Hygienizácia biologických odpadov
Hygienizácia biologického odpadu je proces, pri ktorom sa pôsobením vysokej teploty a času odstraňujú, alebo výrazne redukujú patogénne mikroorganizmy a tým aj zdravotné riziká spojené s aplikáciou produktov vyrobených z tohto biologického odpadu.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 o vedľajších živočíšnych produktoch (ďalej len nariadenie) začalo v SR platiť od nášho vstupu do EÚ v máji 2004. Týmto nariadením sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu. Nariadenie určuje pravidlá pre nakladanie s týmito produktmi, sprísňuje zákaz skrmovania a navyše prináša vyššiu mieru kontroly (nariadenie sa nezapracováva do národných legislatív, ale platí priamo).
Toto nariadenie definuje aj pravidlá pre spracovanie materiálov obsahujúcich vedľajšie živočíšne produkty v zariadeniach na kompostovanie a výrobu bioplynu.
Nariadenie sa vzťahuje aj na nasledujúce kuchynské odpady:
- pochádzajúce z dopravných prostriedkov v medzinárodnej preprave,
- určené ku skrmovaniu zvieratami,
- určené k použitiu v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo ku kompostovaniu.
Nariadenie delí organické materiály do troch kategórií podľa hygienických rizík:
a. Materiály 1. kategórie – sem patrí okrem iného aj kuchynský odpad z dopravných prostriedkov v medzinárodnej preprave.
b. Materiály 2. kategórie – sem patrí okrem iného aj hnoj a obsah tráviaceho traktu.
c. Materiály 3. kategórie – sem patria okrem iného :
- vedľajšie živočíšne produkty vznikajúce pri výrobe produktov určených k ľudskej spotrebe, vrátane odtučnených kostí a oškvarkov;
- zmätočné potraviny živočíšneho pôvodu alebo zmätočné potraviny obsahujúce produkty živočíšneho pôvodu s výnimkou kuchynského odpadu, ktoré z obchodných dôvodov, z dôvodov chyby pri výrobe alebo balení alebo inej chyby nepredstavujúcej nebezpečenstvo pre ľudí alebo zvieratá, už nie sú určené k ľudskej spotrebe;
- kuchynský odpad okrem odpadu z dopravných prostriedkov v medzinárodnej doprave.
Dôležité je, že i malá prímes materiálu z vyššej kategórie znamená vyššiu kategorizáciu a tým aj prísnejšie podmienky pre nakladanie s týmto materiálom.
Materiály 1. kategórie musia byť zneškodnené a žiadne recyklačné technológie nie sú povolené. Pre niektoré materiály 2. kategórie už prichádza do úvahy anaeróbna digescia a kompostovanie, ktoré sú možné i pre všetky materiály 3. kategórie.
Požiadavky pre kompostárne a bioplynové stanice
Kompostárne a bioplynové stanicemusia spĺňať hlavne nasledujúce požiadavky (podrobne popísané v prílohe č. VI tohto nariadenia):
- Pri kompostovaní alebo anaeróbnej digescii je nevyhnutné odpad nadrviť na častice s maximálnym rozmerom 12 mm.
- Odpad musí zotrvať nad teplotou 70 °C po dobu min. 60 minút.
- Teplota musí byť meraná v reálnom čase a musí byť priebežne zaznamenávaná. Záznamy musia byť archivované pre prípad kontroly. Prístroje musia byť pravidelne kalibrované.
- Kompost alebo digestát musí byť analyzovaný v laboratóriu, ktoré je vybavené tak, aby mohlo robiť potrebné analýzy, mimo iného aj na patogénne organizmy. Laboratórium musí byť schválené príslušným orgánom.
- Musia mať čistú a nečistú zónu, ktoré musia byť vhodne oddelené. Nečistá zóna musí mať kryté miesto pre príjem živočíšnych vedľajších produktov a musí byť riešená tak, aby sa dala ľahko čistiť a dezinfikovať. Dlážky musia byť položené tak, aby uľahčovali odvádzanie tekutín.
-
Musia mať vhodné zariadenia pre čistenie a dezinfekciu:
- nádob alebo nádrží, v ktorých sa prijímajú živočíšne vedľajšie produkty,
- vozidiel a nádob pri odchode z nečistej zóny zariadenia.
