne (surovými rastlinnými zvyškami). Tie spoločne s mikroorganizmami dokážu v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov z neho vyrobiť kompost. 
2. Elektrický kompostér – veľmi jednoduché zariadenie, ktoré pracuje automaticky. Môže byť umiestnený priamo v kuchyni. Postupne do neho vkladáme biologické odpady (väčšinou tieto zariadenia zvládajú rastlinné aj živočíšne zvyšky). Tie sa v ňom ohrievajú, sekajú, miešajú a prevzdušňujú. Po niekoľkých hodinách až dňoch je biologický odpad upravený tak, že ho môžeme použiť ako hnojivo pre rastliny. Pri tomto spôsobe kompostovania treba počítať s dodatočnými nákladmi – spotrebou elektrickej energie a výmene filtrov.
3. Otočný kompostér – umiestňuje sa na balkón alebo terasu. Je celý uzavretý a izolovaný. Prebieha v ňom klasický kompostovací proces, pri ktorom hlavne mikroorganizmy rozkladajú biologický odpad (rastlinné zvyšky). Kompost v ňom môže vzniknúť po cca 3 mesiacoch. Pri tomto spôsobe kompostovania je nevyhnutné dodržiavanie základných podmienok kompostovania.

O vermikompostér ani nie, ale o dážďovky v ňom áno. Keď sa rozhodneme pre vermikompostovanie, tak si musíme najskôr uvedomiť, že dážďovky nie sú stroj na spracovanie odpadu, ale živé bytosti, ktoré majú svoje potreby, za ktoré máme zodpovednosť a o ktoré sa treba vedieť postarať a musíme im zabezpečiť vhodné podmienky pre život. Chov dážďoviek, rovnako ako chov akéhokoľvek iného zvieraťa má svoje pravidlá, o ktorých sa môžete dočítať pod otázkami nižšie. Často sa stretávame s tým, že si ľudia v záplave Zero Waste nadšenia zadovážia vermikompostér bez toho, aby vedeli ako sa správne o dážďovky starať a čo to všetko obnáša. Potom počúvame smutné príbehy o tom, ako dážďovky vyhynuli alebo ako ich majitelia nezodpovedne vypustli do prírody. 

Začať by sme mali tým, že skúsime čo najpresnejšie odhadnúť množstvo a druhy biologických odpadov, ktoré naša domácnosť produkuje. To sa dá jednoducho. Stačí napr. týždeň alebo ešte lepšie mesiac sledovať jeho produkciu a zapisovať si to. Na základe tohto malého prieskumu zistíme, aká má byť kapacita a typ zariadenia, v ktorom budeme biologické odpady kompostovať.
Potom by sme sa mali pozrieť, aké možnosti kompostovania v interiéri ponúka trh. Podrobne si naštudujme nielen cenu a parametre zariadenia, ale aj návody a postupy kompostovania v tomto zariadení. To je dôležité, pretože tam sa dozvieme, aké nároky majú jednotlivé možnosti na našu aktivitu a pozornosť. Pri zisťovaní ceny zariadenia je dobré si overiť/prepočítať aj dodatočné náklady na prevádzku (to, aby nás potom neprekvapili), ale aj možnosti dodatočného dokúpenia napr. náhradných dielov.
Osvedčilo sa overiť si, aké majú skúsenosti ľudia, ktorí tieto zariadenia už dlhšie používajú. Praktickým skúsenostiam sa nevyrovná žiadna teória. A nakoniec sa už iba rozhodnúť, či si ideme kompostovacie zariadenie kúpiť alebo svojpomocne vyrobiť a hlavne, či zvládneme kompostovať sami doma alebo radšej budeme hľadať inú možnosť napr. niekam nosiť vytriedený biologický odpad.

Teplota prostredia chovu by sa mala pohybovať v rozmedzí od 18 do 25 stupňov. Čiže ideálna je izbová teplota. Balkón preto nie je pre chov dážďoviek počas väčšiny roka vhodný, lebo tam sú veľké výkyvy teplôt (v zime mrzne, v lete je veľmi horúco). 

