toxické znečisťovanie
Priatelia Zeme-SPZ vyzývajú primátora Veľkého Šariša k zodpovednému prístupu k odpadovému hospodárstvu
Prešovčania odmietajú rozšírenie spaľovne nebezpečných odpadov
Dekontaminácia Zemplína od toxických PCB je stále v nedohľadne!
Je azbest nebezpečný? Ako mám postupovať, ak sa ho chcem zbaviť?
Azbest sa v nedávnej minulosti používal vo vnútorných priestoroch budov ako predchodca sadrokartónu na rôzne obklady, priečky, podhľady, vnútorné alebo vonkajšie obklady montovaných stavieb (napr. mäkké azbestovocementové dosky Dupronit, Ezalit), ďalej ako protipožiarny nástrek na železobetónové konštrukcie, a tiež vo veľkom ako strešná krytina (Eternit).
Z týchto materiálov sa vplyvom otrasov, poškodením povrchu, zvetrávaním, ale hlavne pri akejkoľvek manipulácii s týmito materiálmi alebo pri ich narušení (búracie práce, rekonštrukcie, atď.).a pod. neustále uvoľňujú do ovzdušia azbestové vlákna nepatrných rozmerov.
Je dokázané, že azbest svojimi voľne poletujúcimi respirabilnými vláknami mikroskopických rozmerov môže pri vdychovaní spôsobiť pľúcnu fibrózu - azbestózu, rakovinu pľúc, mezoteliómy pohrudnice a pobrušnice
a zmeny pohrudnice.
Práca s azbestom, ako vysoko karcinogénnym materiálom, podlieha hygienickému dozoru, t. z. každá manipulácia s azbestovým materiálom (demontáž azbestovocementovej krytiny, búranie dupronitových priečok, rekonštrukcia vzduchotechniky a pod.) musí byť posúdená príslušným orgánom na ochranu zdravia - Regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
Stavebné materiály obsahujúce azbest sú podľa vyhlášky č. 284/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa stanovuje Katalóg odpadov, zaradené do kategórie Nebezpečný odpad. Preto pri odstraňovaní materiálov obsahujúcich azbest z vášho okolia využívajte výlučne firmu, ktorá má oprávnenie manipulovať s týmto odpadom. Nakladať s takýmto odpadom môžu len špecializované firmy s odbornou spôsobilosťou na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi, ktoré ich môžu zneškodniť len na skládkach nebezpečného odpadu. Zoznam týchto firiem nájdete na internetovej adrese www.uvzsr.sk.
Pokiaľ nájdete voľne pohodený odpad (čiernu skládku) s obsahom azbestu oznámte to akémukoľvek orgánu verejnej správy (najlepšie na Obvodný úrad životného prostredia – kontakty nájdete na: http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=106&id=122).
EXPOZÍCIA DEHP POČAS ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI PRE NOVORODENCOV A DOJČATÁ
Košičania spúšťajú petíciu proti zvyšovaniu množstva spaľovaných odpadov
Ochranári odmietajú zavádzajúce PR aktivity
Nevylievajme chemikálie do vody
Väčšina čistiacich prostriedkov obsahuje mnoho pre prírodu a zdravie nebezpečných látok, napr. chlór, ale aj rôzne zbytočné farbivá či parfumy. Na bežnú "údržbu" ale aj zložitejšie čistenie stačí aj octová voda, roztok kryštalickej sódy, soľ, citrónová šťava či prírodné mydlo, ktoré sú zaručeným, takmer univerzálnym ekologickým čistiacim prostriedkom.
Chemická revolúcia ? Nie, iba slabý odvar
Zákon je bohužiaľ len nevyhnutným kompromisom medzi záujmami chemického priemyslu, ktoré počas rokovaní reprezentovali stovky lobistov a pokusmi environmentálnych organizácii poukazovať v tejto súvislosti na isté zdravotné riziká . Nariadenie, že pri výrobe, alebo dovoze niektorých nebezpečných chemikálií postačí prehlásenie spoločnosti, že produkt „ bol adekvátne skontrolovaný“, zďaleka nepostačuje. Na základe mnohých negatívnych prípadov z minulosti sa mimovládne organizácie oprávnene obávajú možného zneužitia tejto klauzuly zo strany producentov. Posun v postoji zákonodarcov je zrejmý aj z faktu, že pôvodným zámerom Európskej komisie, bolo zakázať používanie akejkoľvek chemikálie, kým jej nezávadnosť nebude schválená nezávislou inštitúciou. Okrem toho sa nepodarilo naplniť ani ďalší kľúčový bod, pre ktorý vôbec iniciatíva REACH vznikla. Ide o dôsledné informovanie verejnosti. Nová úprava nezaväzuje producentov ani importérov, ktorí vyrábajú resp. dovážajú menej ako 10 ton chemikálií ročne, aby verejnosti poskytli relevantné informácie týkajúce sa prípadných zdravotných a bezpečnostných rizík. Bolo by samozrejme príjemné uveriť, že tak urobia automaticky, ale tento postoj sa v minulosti ukázal často krát ako naivný. Najmä keď existujú negatívne skúsenosti napríklad s reprezentantmi slovenského chemického priemyslu. Tí pri vyjasňovaní pozície Slovenska ohľadom REACH-u poskytli Ministerstvu hospodárstva nadhodnotené údaje týkajúce sa nákladov, ktoré by im vznikli v súvislosti s implementáciou tejto legislatívy na Slovensku. Okrem tohto neférového postoja vysvetľuje opatrnosť predstaviteľov environmentálnych organizácií aj obrovské množstvo chemikálií, ktoré sa každoročne na trhu ocitnú v tisíckach ton, pričom sa týkajú aj výrobkov dennej spotreby.
Keďže nové zákony upravujúce používanie chemikálií v Európskej únii nie sú vo svojej finálnej podobe dôsledné a majú mnoho legislatívnych medzier, bude nutné ich implementáciu pozorne sledovať. Zodpovedná za to bude novovytvorená Európska chemická agentúra so sídlom v Helsinkách a je veľkou otázkou ako sa svojej úlohy zhostí.