Cieľom je zníženie množstva zmesového odpadu

EÚ sa postupne odkláňa od spaľovania odpadov, pretože ide o uhlíkovo náročný proces, ktorého podpora by ohrozila dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Európska komisia v „Novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo z roku 2020“ predstavila ambiciózny plán – zníženie množstva zmesového odpadu o polovicu do roku 2030. K takému zníženiu môže dôjsť len rozšírením uplatňovania horných priečok v hierarchii odpadového hospodárstva – prevencie vzniku  odpadov, znovupoužitia odpadov a recyklácie odpadov. Budovanie ďalších spaľovní by práve dosiahnutie tohto plánu ohrozilo a  podporilo by pokračovanie, ale aj zvyšovanie využívania surovinových zdrojov, energie, tovarov a tvorby odpadov.   

Žiadna finančná podpora pre energetické zhodnocovanie

EÚ rozhodla, že budovanie spaľovní odpadov bude vylúčené z finančnej podpory a podporovať sa budú riešenia s vyššou environmentálnou hodnotou, ako je predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie a recyklácia. Z uvedeného dôvodu Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Fond spravodlivej transformácie už nepodporujú investície, ktorých cieľom je zvyšovanie kapacity zariadení na energetické zhodnotenie zmesového komunálneho odpadu. Takisto Európska investičná banka vyňala z finančnej podpory spaľovanie odpadu, pretože jej cieľom je tiež splniť záväzky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia financovaním investícii do udržateľného rozvoja  a opatrení v oblasti klímy.

Legislatívne zmeny smerom k udržateľnosti – digitálny pas a právo na opravu

Európska komisia predstavila konkrétne legislatívne opatrenia pre lepšiu udržateľnosť výroby a tým aj smerovanie odpadového hospodárstva k obehovosti. Jedným z takýchto opatrení je posilnenie práva spotrebiteľov. Takzvaný „digitálny pas“ by mal priniesť zvýšenú transparentnosť - viac informácií o pôvode a zložení produktov. Spotrebiteľom by mal pomôcť pri nákupoch lepšie sa rozhodnúť na základe znalosti o ich udržateľnosti. Podporili by sa tým aj nové obchodné modely, udržateľnejšie investičné rozhodnutia a inovatívne prístupy k obehovosti. Ďalším legistatívnym opatrením, ktoré Európska komisia predstavila je „právo na opravu“, ktoré spolu so zmenou smernice o ekodizajne predĺži životnosť výrobkov a urobí ich udržateľnejšími. Pomohlo by to odstrániť doteraz zaužívané spôsoby správania sa zákazníkov, kedy kvôli vysokým nákladom, spojených s opravou výrobku, zákazník tento pokazený výrobok radšej zahodí a kúpi si nový výrobok. Odstránila by sa aj ďalšia prekážka takzvané „zastarávanie“, čo znamená, že niektoré výrobky sú navrhnuté tak, aby po určitom čase alebo opakovanom používaní zlyhali a nie je možné ich opraviť. V prípade elektronických výrobkov by výrobcovia  boli povinní poskytovať bezplatný prístup k informáciám o opravách a údržbe, zabezpečiť opraviteľné, odnímateľné a vymeniteľné časti a predĺžiť aj záruku na výrobok. Takéto opatrenie by viedlo k redukcii použitých materiálov a k zvýšeniu ich obehovosti.

Zdroje:

^{https://zerowasteeurope.eu/2021/05/wte-incineration-no-place-sustainability-agenda/
https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20220331STO26410/co-prinasa-pravo-na-opravu-v-eu
https://circulareconomy.europa.eu/platform/en/knowledge/digital-product-passport-ticket-achieving-climate-neutral-and-circular-european-economy}