Viacero organizácií vrátane globálneho hnutia BreakFreeFromPlastic, ktoré sa zaoberá plastovým znečistením, vytvorilo petíciu proti zákazu plastového odpadu, do ktorej sa môžete zapojiť a podpísať ju na stránke:https://actions.eko.org/a/ban-eu-plastic-waste-exports?eko=true

Prečo je dôležité zastaviť vývoz plastového odpadu?

Vývoz plastového odpadu z krajín s vysokými príjmami a vysokou spotrebou plastov pomáha udržiavať súčasný stav, ktorý nie je udržateľný, namiesto uprednostňovania znižovania spotreby plastov. Zákaz vývozu plastov mimo EÚ by prinútil vlády čeliť problémom so znečistením plastmi. Pokiaľ môže EÚ prepravovať plastový odpad inam, existuje len malá motivácia prestať produkovať obrovské množstvá plastového odpadu a zastaviť výrobu takých množstiev plastov na jedno použitie ako sa v súčasnosti produkujú.[1]

Obchod s plastovým odpadom má vážne negatívne dopady, ktoré možno rozdeliť do troch kategórií, ktoré spolu navzájom súvisia a to: environmentálne, sociálne/zdravotné a ekonomické. Problematika a dopady, ktoré zapríčiňuje vývoz plastového odpadu, sú rozsiahle, preto uvádzanie len niektoré z nich.

Ekonomické dopady

Väčšina vývozov sa uskutočňuje „pod rúškom recyklácie“, často sa však stáva, že tento odpad alebo časť z neho končí v spaľovniach, neriadených skládkach alebo je s ním naložené inak, v rozpore s legislatívou a s environmentálne vhodnými spôsobmi nakladania s odpadom. Krajiny, ktoré vyvážajú svoj odpad namiesto dobudovania recyklačných kapacít a znižovania množstva odpadov teda presúvajú problémy inam. Dovoz plastového odpadu do krajín kde nie je dostatočná recyklačná kapacita na nakladanie s týmto odpadom zvyšuje mieru nesprávneho hospodárenia. Napríklad Malajzia vyprodukuje asi 2,4 milióna ton plastového odpadu ročne a dovezie v priemere 835 000 ton ročne (päťročný priemer v rokoch 2016-20). Ale ročná kapacita všetkých recyklačných zariadení v Malajzii je v súčasnosti len 515009 ton. To isté platí pre Indonéziu, ktorá má recyklačnú kapacitu
729730 ton ročne, ale produkuje približne 12,24 milióna ton plastového odpadu a dováža v priemere 246000 ton ročne, čo môže viesť k nesprávnemu nakladaniu s 11,7 milióna ton odpadu ročne.
Krajiny dovozu musia znášať náklady na odstraňovanie znečistenia. Znečistenie plastmi tiež znižuje atraktivitu lokalít a ohrozuje živobytie mnohých obyvateľov, v krajinách kde je jedným z hlavných príjmov cestovný ruch. [2]

Environmentálne dopady

Plastový odpad spôsobuje množstvo environmentálnych problémov. Príjemcovia plastového odpadu nesú hlavnú ťarchu poškodenia životného prostredia a ľudského zdravia. V krajinách, ktoré sú hlavnými prijímateľmi plastového odpadu, často dochádza k zhoršovaniu kvality pôdy a vody (najmä únikom chemikálií zo skládok) a znečisteniu ovzdušia (napr. prostredníctvom spaľovania), čo vedie k strate biodiverzity a zmene klímy. Obzvlášť nebezpečné je neriadené skládkovanie a spaľovanie. Je potrebné poznamenať, že problémy  nespôsobuje len skládkovanie a spaľovanie plastového odpadu ale aj recyklácia a tiež samotný transport odpadu.
Významným problémom spojeným s obchodom s plastovým odpadom je tvorba mikroplastov v dôsledku rozkladu plastového odpadu.

Sociálne a zdravotné dopady

Je známe že, životné prostredie sa podieľa na celkovom zdravotnom stave ľudí. Nedostatočná kvalita pôdy, vody, ovzdušia a potravín môže spôsobiť viacero ochorení.
Nesprávne nakladanie s plastovým odpadom tiež výrazne zhoršuje následky prírodných katastrof (napr. povodne, hurikány, cunami) v komunitách so zlým odpadovým hospodárstvom. Odpad upcháva vodné toky a odtoky, čím prispieva k ničivým záplavám a šíreniu chorôb prenášaných vodou.[3]

 

Kto z EÚ najviac vyváža svoj plastový odpad?

Hlavní vývozcovia plastového odpadu z EÚ sú Nemecko, Holandsko, Francúzsko a Belgicko, sú nielen početnými spotrebiteľmi plastov, ale využívajú aj možnosť vyvážať plastový odpad, aby sa pokúsili dosiahnuť svoje ciele v oblasti recyklácie. [4]
 

Kam sa plastový odpad najčastejšie vyváža?

Od 90. rokov 20. storočia sa svetový obchod s plastovým odpadom vo veľkej miere spoliehal na jediného dovozcu, Čínu, ktorá počas tohto 30-ročného obdobia prijala až 72,4 percent celosvetového plastového odpadu. V roku 2018 Čína zakázala dovoz plastových odpadov, čo prinútilo vývozcov hľadať nových príjemcov, ktorými sú väčšinou iné krajiny v juhovýchodnej Ázii, ako napríklad Malajzia, Indonézia a Thajsko ale aj iné, napr. Turecko.[5]

 

Grafy: Krajiny, ktoré dovážajú najviac plastových odpadov. Zdroj: https://eia-international.org/wp-content/uploads/EIA-The-Truth-Behind-Trash-FINAL.pdf

 

Preprava plastového odpadu predstavuje najnovšiu vlnu neudržateľného a neetického obchodovania s odpadom, rovnako ako sa plasty stali jednou z najdiskutovanejších tém v oblasti obehového hospodárstva. Krízu plastového odpadu, ktorá je do značnej miery výsledkom nadmernej spotreby a problémov s dizajnom, nemožno vyriešiť prepravou plastového odpadu po celom svete. [6]
 

Čo môžeme urobiť my?

• Znížme spotrebu plastov a tvorbu plastového odpadu,
• Vyhýbajme sa plastom, ktoré sú ťažko recyklovateľné, napr. PVC,
• Aj keď Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktoré vyvážajú odpad do európskych krajín, nebuďme ľahostajní, podpíšme petíciu proti vývozu plastového odpadu z EÚ a šírme informácie o nej ďalej.

 

Zdroj: https://docs.google.com/document/d/1yP_WlryilKbkmZB-KtKZ_3dBvk2HEtOh8xqZSwr3R2E/edit