V školských zariadeniach rozoznávame 3 základné zdroje biologického odpadu:

1. biologický odpad z údržby školských pozemkov
2. biologický odpad z triedeného zberu v triedach a ďalších priestorov školy
3. biologický odpad zo školskej kuchyne a jedálne

Tieto tri zdroje si vyžadujú odlišný prístup pri zbere a spracovaní.

1) Biologický odpad z údržby školských pozemkov

a) Aký je to biologický odpad?

Jedná sa výlučne o rastlinné odpady, tzv. „zelený odpad“ ako je tráva, lístie, drevný odpad, zvyšky z pestovania ovocia a zeleniny, odpad z kvetinových záhonov, burina...

b) Čo môžeme s týmto odpadom robiť?

Existujú 3 možnosti:

• Necháme si ho odviesť oprávnenou organizáciou, ktorá má s obcou uzavretú zmluvu na zber tohto odpadu.
• Odvezieme ho svojpomocne na zberný dvor, obecné kompostovisko alebo iné, obcou určené zariadenie.
• Spracujeme si ho svojpomocne na školskom pozemku.

c) Zber biologických odpadov

Ich zber patrí medzi najjednoduchšie. Musíme ho iba prispôsobiť zvolenému spôsobu nakladania. Jediné obmedzenie v zbere môže vzniknúť v prípade, že je v obci zavedený centrálny systém zberu tohto odpadu a naša škola sa do tohto zberu zapája. Vtedy sa mu prispôsobíme časovo a aj zbernou nádobou.

Pokiaľ biologické odpady odvážame svojpomocne do určeného zariadenia, tak nemusíme na zber používať žiadnu špeciálnu nádobu. Vzniknutý biologický odpad zbierame tak, aby sa nám potom ľahko odvážal. Dôležité je zabezpečiť, aby sa nezmiešal s iným druhom odpadu, ktorý nie je rozložiteľný. Frekvenciu odvozu si zvolíme hlavne podľa toho, ako často kosíme. Tráva je z tohto druhu biologického odpadu najproblematickejšia. Keď je čerstvo pokosená a uložíme ju na kopu, tak rýchlo začne hniť a nepríjemne zapáchať. Preto ju treba čím skôr odviesť.

Pokiaľ si ho spracovávame na vlastnom pozemku, tak si stačí zapamätať iba 2 pravidlá zberu:

• Mäkké, zelené a šťavnaté materiály (napr. tráva, zvyšky z ovocia a zeleniny) spracujeme čím skôr, pretože rýchlo podliehajú hnilobe sprevádzanej nepríjemným zápachom.
• Tvrdé, hnedé a suché materiály (napr. lístie, drevný odpad, kukuričné stonky) môžeme skladovať bez rizika aj niekoľko mesiacov.

d) Spôsoby využitia

Zelený odpad má široké využitie na školskom pozemku podobne, ako je tomu v záhradách. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Kompostovanie na školskom pozemku – po malých úpravách sa dá k tomuto účelu využiť takmer všetok zelený odpad. Kompostovať môžeme vo svojpomocne vyrobenom drevenom kompostovisku alebo si môžeme zaobstarať napr. plastový kompostér. Veľkosť kompostoviska si vypočítame podľa veľkosti pozemku (po odrátaní zastavaných plôch). Rátame, že na 1 m2 tejto plochy nám pri dodržaní základných podmienok kompostovania stačí 1 liter kompostéra/kompostoviska.
• Výstavba vyvýšených alebo vysokých záhonov – ak si budujeme školskú záhradu a máme veľké množstvo zeleného odpadu, oplatí sa investovať čas do ich výstavby. Využitie pri tom nájde všetok, aj neupravený zelený odpad. Záhony môžu byť pekným prvkom školskej záhrady, na ktorom môžeme pestovať zeleninu alebo bylinky. Pri troche starostlivosti sa nám odvďačia lepšou a skoršou úrodou.
• Nastielanie – je ďalším zmysluplným využitím zeleného odpadu. Znamená pokrývanie pôdy vhodným upraveným materiálom, ktorý pre ňu vytvára ochrannú vrstvu. Využiť môžeme pokosenú trávu (zvädnutú), lístie, seno (pokosené pred dozretím semien), slamu, podrvenú kôru, drevnú štiepku, podrvené kukuričné stonky, kartón, vytrhanú burinu (bez semien). Nastielať môžeme napr. okolo stromov, kríkov, ale aj kvetinové a zeleninové záhony.

Nezabúdajme do aktivít zapájať aj žiakov. Môžu vymýšľať, budovať, upravovať zelený odpad, prekopávať kompost...  Podrobné informácie, ako využívať zelený odpad, nájdete na www.kompost.sk.