- Tie musia byť situované alebo navrhnuté tak, aby zabraňovali riziku kontaminácie spracovaných výrobkov.
- Živočíšne vedľajšie produkty musia byť spracované čo najskôr po ich príchode. Až do spracovania musia byť riadne uskladnené.
- Osoby pracujúce v nečistej zóne nesmú vstúpiť do čistej zóny bez toho, aby sa prezliekli do pracovného odevu a obuvi, alebo bez toho, aby si dezinfikovali obuv. Zariadenia a pomôcky sa nesmú prenášať z nečistej zóny do čistej zóny bez predchádzajúceho vyčistenia a dezinfekcie.
- Musia sa systematicky prijímať preventívne opatrenia proti vtákom, hlodavcom, hmyzu alebo iným škodcom. Na tento účel sa musí použiť doložený program kontroly škodcov.
Vyžadované je kompostovanie alebo výroba bioplynu podľa týchto štandardov a zároveň musí byť konečný produkt preskúmaný na výskyt E. coli. Od 1. januára 2007 bolo toto zmenené tak, že teraz musí každé spracovateľské miesto dokázať 5 log redukciu patogénov. Log redukcia znamená redukciu patogénov v násobkoch 10. 1 log = 1x10. To znamená, že v infikovanej dávke dôjde k redukcii zo 100 000 patogénov na 1.
Jedinou výnimkou z týchto pravidiel je, že si členské štáty môžu stanoviť vlastné pravidlá pre kategóriu 3 –kuchynský odpad.
Navyše nariadenie obsahuje zákaz skládkovania väčšiny vedľajších živočíšnych produktov s výnimkou tých, ktoré sú obsiahnuté v domácom odpade a v odpade z potravinárskych maloobchodov.
Z požiadaviek Nariadenia vyplýva nasledujúce:
- kompostovanie kuchynských odpadov je možné iba v uzavretých bioreaktoroch vybavených automatickým meraním teplôt,
- digescia kuchynských odpadov je možná iba na bioplynových staniciach s hygienizačným stupňom,
- pôvodcovia odpadov, ktorí v súčasnosti svoje kuchynské odpady dávajú na skrmovanie, budú musieť v nasledujúcom období hľadať nové spôsoby zhodnocovania alebo zneškodňovania týchto odpadov. To sa stáva príležitosťou pre niektoré kompostárne a bioplynové stanice ako získať odpad k spracovaniu. Odpad bude vyžadovať vysoké nároky na hygienizáciu, ale zároveň poplatok za využitie tohto odpadu by mal byť výrazne vyšší než u iných odpadov,
- požiadavky nariadenia budú musieť spĺňať i existujúce kompostárne využívajúce komunálne biologické odpady zbierané v rámci triedeného zberu, ktoré obsahujú i kuchynské odpady. To sa bude týkať prevažnej väčšiny systémov triedenéhozberu biologického odpadu v SR.
Zvýšené náklady na využívanie kuchynských odpadov budú musieť platiť pôvodcovia odpadov vo zvýšenom poplatku za využívanie tohto odpadu.
Možné výnimky
Nariadenie a jeho štandardy sa nevzťahujú na domáce kompostovanie. Výnimku má aj komunitné kompostovanie(mimo zariadení spoločného stravovania, bufetov a pod.). Platí to iba za predpokladu, že je biologický odpad kompostovaný na mieste, kde vzniká a rovnako je aj kompost využívaný v dotknutej komunite. Pokiaľ je v mieste kompostovania chovaná hydina, kompost musí byť zakrytý tak, aby sa zabránilo jej prístupu ku kompostovanému materiálu. Pokiaľ sú v mieste kompostovania prežúvavce, potom nie je dovolené kompostovať kuchynský odpad.
Jednou z možností ako predísť komplikáciám s Nariadením EP a Rady (ES) č. 1069/2009je zbierať v rámci triedenéhozberu biologického odpadu iba jej rastlinnú zložku s úplným vylúčením živočíšnych odpadov. K tomu je potrebná dôsledná kontrola a informačná kampaň nasmerovaná k pôvodcom odpadu.
Výnimky z tohto nariadenia nemenia podmienky zriaďovania a prevádzkovania miest na kompostovanie podľa platnej národnej legislatívy.