Ideálna vlhkosť je taká, že keď chytíme kompostovaný materiál do dlane a stlačíme ho, tak nám z neho nebude tiecť voda. Po otvorení dlane musí zostať materiál v stlačenom stave. Mimo optimálneho rozsahu teploty a vlhkosti sa dážďovky dostávajú do stavu, kedy pracujú v obmedzenom režime – nemnožia sa, menej žerú a majú snahu „utekať“ mimo chovateľskej nádoby. To vplýva na rýchlosť rozkladu kompostovaného materiálu. Pri vysokej vlhkosti môže začať kompostovaný materiál spôsobovať ďalšie problémy – zapáchať, plesnivieť, môže lákať mušky atď.

Správna chovateľská nádoba (vermikompostér) by mala byť z nepriehľadného materiálu, pretože dážďovky neznášajú svetlo. Musí byť upravená tak, aby nadbytočná voda (dážďovkový čaj) mohla odtekať mimo chovného priestoru. Dážďovkám totiž hrozí, že sa v tej vode utopia. 
Vychádzajme teraz z toho, že chceme mať chov dážďoviek v bytovom dome. Nádobu si môžeme kúpiť alebo vyrobiť. Ideálna je niekoľko poschodová nádoba, ktorá nám šetrí priestor a zjednodušuje chov. Pri výbere miesta pre nádobu odporúčame ponechať nádobu v byte (napr. špajza, kuchyňa alebo detská izba). V byte je celoročne ideálna teplota pre chov. Pri kŕmení môže nastať trochu problém. Preto si suchý materiál, napr. lístie, slamu uskladnime vopred do zásoby. V byte nám vzniká hlavne kuchynský biologický odpad. Ten je však veľmi vlhký a samostatne nie je vhodný na kŕmenie. Je nevyhnutné, aby sme k nemu primiešavali suchý a nasiakavý materiál. 

Podstielka je základ náplne chovateľskej nádoby – „bydlisko“ alebo „útočisko“, ale aj potrava pre dážďovky. Zároveň nám pomáha udržiavať správnu vlhkosť substrátu. Mala by byť vysoká 2 až 3 cm. Pokiaľ máme viacposchodovú nádobu, tak podstielku dávame na každé poschodie. Na podstielku používame suché a nasiakavé materiály – staré lístie, seno, slamu, hobliny, hrubšie piliny, natrhaný novinový papier alebo kartón. Najviac sa nám osvedčila zmes lístia a kartónu. Aj tu je potrebné dodržať správnu vlhkosť, o ktorej sme písali vyššie.

Na kŕmenie používame výhradne rastlinné zvyšky z kuchyne, z pestovania rastlín na balkóne, terasách alebo záhrade. Dážďovky dokážu spracovať aj výkaly hospodárskych zvierat alebo z drobnochovu. Teoreticky by vedeli spracovať aj výkaly mäsožravých domácich miláčikov, tento kompost by sa ale nemal použiť na hnojenie rastlín, ktoré plánujeme konzumovať. Treba však zvážiť fakt, že teraz píšeme o kompostovaní v byte a výkaly nie sú jeho „najlákavejšia“ súčasť (lákajú hmyz, môžu zapáchať). Nevhodnou potravou sú kosti, mäso, ryby, mliečne výrobky... Pozor si treba dať aj na varené jedlá s vyšším obsahom tukov, solené a silno korenené jedlá. Dôležité je pri kŕmení miešať vlhké materiály (kuchynský odpad) so suchými materiálmi (lístie, slama, kartón, piliny). Ideálne v objemovom pomere 1:1. Tým vytvoríme ideálne podmienky pre rozvoj mikroorganizmov, ktoré nám rozkladajú našu kŕmnu zmes. To je veľmi dôležité, pretože dážďovky nežerú priamo biologický odpad, ale iba to, čo vzniká práve rozkladom mikroorganizmov. 

