Tento obsah bol vytvorený 14.03.2019. Posledná aktualizácia 01.02.2024.

Čo je pôdna stopa

Zamysleli ste sa niekedy nad tým odkiaľ pochádzajú všetky veci potrebné pre náš život? Kde boli vyťažené suroviny na ich výrobu, kde boli tieto veci vyrobené a aký to malo dopad na pôdu? Alebo kde rástli rastliny či žili zvieratá, ktoré sú súčasťou našej potravy? Všetky veci, ktoré používame, voda ktorú pijeme a jedlo, ktoré jeme, súvisia s pôdou a jej využívaním.

Pôda nie je ničím nahraditeľná, vyprodukuje sa na nej väčšina potravín pre ľudskú spotrebu a krmív pre hospodárske zvieratá. Zároveň nám dáva priestor na život a ekonomické aktivity, no napriek tomu býva jej význam často prehliadaný. Pôda na Zemi nie je rovnomerne rozložená. V rôznych oblastiach sveta je k dispozícii pôda odlišnej kvality a rôznej rozlohy. Aj preto rozličné krajiny využívajú okrem vlastnej pôdy aj pôdu iných krajín.

Na meranie množstva domácej a zahraničnej pôdy využitej na výrobu tovarov a služieb, ktoré spotrebuje určitá krajina alebo región je vhodná pôdna stopa. Je to indikátor, ktorý umožňuje vyčísliť, v akom rozsahu sú krajiny závislé na pôde mimo svojho územia [1].

Aká je pôdna stopa EÚ?

V celosvetovom meradle využíva Európska únia viac pôdy než je spravodlivé. V roku 2010 sme v EÚ na uspokojenie našej spotreby súvisiacej výlučne len s poľnohospodárskymi produktmi a službami využívali 269 miliónov hektárov pôdy. To je o 43 % poľnohospodárskej pôdy viac, než je k dispozícií na území samotnej únie. Pre lepšiu predstavu, množstvo využívanej pôdy EÚ mimo jej územia takmer dosahuje rozlohu Francúzska a Talianska. Táto vysoká závislosť na pôde mimo EÚ pravdepodobne súvisí s dopytom EÚ po celoročných zásobách sezónnych produktov, s vysokou spotrebou produktov rastúcich mimo EÚ, ako sú káva a čokoláda, s dovážanými krmivami pre chov zvierat a s narastajúcim dopytom po rastlinných olejoch, ktoré sa využívajú napr. v potravinách, v krmivách pre zvieratá a na výrobu biopalív.

Až 73 % pôdnej stopy EÚ v roku 2010 súviselo so spotrebou živočíšnych produktov na potravinárske aj nepotravinárske účely. Mäsové výrobky sa podieľali na pôdnej stope EÚ najväčším podielom, čo poukazuje na potrebu zmeny modelov v oblasti výživy [1].

Pôdna stopa rôznych produktov, ktoré bežne používame

Rozličné výrobky a potraviny majú rozdielne nároky na pôdu. Napríklad výroba jedného auta vyžaduje až 150 m2 pôdy a na výrobu jedného bicykla je potrebných 3,4 m2 pôdy [2]. Friends of the Earth (Priatelia Zeme) požiadali spoločnosť Trucost, aby odhadla celkové nároky rôznych každodenných výrobkov na pôdu a vodu. Jednou z najviac používaných vecí je určite mobilný telefón. Výroba jedného smartfónu vyžaduje
18 m2 pôdy, v čom je zahrnuté aj množstvo pôdy potrebnej na výrobu obalového materiálu na zabalenie výrobku.

Veľká rozloha pôdy je tiež potrebná na výrobu oblečenia. Pri výrobe jedného bavlneného trička je najintenzívnejšou súčasťou výrobného procesu pestovanie bavlny, čo predstavuje 65 % z celkovej pôdnej stopy, ktorá je 4,2 m2. Vyššie nároky na pôdu má kožené oblečenie. Surovina pre kožu zvyčajne pochádza z chovu hovädzieho dobytka. Napr. pár kožených topánok, ktorý analyzovala spoločnosť Trucost, vyžaduje až 50 m2 pôdy, z čoho 86% pôdy je potrebných pre dobytok, z ktorého bola použitá koža na výrobu topánok. 

Hodnotením pôdnej stopy kávy a čaju spoločnosť dospela k záveru, že na výrobu jednej šálky kávy je potrebných 0,1 m2 pôdy, čo je päťkrát viac ako na výrobu šálky čaju, ktorá potrebuje 0,02 m2 pôdy. Ak si k obľúbenému nápoju dáme aj čokoládu, naša pôdna stopa sa ešte zvýši. Na výrobu 100 g mliečnej čokolády je potrebných 2,52 m2 pôdy (analyzovaná čokoláda obsahovala 33 g kakaovej pasty, 13 g kakaového masla, 33 g trstinového cukru a 20 g sušeného mlieka). Z uvedených surovín má najväčší podiel na pôdnej stope pestovanie kakaa (62 %), po ktorom nasledujú živočíšne produkty - mlieko a vajcia (31 %) [4].

