Ako sa mikroplasty dostanú do tela?

Z rôznych zdrojov sa mikroplastové znečistenie dostáva do ľudského tela vdychovaním alebo konzumáciou potravín či vody, v menšej miere kontaktom s pokožkou. Kontaminované sú napr. morské ryby, ktoré mikroplasty absorbujú z kontaminovaných vôd, ďalej pitná voda, ktorá môže obsahovať mikroplasty z distribučných systémov alebo fliaš. Mikroplasty sa však môžu do potravín dostať aj z plastových obalov, najmä pri zahrievaní alebo dlhodobom kontakte s jedlom. Nedávne štúdie poukazujú na čajové vrecúška vyrobené z plastu ako významný zdroj mikroplastov, ktoré putujú priamo do ľudského tela.

Podľa výskumu publikovaného v časopise Chemosphere jedno plastové čajové vrecúško počas lúhovania v horúcej vode uvoľní miliardy mikroplastových častíc na liter. Napríklad polypropylénové čajové vrecúško môže uvoľniť až 1,2 miliardy častíc na mililiter, pričom priemerná veľkosť týchto častíc je približne 137 nanometrov. Nylonové čajové vrecúško uvoľňuje o niečo menej častíc – približne 8,2 milióna na mililiter. [2]

Zdravotné riziká spojené s mikroplastmi

Keď mikroplasty preniknú do ľudského tela, môže nastať problém. Experimenty ukázali, že po expozícii mikroplastom sú črevné bunky schopné tieto častice absorbovať, pričom najvyššiu mieru absorpcie vykazujú bunky produkujúce hlien, ktoré tvoria prirodzenú ochrannú bariéru čriev. Mikroplasty nielenže prenikajú do týchto buniek, ale boli zaznamenané aj prípady, keď častice vstúpili priamo do bunkového jadra, kde sa nachádza genetický materiál. Tento jav vyvoláva vážne obavy z potenciálnych genetických poškodení a dlhodobých zdravotných následkov.

Akonáhle sa mikroplasty dostanú do črevných buniek, môžu preniknúť do krvného obehu a cestovať po celom tele. Výskum naznačuje, že tieto častice môžu zasiahnuť životne dôležité orgány, ako sú srdce, pečeň a mozog, kde by mohli spôsobiť zápalové reakcie, poškodenie buniek a potenciálne ovplyvniť fungovanie imunitného systému. Dlhodobá expozícia môže viesť k akumulácii mikroplastov v tkanivách. Odborníci považujú túto akumuláciu za alarmujúcu, aj keď jej zdravotné dôsledky sú zatiaľ málo preskúmané. [3]

Oxidačný stres a poškodenie DNA – Mikroplasty indukujú tvorbu reaktívnych foriem kyslíka, ktoré spôsobujú oxidačný stres. Tento proces vedie k poškodeniu DNA, bunkových membrán a proteínov. Štúdia publikovaná v časopise Environmental Health Perspectives potvrdila, že mikroplasty môžu oslabovať schopnosť buniek opravovať DNA, čo zvyšuje riziko mutácií a vzniku rakoviny. Poškodenie DNA je kritický faktor, ktorý môže prispieť k nádorovému bujneniu a ďalším chronickým ochoreniam. [4]

Zápal a dysfunkcia orgánov – Mikroplasty, ktoré preniknú do tráviaceho traktu, spôsobujú zápalové reakcie stimulované prozápalovými cytokínmi. To vedie k podráždeniu črevnej sliznice, čo spôsobuje symptómy ako bolesti brucha, nadúvanie a nepravidelnosti v trávení. Chronický zápal je zároveň významným rizikovým faktorom pre rozvoj ochorení, ako je kolorektálny karcinóm. Okrem čriev môžu mikroplasty poškodzovať aj pečeň a obličky, pričom sa v nich hromadia a znižujú ich funkčnosť. [5]

Endokrinné poruchy a reprodukčné problémy – Chemické látky uvoľňované z mikroplastov, ako sú bisfenol A (BPA) a ftaláty, sú známe endokrinné disruptory. Tieto látky napodobňujú alebo blokujú prirodzené hormóny, čím narušujú hormonálnu rovnováhu. Výsledkom môže byť znížená plodnosť, zmeny menštruačného cyklu, nižší počet spermií a zvýšené riziko hormonálne podmienených nádorov, ako je rakovina prsníka alebo prostaty. Akumulácia týchto chemikálií v tukovom tkanive môže viesť aj k metabolickým poruchám. [6]

Spojenie s rakovinou – Oxidačný stres a zápal spôsobený mikroplastmi sú považované za hlavné mechanizmy spojené s karcinogenézou. Štúdie naznačujú, že mikroplasty môžu preniknúť do krvného obehu a usadiť sa v rôznych orgánoch, kde prispievajú k patologickým zmenám, vrátane vzniku nádorov. Experimentálne dôkazy naznačujú, že tieto častice môžu narušiť bunkovú integritu, čo môže spustiť dlhodobé procesy vedúce k rakovine. [7]

Dôležitosť ďalšieho výskumu, regulácia a možnosti riešenia

Tieto objavy zdôrazňujú naliehavú potrebu riešenia znečistenia prostredia mikroplastmi a regulácie materiálov používaných v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami. Výskumníci upozorňujú, že už samotné pitie čaju pripraveného v plastových vrecúškach môže znamenať významnú expozíciu mikroplastom, ktorú si väčšina spotrebiteľov ani neuvedomuje.

S rastúcim používaním plastov v potravinových obaloch je nevyhnutné vyvinúť štandardizované testovacie metódy na posúdenie kontaminácie mikroplastmi a formulovať regulačné politiky na účinné zmiernenie tejto kontaminácie. Ďalší výskum je potrebný na lepšie pochopenie dlhodobých účinkov chronickej expozície mikroplastom na ľudské zdravie.

Ako jednotlivci máme tiež možnosť prispieť k riešeniu tohto problému:

• Každý môže podporovať organizácie a iniciatívy, ktoré sa venujú znižovaniu znečistenia plastmi, zapojiť sa do petícií za prísnejšie regulácie.
• Dôležité je zníženie spotreby plastových výrobkov v každodennom živote, výber alternatív k plastovým obalom a jednorazovým produktom.
• Šírenie osvety o škodlivosti mikroplastov a aktívne presadzovanie udržateľných riešení môžu výrazne prispieť k obmedzeniu tohto globálneho problému.
• Je potrebné naďalej zlepšovať triedenie odpadov pre recykláciu.
• Venujme pozornosť tomu, akým spôsobom používame plastové výrobky a snažme sa zabraňovat ich úniku do prostredia.

Aj malé kroky na individuálnej úrovni môžu vytvoriť tlak na zmenu a podporiť dlhodobú ochranu zdravia i životného prostredia.

Zdroje:

[1] https://pubs.acs.org/doi/10.1021/acs.est.3c09524#

[2, 3] https://medicalxpress.com/news/2024-12-commercial-tea-bags-millions-microplastics.html

[4] https://pubs.acs.org/doi/10.1021/envhealth.3c00052

[5] https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10151227

[6] https://www.undp.org/kosovo/blog/microplastics-human-health-how-much-do-they-harm-us

[7] https://www.mdpi.com/1422-0067/26/1/215