Kŕmime 1 až 2x do týždňa. Biologické odpady, ktorými chceme dážďovky kŕmiť, musíme upraviť tak, aby ich veľkosť nepresahovala dĺžku 5 cm. Čím je materiál menší, tým je proces rýchlejší.

V krajnom prípade áno. Naše slovenské dážďovky hnojné/zemné nemajú v interiéri vhodné podmienky na život. Ideálne je k vermikompostovaniu používať tzv. kalifornskú dážďovku. Oproti iným druhom viac žerie, dobre sa rozmnožuje a len výnimočne vylieza z chovateľskej nádoby. V ideálnych podmienkach dokážu denne spracovať množstvo biologického odpadu, ktoré sa rovná polovici ich hmotnosti. Keď vyprodukujeme denne 0,25 kg biologického odpadu, tak na jeho spracovanie potrebujeme 0,5 až 0,75 kg dážďoviek.

Po cca 2 až 4 mesiacoch nám vznikne z biologického odpadu vermikompost. 

Existujú 2 základné spôsoby odoberania kompostu:

• Ak používame jednoposchodovú nádobu: nahrnieme spracovaný materiál na jednu stranu nádoby a na druhú začneme dávať nový biologický odpad. Dážďovky sa postupne presunú do novovytvorenej hromady – nového zdroja potravy a hotový kompost môžeme z nádoby vybrať.
• Ak používame poschodovú nádobu: po naplnení jednej nádoby do cca 3/4 začneme plniť druhú nádobu (začíname vždy podstielkou). Keď dážďovky spracujú obsah prvej nádoby, tak postupne prelezú do ďalšej nádoby. Tak nám zostane nádoba bez dážďoviek a môžeme z nej pohodlne kompost vybrať.

Ak uvidíme, že v hotovom komposte sa ešte nachádzajú dážďovky, tak postupujme nasledovne – nádobu dajme na svetlo. Dážďovky sa svetlu vyhýbajú, takže zalezú hlbšie do kompostu. Vtedy odoberieme 1 až 3 cm kompostu. Opäť chvíľu počkáme, kým dážďovky zalezú hlbšie a pokračujeme v odoberaní ďalšej vrstvy kompostu... Na záver obidvoch spôsobov môžeme kompost ešte preosiať na site s malými okami. Tým z kompostu odstránime nielen zvyšné dážďovky, ale aj nerozložené biologické odpady.

Keď dodržíme základné podmienky napísané vyššie, tak nie. Chov dážďoviek cítiť určite menej, ako chov akváriových rybičiek, škrečka, mačky, psa... Pozor, ale na množstvo pridávaných biologických odpadov a ich vlhkosť! Ich neprimerané množstvá a vysoká vlhkosť môžu spôsobovať zápach.

Veľkosť chovateľskej/kompostovacej nádoby musíme prispôsobiť množstvu biologického odpadu, ktorý chceme spracovávať. To znamená, že v prípade bytu, musíme odhadnúť/zistiť produkciu biologického odpadu, ktorý je vhodný na kŕmenie dážďoviek. Pri bežnej produkcii by mala nádoba o rozmeroch: šírka 40, dĺžka 50 a výška 15 cm stačiť pre jednu osobu. V bytoch používame väčšinou poschodové chovateľské nádoby, aby sme šetrili priestorom. Ak sme teda napr. trojčlenná rodina , tak potrebujeme tri poschodia s vyššie uvedeným rozmerom (Pozor!!! V tomto nie je zarátaná nádoba na zachytávanie prebytočnej vlhkosti – najspodnejšie poschodie).

Teoreticky by mohlo dôjsť k úspore aj v prípade poplatkov za odpady. To by ale musel byť v obci/meste zavedený poplatok podľa vyprodukovaného množstva odpadov – tzv. množstvový zber, čo však v bytových domoch väčšinou nie je. Ušetriť však môžeme za nekupovanie zeminy a hnojív pre pestovanie kvetín alebo aj zeleniny/ovocia. Vzniknutý kompost je totiž veľmi kvalitná zemina plná živín. V takýchto prípadoch však šetríme iným spôsobom... Odkláňaním biologických odpadov od skládkovania a spaľovania šetríme životné prostredie aj zdravie ľudí. V širšom kontexte tak šetríme na budúcich nákladoch na odstraňovanie škôd na životnom prostredí a v zdravotníctve.

Najväčšia výhoda kompostovania je, že znižujeme množstvo biologických odpadov, ktoré by inak skončili na skládke odpadov alebo v spaľovni. Hlavne na skládkach spôsobujú biologické odpady veľké problémy. Pri ich rozklade v nevhodných podmienkach (tie sú tam vždy) vzniká skládkový plyn, ktorý prispieva k zmene klímy, ale je preukázané, že aj k vzniku rôznych zdravotných problémov ľudí, ktorí žijú v blízkosti skládok odpadov.
Veľký benefit kompostovania je, že z odpadu vyrobíme užitočný kompost. Ten nám nie len hnojí pôdu, ale zvyšuje aj množstvo organickej hmoty v pôde, vodozádržnosť pôdy, mikrobiologickú aktivitu v pôde. Je preukázané, že zlepšuje štruktúru pôdy, kvalitu pestovaných plodín a rastlín a podporuje ozdravné procesy v pôde.  

Cieľom kompostovania je vyrobiť z biologických odpadov kompost. Kompost je klasifikovaný ako organické hnojivo. Je zdravotne nezávadný a bez zápachu (vonia ako lesná pôda). Ak sa na to pozrieme z laického hľadiska, tak je to super kvalitná zemina, ktorá nájde uplatnenie pri pestovaní izbových rastlín, ovocia a zeleniny na balkónoch, terasách alebo záhradách, ale aj okrasných rastlín v predzáhradkách pri bytových domoch... Ak kompostu nenájdeme iné využitie, tak ho môžeme použiť na vyrovnávanie nerovností na trávnikoch...

Nie. Pri chove dážďoviek je ideálna konštantná teplota v rozmedzí medzi 18 až 25 °C. Balkóny väčšinou túto podmienku nespĺňajú. 

Môže, ale v obmedzenom množstve. Zvyšky z citrusov a banánov okrem obsahu zvyškov pesticídov (z postrekov) obsahujú aj prírodné látky, ktoré dlhšiu dobu odpudzujú mikroorganizmy. A práve mikroorganizmy majú najväčšiu zásluhu na rozklade biologických odpadov. Preto sa tieto materiály rozkladajú pomerne dlho, čo môže byť problém pri obmedzenom priestore vo vnútri vermikompostéra. Odporúčame do vermikompostéra dávať biologické odpady, ktoré sa ľahko rozkladajú. Ak už tam chceme nejakú šupku z citrusu/banánu dať, nakrájajme ju na čo najmenšie kúsky a zahrabme ju hlbšie do podstielky.

Varené zvyšky rastlinných príloh v malom množstve áno, ale treba dať pozor na solené, mastné a silno korenené prílohy, prípadne také, ktoré obsahujú živočíšne zložky (mliečne výrobky, mäso, kosti). Kompostovaním varenej stravy sa zvyšuje riziko vzniku zápachu alebo osídlenia chovnej nádoby hmyzom. Najlepšie je však, ak nám takéto zvyšky neostávajú a naučíme sa plánovať porcie tak, aby sme jedlom neplytvali. 

Samozrejme. Dážďovky dokonca kávovú usadeninu milujú! Musíme však dať pozor, aby jej nebolo až príliš veľa, resp. aby mali dostatok inej potravy.

