Bez plastu

Nadmerná spotreba plastov a produkcia plastového odpadu

Množstvo vyrobených plastov neustále narastá. Odborníci odhadujú, že od začiatku 50. rokov 20. storočia bolo vyrobených viac ako 8,3 miliárd ton plastu, z čoho asi 79 % skončilo buď na skládkach alebo v prírodnom prostredí [1]. Každoročne sa vo svete vyrába viac ako 380 miliónov ton plastov, z ktorých polovica je určená na jednorazové použitie [2]. S nárastom používania plastov narastá aj množstvo plastového odpadu a súčasné nakladanie s ním je neudržateľné a spôsobuje množstvo environmentálnych problémov. V roku 2020 sa v EÚ27+3 vyzbieralo viac ako 29 miliónov ton plastového spotrebiteľského odpadu. Vyše 34 % bolo odoslaných do recyklačných zariadení, 23 % skončilo na skládkach a 42 % sa spálilo v zariadeniach na energetické zhodnocovanie [3]. Množstvo odpadu skončilo vyhodeného v prírode.

Veľkú časť plastového odpadu tvoria obaly, ktoré predstavujú vyše 40 % z celkovej spotreby plastov [3]. Na Slovensku v roku 2022 vniklo 126 267 ton plastových odpadov. Z tohto množstva sa zrecyklovalo 59,6 % [20] , zvyšok sa spálil v spaľovniach a uložil na skládky odpadu [4]. Predpokladá sa, že ak bude súčasný trend výroby a spotreby plastov vo svete pokračovať, tak do roku 2050 môže priemysel plastov spotrebovávať až 20 % ropy [21].

Plasty ohrozujú ľudské zdravie 

Plasty ohrozujú ľudské zdravie a spôsobujú ochorenia v každej fáze ich životného cyklu – počas ťažby uhlia, ropy a plynu, ktoré sú jeho hlavnými surovinami; pri preprave; výrobe; používaní a nakoniec aj keď sa stanú odpadom. Prakticky všetky výrobky na báze plastov obsahujú širokú škálu chemických prísad, často vo veľmi veľkých množstvách. Medzi tieto prísady patria napr. zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá a retardéry horenia. Uvedené toxické prísady predstavujú zdravotné riziko aj vo fáze používania plastov tým, že môžu narúšať endokrinnú funkciu a zvyšujú riziko predčasných pôrodov, porúch nervového vývinu, vrodených chýb mužského reprodukčného systému, neplodnosti, obezity, kardiovaskulárnych ochorení, ochorení obličiek a rakoviny [18]. 

Plastový odpad v prírode ohrozuje zdravie živočíchov

Je prakticky nemožné presne vyčísliť koľko plastového odpadu končí vo voľnej prírode. S odpadmi sa stretávame všade, v lesoch, na lúkach, v riekach, v oceánoch a veľká časť z nich sú práve plasty. Až 80 % všetkého odpadu v moriach tvoria práve plasty. Odhaduje sa, že sa ich do oceánov každý rok dostane viac ako 8 miliónov ton. To je ako keby sa do mora každú minútu vyklopilo plné nákladné vozidlo plastového odpadu [8].

^{Zdroj: https://www.foe.ie/takeaction/break-free-from-plastic/}

Plastové kusy odpadu predstavujú nebezpečenstvo pre živočíchy, nakoľko sa na nich môžu zraniť, alebo si ich môžu zameniť s potravou, čo spôsobuje zadusenie alebo vyhladovanie, pretože ich žalúdky sú naplnené plastom. Plastový odpad zabíja každý rok až milión morských vtákov, 100 tisíc morských cicavcov, morských korytnačiek a nespočetné množstvo rýb [8]. Tento problém sa týka všetkých živočíchov, nie len morských. Okrem toho, že plasty končia v potravinovom reťazci, niektoré živočíchy, najmä vtáky si ich zamieňajú s prírodnými materiálmi a využívajú ich pri stavbe hniezd.  Hniezdo postavené z plastov je oproti prírodným materiálom nápadnejšie čím stráca svoju maskovaciu funkciu. Plasty môžu spôsobiť zvýšenú teplotu hniezda, čo môže mať za následok negatívny vývoj embrya vajíčka. Ďalším z negatívnych dôsledkom môže byť zvýšená úmrtnosť mláďat, hlavne ak sú súčasťou hniezda rôzne plastové šnúry, do ktorých sa môžu zamotať [10].  

Ostrov plastov 

Viac ako polovica plastového odpadu v moriach sa nepotopí, ale ostáva plávať na hladine, čo spôsobuje presun odpadov na veľké vzdialenosti. Keď sa plasty dostanú do víru, hromadia sa a vytvárajú tzv. ostrovy plastov. Najväčšia z piatich oblastí akumulácie plastov vo svetových oceánoch sa nachádza v Tichom oceáne medzi Havajom a Kaliforniou. Nazýva sa Great Pacific Garbage Patch (GPGP), v slovenčine známa ako Veľká tichomorská odpadková škvrna. Táto oblasť pokrýva plochu 1,6 milióna štvorcových kilometrov, čo predstavuje trojnásobnú rozlohu Francúzska. V dôsledku sezónnych a medziročných premenlivostí vetrov a prúdov sa však  jeho umiestnenie a tvar neustále mení.

Odhaduje sa, že v GPGP pláva celkovo 1,8 bilióna plastových kúskov, čo je v prepočte 250 kusov na každého človeka na svete. Hmotnosť plastu sa odhaduje na 100 000 ton. Táto hmotnosť zodpovedá viac ako 740 lietadlám Boeing 777.

Je známe, že v oceánskych plastoch sa nachádzajú škodlivé perzistentné, bioakumulatívne a toxické (PBT) chemikálie. Výskumy potvrdili, že 84 % plastov v GPGP obsahuje aspoň jeden typ PBT chemikálie. To predstavuje riziko pre bezpečnosť a zdravie morských živočíchov, ale má zdravotné a ekonomické dôsledky aj pre ľudí. [19]

Legislatívne opatrenia EÚ a Slovenska v boji s plastmi

Plasty sa stali celosvetovou témou, ktorú neriešia už len jednotlivci, ekologickí aktivisti, ale aj vlády. Do boja s plastovým odpadom sa pustila aj EÚ, ktorá už prijala niekoľko opatrení na obmedzenie plastov. Jedným z nich je napr. spoplatnenie ľahkých plastových tašiek a mikroténových vreciek v prípade ich použitia z iného ako hygienického dôvodu. Od roku 2021 je v EÚ zakázaný predaj niektorých plastových produktov na jedno použitie ako napr. jednorazové plastové príbory, jednorazové plastové taniere, slamky a plastové vatové tyčinky [9]. Obmedziť sa budú musieť aj plasty, ktoré sa nedajú recyklovať. Jedným z kľúčových cieľov stratégie pre plasty (ktorú Európska komisia v roku 2018 schválila ako súčasť prechodu na viac obehové hospodárstvo) je, aby všetky plastové obaly uvádzané na trh EÚ boli do roku 2030 buď opätovne použiteľné, alebo nákladovo efektívne recyklovateľné. Slovenská odpadová legislatíva bude zvýhodňovať výrobcov ľahšie recyklovateľných výrobkov (nie len plastových). Výrobca, ktorého výrobok alebo obal je ľahšie recyklovateľný bude niesť nižšie náklady ako výrobca, ktorého výrobok je ťažko recyklovateľný [11]. Postupne sa bude musieť zvýšiť aj podiel recyklovaného materiálu na celkovom zložení niektorých výrobkov. Napr. PET fľaše uvádzané na trh v členských krajinách EÚ budú musieť od roku 2025 obsahovať aspoň 25 % recyklovaných plastov. Od roku 2030  to bude ešte o 5 % viac. Legislatíva ďalej stanovuje členským štátom EÚ do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90 %. Slovensko na dosiahnutie tohto cieľa prijalo zákon o zálohovaní nápojových obalov, podľa ktorého sa musia  PET fľaše zálohovať od roku 2022 [9].        

Globálna zmluva o plastoch

V marci 2022 schválila Organizácia Spojených národov dohodu o vytvorení Globálnej zmluvy o plastoch, ktorá je prvým právne záväzným dokumentom na svete na ukončenie znečisťovania plastmi. Globálna zmluva o plastoch je dôležitým krokom v boji proti plastovej kríze, bude obsahovať opatrenia na riešenie znečistenia počas celého životného cyklu plastov. Očakáva sa, že konečný návrh zmluvy bude vytvorený do konca roka 2024.

Preto Globálne hnutie Break Free From Plastic vyzýva vlády, aby presadzovali, že zmluva bude obsahovať:

• významné, progresívne a povinné ciele na obmedzenie a dramatické zníženie výroby nových plastov,
• právne záväzné, časovo viazané a ambiciózne ciele na implementáciu a rozšírenie systémov opätovného použitia, dopĺňania a alternatívnych systémov dodávania produktov,
• spravodlivý prechod k bezpečnejšiemu a udržateľnejšiemu živobytiu pre pracovníkov a komunity v celom dodávateľskom reťazci plastov,
• ustanovenia, ktoré vedú znečisťujúce korporácie a krajiny vyrábajúce plasty k zodpovednosti.

Petíciu za ambicióznu právne záväznú Globálnu zmluvu o plastoch môžete podpísať tu: https://actionnetwork.org/petitions/the-world-demands-an-ambitious-global-treaty-to-end-the-age-of-plastic . Viac o zmluve na: https://www.breakfreefromplastic.org/plastics-treaty/