POP´s - Perzistentné organické polutanty sú znečisťujúce (t. z. polutanty) umelé chemikálie, ktoré dlhodobo odolávajú rozkladu a pretrvávajú v prostredí (t.z. perzistentné). Sú bioakumulatívne - hromadia sa v tkanivách väčšiny živých organizmov (hlavne tukových), vrátane ľudí. Preto sa v tkanivách rýb namerali ich 1000 násobne vyššie hodnoty ako v okolitej vode. Najvyššie koncentrácie POP´s sa vyskytujú na konci potravinového reťazca u ľudí, cicavcov. Majú schopnosť prenášať sa na veľmi dlhé vzdialenosti.

Dôsledky ich výroby alebo neúmyselného uvoľňovania nachádzame na každom kroku. POP látky objavili v telách ľadových medveďov na póle, aj keď znečisťujúce prevádzky sú vzdialené tisícky kilometrov... Naša rieka Laborec je kontaminovaná PCB látkami natoľko, že miestni obyvatelia nesmú chytať a konzumovať ryby z bezpečnostných dôvodov - napriek tomu, že ich výroba je u nás zakázaná vyše 20 rokov ...

Najznámejšie POP, ktoré sú aj predmetom medzinárodných dohovorov pre ich elimináciu, sú:

• nechcené vedľajšie produkty spaľovania odpadov, chemickej (a časti metalurgickej) výroby s prítomnosťou chlórových zlúčenín - dioxíny, furány;
• priemyselné chemikálie - PCB (polychlórované bifenyly), hexachlórbenzén (HCB);
• pesticídy - mirex, chlordan, DDT, aldrin, dieldrin, endrin, toxaphene, heptachlor.

Vplyvy na zdravie ľudí a prírody  

Mnohé POP´s-y patria medzi najtoxickejšie látky aké veda pozná. Poškodzujú imunitný a hormonálny systém (spôsobujú napr. zníženie plodnosti, poruchy mužských pohlavných orgánov), vyvýjajúci sa plod v tele matky (teratogenita), môžu spôsobovať ochorenia kože, pečene, krvného obehu, poškodenie nervovej sústavy, zníženie inteligencie, zvyšujú počet prípadov rakoviny…

POP´s- y prijímame hlavne potravou (dioxíny a PCB z vyše 90%). Najviac sa vyskytujú v mäse (hlavne tučnom), rybách, mliečnych výrobkoch.

Najhoršie dopady POP´s v SR  

Pesticídy z tejto ”špinavej 12-tky POP´s” sú už od 80-tych rokov v SR zakázané, podobne aj produkcia PCB, ale pre ich trvácnosť je stále zaznamenávaný vysoký výskyt niektorých z nich v životnom prostredí, zvieratách, ľuďoch ... Hladiny PCB ale aj HCB v 2 slovenských okresoch Michalovce a Stropkov monitorovaných v rámci odborného projektu boli podstatne vyššie než v západoeurópskych a severoamerických štátoch (1).

PCB sa vyrábali na Slovensku do r. 1984 v Chemku Strážske. V sedimente rieky Laborec a v Zemplínskej Šírave (do ktorých ústi odpadový kanál Chemka) sa zistil 100 – 2000 krát vyšší obsah PCB než sediment z porovnávanej oblasti (Ondava a Domaša). Ryby ulovené v kontaminovaných vodách Zemplínskej šíravy a Laborca obsahujú v porovnaní s rybami Domaše a Ondavy v priemere 100 násobne vyššie hladiny PCB. Hladiny PCB, ale aj HCB a p.p.´-DDE v týchto okresoch sú podstatne vyššie než v západoeurópskych a severoamerických štátoch a odborné štúdie preukázali súvislosť medzi zvýšenými hladinami PCB a počtom chorobných zmien štítnej žľazy u pozorovaných ľudí.  V súčasnosti hygienické štátne orgány neumožňujú miestnym občanom loviť a konzumovať ryby z tejto rieky práve pre vysoké koncentrácie PCB.

Najaktuálnejším problémom so znečistením POP látkami v SR je produkcia dioxínov. Medzi najväčších producentov dioxínov patria:

• spaľovne odpadov –podľa emisnej inventúry ÚPKM sa podieľali na ich produkcii 37% v r. 1990 a 29% v r. 2001.  
• výroba a spracovanie kovov podľa emisnej inventúry ÚPKM sa podieľali na ich produkcii v r. 1990 46% a v r. 2001 61%.   
• palivo-energetický sektor - podľa emisnej inventúry ÚPKM sa podieľali na ich produkcii 16% v r. 1990, 8% v r. 2001.

Celkové emisie dioxínov a furánov do životného prostredia (g I-TEQ) v SR za r. 2001.
(Inventarizácia perzistentných organických látok v SR, Technická správa č. 2, časť 2)  

Zo všetkých z 12 obávaných POP´s stále v SR nemáme prijaté dostatočné opatrenia pre elimináciu dioxínov. Emisný limit pre dioxíny je stanovený iba pre spaľovne a spoluspaľovanie odpadov, pričom začal platiť až v rokoch 2007 / 2008. Ostatné zdroje zatiaľ limity pre ne nemajú. Nie sú stále doriešené limity a nakladanie s odpadmi obsahujúcimi dioxíny (napr. popoloviny zo spaľovní), aj keď tieto boli v posledných rokoch zdrojom závažného znečistenia prostredia a potravín nad povolené limity (prípad kontaminácie potravín z popolčeka zo spaľovne v Newcastle).  Aj keď je známy rad vedeckých dôkazov, že prvotným zdrojom tvorby dioxínov sú chlórové zlúčeniny a produkty v ktorých sa používajú, nie sú tieto v SR nijako obmedzené ani systematicky nahrádzané.    

Monitoring Priateľov Zeme - SPZ zistil v roku 2004 až 4 násobne prekročené limity pre dioxíny a 2 x prekročené limity PCB v potravinách v okolí košickej spaľovne odpadov. V roku 2006 sme zistili 2 násobne prekročené koncentrácie dioxínov a PCB v potravinách v okolí spaľovne nebezpečných odpadov chemického podniku Duslo Šaľa. 

(1) Kočan et al. 1999, Petrík et al. 1999, Petrík et al. 2000, Petrík et al. 2001