Kalifornské dážďovky vieme v súčasnosti zohnať cez internet na viacero stránkach, od špecializovaných predajcov po ľudí, ktorí ich majú nadbytok a predávajú/darujú ich cez inzertné portály. Môžu to byť napríklad zemito.sk alebo kompostuj.me

Dážďovkový čaj je vlastne prebytočná tekutina, ktorá sa zachytáva pri kompostovacom procese v zbernej nádobke vermikompostéra. Pri správnom dodržaní pravidiel kompostovania by sa nám nemalo tvoriť príliš veľa dážďovkového čaju. To by znamenalo, že máme kompost premočený. Jeho úplné netvorenie môže však znamenať, že máme kompost veľmi vysušený. Ak máte však správnu vlhkosť, dážďovky sa nesnažia utiecť, sú aktívne a vo vermikompostéri viditeľne prebieha kompostovací proces a aj napriek tomu sa Vám dážďovkový čaj netvorí, tak je zrejme v kompostéri ideálna vlhkosť bez nadbytočnej tekutiny (dážďovkového čaju) a nie je dôvod na znepokojovanie. 

Kalifornské dážďovky sú svetloplaché a keď budú mať vhodné podmienky, nebudú mať dôvod z vermikompostéra utekať.

Vermikompostér sa dá vyrobiť v podstate z hocijakého nepriehľadného materiálu. Pri dreve však vidíme viaceré nevýhody – nedá sa umyť, nasiakavá vlhkosť, podlieha rozkladu. Najviac sa nám osvedčilo vyrobiť si vermikompostér z plastu.

Dôvodom je pravdepodobne nesprávna skladba, poprípade veľké množstvo kŕmnej zmesi, ktoré dážďovky nestíhajú spracovať. Zmes väčšinou obsahuje vysokú vlhkosť, preto ju musíme dôkladne premiešať so suchým nasiakavým materiálom, poprípade časť z nej odobrať.

Dôvodom je vysoká vlhkosť kŕmnej zmesi. Plesnivé kúsky vyberme, veľmi vlhké časti biologického odpadu nakrájajme na čo najmenšie kúsky a zahrabme hlbšie do podstielky.

Dôvodom budú nevyhovujúce životné podmienky – neexistujúca podstielka, nevhodná teplota, vlhkosť, pH, nevhodná alebo nedostatočná potrava, nedostatok priestoru. Odoberme z nádoby vzniknutý kompost, upravme vlhkosť a „jedálniček“, prispôsobme veľkosť nádoby množstvu dážďoviek a množstvu biologického odpadu. Ak máme veľa dážďoviek, tak ich darujme alebo predajme.

Vo väčšine prípadov to sú vínne mušky, ktoré obľubujú ovocie a vlhké prostredie. Rozmnožujú sa veľmi rýchlo, preto je ťažké sa ich zbaviť. Väčšinou sa do nádoby dostanú s pridávanými zvyškami ovocia, ktoré sme nesprávne uskladňovali. Prevencia: zberné nádoby aj chovnú nádobu majme vždy zavretú. Dbajme na správnu vlhkosť – primiešavajme suché materiály. Zvyšky ovocia zahrabávajme do podstielky. Môžeme si urobiť aj obal na chovnú nádobu. Z textílie, ktorá prepúšťa vzduch (napr. netkaná textília, staré kusy textilu) ušijeme obal, ktorý je prispôsobený tak, aby zakrýval všetky otvory na nádobe. Obal je na gumičku, takže zabraňuje vniknutiu mušiek do nádoby. Ak už mušky máme, tak je dobré pri veternom počasí vyložiť otvorenú nádobu napr. na balkón a občas substrát premiešať. Mušky tak odfúkne vietor. Toto treba opakovať niekoľkokrát počas dňa až kým mušky nezmiznú (určite to bude trvať niekoľko dní). V zime nám môže pomôcť vysávač. Mierne pootvoríme veko na nádobe, strčíme do otvoru hadicu vysávača a pochytáme všetky mušky, ktoré vidíme. Opakujeme, kým sa mušiek nezbavíme.