Pri porovnávaní nárokov na pôdu, ktorá je potrebná na produkciu potravín, možno poukázať na to, že produkcia mäsa si vyžaduje viac pôdy v porovnaní s plodinami. Hospodárske zvieratá sú najväčším užívateľom pôdnych zdrojov na svete. Napr. len na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných 22 m2 pôdy, pri výrobe 1 kg strukovín je to 5,5 m2 pôdy. Takmer 60% svetovej poľnohospodárskej pôdy sa využíva na výrobu hovädzieho mäsa, ktoré predstavuje menej ako 2% kalórií, ktoré sa spotrebúvajú na celom svete. Hovädzie mäso tvorí 24 % spotreby mäsa na svete, ale vyžaduje až 30 miliónov kilometrov štvorcových pôdy. Hydina predstavuje 34 % celosvetovej spotreby mäsa a bravčové mäso 40 %. Výroba hydinového a bravčového mäsa využíva menej ako dva milióny kilometrov štvorcových pôdy [3].

Aké sú dopady nadmerného využívania pôdy?

Z celosvetového hľadiska je dnešný prístup k využívaniu pôdy neudržateľný – rozvinuté regióny využívajú neprimerane veľa pôdy. Využívanie pôdy neznamená len jej záber, ale má aj environmentálne dôsledky a sociálne vplyvy, za ktoré nenesú zodpovednosť len krajiny, v ktorých sa výrobok vyrába ale aj tie, v ktorých sa spotrebuje. Za environmentálne vplyvy sa považuje odlesňovanie, strata biodiverzity (rozmanitosti druhov), degradácia pôdy a klimatická zmena. Medzi sociálne vplyvy zaraďujeme napríklad zaberanie pôdy a stratu úrodnej pôdy, čo neraz spôsobuje nedostatok potravín a sociálne konflikty [1].

Kvôli pestovaniu palmy olejnej pre olej a tuk používaný v potravinách prebieha rozsiahle klčovanie pralesov. Foto: Klaus Schenck, commons.wikimedia.org

Čo môžeme urobiť my aby sme znížili našu pôdnu stopu?

  • Nakupujme iba to, čo skutočne potrebujeme.

  • Nakupujme lokálne potraviny.

  • Všímajme si zloženie produktov, ktoré nakupujeme. Ak obsahujú palmový olej, snažme sa nájsť náhradu. Uprednostnime produkty s ekologickými certifikátmi.

  • Obmedzme príjem mäsa.

  • Neplytvajme potravinami a vodou.

  • Preferujme bezobalové nakupovanie. Obaly, v ktorých sú zabalené potraviny a výrobky, ktoré kupujeme tiež vytvárajú záťaž na zdroje surovín. Vo viacerých mestách na Slovensku sú bezobalové predajne, v ktorých môžeme nakúpiť rôzne potraviny a drogériu.

  • Zdieľajme, požičiavajme si veci so susedmi, známymi,...

  • Opravujme pokazené.

  • Nepoužívajme jednorazové veci.

  • Trieďme odpad pre recykláciu, kompostujme.

 

Viac informácií o pôdnej stope sa môžete dočítať v dokumente:

Skutočná cena spotreby: pôdna stopa EÚ; štúdia, PRIATELIA ZEME EURÓPA

Tento obsah bol vytvorený 08.03.2019. Posledná aktualizácia 08.03.2019.
01.01.2019

V celosvetovom meradle Európska únia využíva viac pôdy, než je spravodlivé. V roku 2010 sme v EÚ na uspokojenie našej spotreby súvisiacej výlučne s poľnohospodárskymi produktmi a službami využívali 269 miliónov hektárov pôdy, čo je o 43 % poľnohospodárskej pôdy viac, než je k dispozícii na území samotnej únie. Pre lepšiu predstavu, množstvo pôdy využívanej EÚ mimo jej vlastného územia takmer dosahuje rozlohu Francúzka a Talianska spolu. Značná časť takto využívanej pôdy je zároveň spájaná s vytváraním nadmerných environmentálnych a sociálnych záťaží. Dobrá prax v spravovaní svetových pôdnych zdrojov je preto rozhodujúca nielen z hľadiska ochrany prírodných oblastí a kľúčových ekosystémov, ale aj zabezpečenia spravodlivého využívania pôdy obyvateľmi našej planéty v rámci jej limitov.

Zdroje:
[1] FRIENDS OF THE EARTH EUROPE, 2016. Skutočná cena spotreby pôdna stopa EÚ
[2] http://www.foeeurope.org/land-footprint-infographic
[3] https://www.globalagriculture.org/report-topics/meat-and-animal-feed.html
[4] https://friendsoftheearth.uk/sites/default/files/downloads/mind-your-step-report-76803.pdf