2) Biologický odpad z triedeného zberu v triedach

a) O aký biologický odpad sa jedná?

Vo väčšine prípadov to sú zvyšky z desiaty a rôzne šupy a ohryzky z ovocia. Môže obsahovať aj zvyšky živočíšnych produktov. Na to treba prihliadať pri voľbe spôsobu nakladania s týmto odpadom.

b) Čo môžeme s týmto odpadom robiť?

Existujú 2 okruhy možnosti:

• V prípade, že sa v obci prevádzkuje triedený zber biologických odpadov, tak si ho môžeme nechať odvážať zberovou firmou, ktorá má s obcou uzavretú zmluvu na tento zber.
• Spracujeme si ho svojpomocne na školskom pozemku alebo priamo v interiéroch školy.

c) Zber biologických odpadov

Na zber biologického odpadu v interiéri je najvhodnejšie používanie špeciálnych odvetrávaných nádob, ktoré boli vyvinuté práve pre tento účel. K biologickému odpadu sa dostáva vetracími otvormi vzduch, čím ho čiastočne vysušuje a zabezpečuje, aby nedochádzalo k jeho hnitiu a vzniku zápachu.

Najlacnejšou alternatívou sú vedierka s vrchnákom bez vetracích otvorov, ktoré môžeme získať aj bezplatne napr. z obchodov, kde predávajú šaláty (vozia ich v nich od výrobcov) alebo z farieb.

Ideálne je, ak sa nádoby na zber umiestnia vo všetkých triedach a učebniach. Zodpovednosť nad obsahom nádoby môžu mať napr. týždenníci. S veľkosťou nádoby to netreba preháňať. Na triedu stačí 8 litrová nádoba. Nazbierané biologické odpady musíme z triedy vynášať minimálne 1x za 2 dni, aby sme predišli prípadnému vzniku zápachu alebo osídlenia nádoby hmyzom.

Nádoby musia byť jasne a zrozumiteľne označené minimálne nápisom „Biologický odpad“. Je dobré ak obsahujú aj popis, čo do nádoby patrí a čo nie. Spôsob označenia samozrejme treba prispôsobiť vekovej kategórii. V predškolských zariadeniach to môže byť formou vhodnej fotografie alebo obrázka.

Dôležité je aj udržiavať zbernú nádobu v čistote. Je dobré zaviesť systém, kde upratovačky v pravidelných intervaloch alebo podľa potreby budú tieto nádoby umývať.

V praxi sa v triedach a učebniach osvedčilo zaviesť len zber rastlinných zvyškov. Predídeme tým komplikáciám s jeho ďalším spracovaním.

d) Spôsoby využitia

Možností máme hneď niekoľko. Všetko záleží od toho, či zbierame v triedach len rastlinný biologický odpad alebo aj produkty živočíšneho pôvodu (chlieb zo šunkou, syrom...). Najčastejšie využívané možnosti využitia:

• Vermikompostovanie – je veľmi obľúbený spôsob využitia rastlinných biologických odpadov (vrátane chleba a pečiva). Jedná sa o kompostovanie v špeciálnych uzavretých kompostéroch za využitia násady dážďoviek. Môžeme ho realizovať aj priamo v triedach alebo iných školských priestoroch, čo je veľká výhoda pre školy, ktoré nemajú pozemky na klasické kompostovisko.
• Kompostovanie v elektrických kompostéroch – tento spôsob sa začína stále častejšie využívať, ale väčšinou v kombinácii s kompostovaním biologických odpadov zo školskej kuchyne. Vtedy sa to oplatí aj ekonomicky. Na trhu je viacero elektrických kompostérov rôznej kapacity, všetky sú však pomerne drahé. V prípade ich použitia však dokážeme pohodlne spracovať všetok biologický odpad, ktorý vzniká v triedach (vrátane živočíšnych). Tieto kompostéry musia byť umiestnené v interiéroch a je k nim potrebná elektrická prípojka.
• Využitie biologických odpadov na školskom pozemku – podobne, ako je tomu pri využívaní biologického odpadu z údržby školských pozemkov, patria medzi ne hlavne kompostovanie, ale aj výstavba vyvýšených/vysokých záhonov a nastielanie. Musíme však zabezpečiť, aby sa medzi biologické odpady dostali iba rastlinné zvyšky. Je vhodné, ak kompostoviská aj vyvýšené záhony urobíme tak, aby sa k týmto zvyškom nedostali žiadne zvieratá (psi, mačky, hlodavce, vtáky). To sa dá zabezpečiť, keď bude napr. kompostovisko uzavreté a zabezpečené z vnútornej strany pletivom s malými okami.

3) Biologický odpad zo školskej kuchyne a jedálne

a) O aký biologický odpad sa jedná?

Patria sem šupy z čistenia zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, vaječné škrupiny, starý chlieb, zvyšky jedla, papierové vrecko znečistené zeleninou, ovocím, maslom, džemom, resp. ostatnými potravinami živočíšneho alebo rastlinného pôvodu, potraviny po dobe spotreby alebo lehote minimálnej trvanlivosti alebo potraviny inak znehodnotené, použitá papierová vreckovka a obrúsok a v malom množstve aj drevitá vlna, triesky, hnedá lepenka, novinový papier (použité pri manipulácii s potravinami).

b) Čo môžeme s týmto odpadom robiť?

Existujú 2 okruhy možnosti:

• Škola môže odovzdávať kuchynský a reštauračný biologický odpad oprávnenej organizácii.
• Spracujeme si ho svojpomocne v priestoroch školy.

c) Zber biologických odpadov

Zber a prepravu musíme zabezpečiť bez zbytočného odkladu a spôsobom, ktorým sa predchádza rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

Ako prevádzkovatelia kuchyne sme povinný zabezpečiť oddelené odkladanie kuchynských biologických odpadov v uzatvárateľných kontajneroch alebo uzatvárateľných nádobách, ktoré sú určené na skladovanie odpadov (napr. typizované obaly, nádoby, kontajnery dodávané  obchodníkom alebo sprostredkovateľom odpadu). Nádoby musia byť označené nápisom „Materiál kategórie 3. Neurčené na ľudskú spotrebu“.

Nesmieme zabudnúť na pravidelné čistenie zberných nádob, pretože biologické odpady sú náchylné na kazenie, čo sprevádza vždy zápach a tiež lákajú hmyz, ktorý sa v nich a ich okolí rýchlo rozmnožuje.

Frekvenciu zberu musíme prispôsobiť povahe biologických odpadov a teplote skladových priestorov. Odporúča sa ich odvoz minimálne 1x za týždeň.

Pri odovzdávaní kuchynského biologického odpadu odberateľovi, musí byť vyhotovený obchodný doklad v troch výtlačkoch. Všetky tri strany – my ako pôvodca biologických odpadov, ich prepravca aj spracovateľ musia tieto doklady uchovávať minimálne po dobu 2 rokov.

d) Spôsoby nakladania

Hneď na začiatok treba napísať, že aktivity s týmto druhom biologického odpadu nie sú dobrovoľné, ale škola je povinná ich vykonávať (viac v časti o legislatíve). V súčasnosti existujú 3 legálne spôsoby nakladania s týmto odpadom:

• Odovzdanie zmluvnému partnerovi – toto je najčastejšie, ale pomerne drahé riešenie. Prevádzkovateľ kuchyne môže vytriedené kuchynské a reštauračné biologické odpady odovzdať iba subjektom, ktoré sú registrované (platí pre prepravcu) a majú schválenú prevádzku (spracovateľ) Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR (ŠVPS SR).
• Spracovanie v priestoroch školy – stále častejšie sa začínajú v kuchyniach objavovať špeciálne elektrické zariadenia, napríklad kompostér GreenGood (typ GG-02 a GG-10), ktoré z biologických odpadov vytvoria v priebehu 24 hodín stabilizovaný medziprodukt. Ten sa môže priamo na školských pozemkoch zapracovať do pôdy alebo ďalej kompostovať v klasickom kompostovisku. Tieto zariadenia sa umiestňujú výlučne vo vnútorných priestoroch. Môžu sa aj priamo v kuchyni, pretože disponujú nanotechnologickými filtrami, takže neprodukujú žiadne zapáchajúce a škodlivé plyny. Ich prevádzka je automatická, takže po krátkom zaškolení zvládajú ich obsluhu aj samotné kuchárky. Hlavnou výhodou svojpomocného spracovávania kuchynských biologických odpadov je úspora nákladov na zvoz a zisk hnojiva. Kompostéry GG sú schválené ŠVPS SR ako zariadenia vhodné na spracovávanie kuchynských a reštauračných biologických odpadov. Predajca týchto kompostérov poskytuje aj pomoc pri povinnej registrácii prevádzky ŠVPS SR.
• Skrmovanie zvieratami – donedávna najčastejší spôsob nakladania s kuchynským a reštauračným odpadom je v súčasnosti výrazne obmedzený. Skrmovanie hospodárskymi zvieratami je úplne, bez možnosti výnimky, zakázané. Skrmovanie je možné len v prípade, že sú kŕmené zvieratá neurčené na ľudskú spotrebu (napr. chov kožušinových zvierat, ale chovateľ musí požiadať o povolenie na ich kŕmenie miestne príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu.