Zvýšenie spaľovania odpadov nie je riešením pre energetickú krízu
Aj 30 rokov po nadobudnutí platnosti „Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy“ je Európska únia ešte stále odkázaná na dodávky energie z fosílnych palív. Prechodu do uhlíkovo neutrálnej budúcnosti mal napomáhať aj zemný plyn. Postupné ukončenie výroby tepla na báze uhlia a jeho nahradenie plynom tak bolo cestou k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale nie cestou ich odstránenia. Zemný plyn je v podstate fosílnym palivom a jeho spotrebu je potrebné rázne znížiť nielen kvôli jeho enormnému zdraženiu, ale aj kvôli zastaveniu rýchleho postupu klimatickej krízy.
Ako môže odpadové hodpodárstvo napomôcť riešeniu energetickej krízy?
Podporovatelia energetického zhodnocovania odpadov chcú presadiť ďalšiu výstavbu spaľovní komunálneho odpadu s tvrdením, že toto by pomohlo riešeniu energetickej krízy. Nová štúdia1) publikovaná Zero Waste Europe (ZWE) zistila, že energia vyrobená spaľovaním odpadu nahradí približne len 1,1 % spotreby ruského plynu v EÚ27. Táto správa zadaná spoločnosti Equanimator tak vyvracia tvrdenia, že spaľovanie a spoluspaľovanie by sa mohlo zvýšiť, aby sa pomohla znížiť závislosť EÚ od ruského plynu.
Okrem toho tvrdenie, že v súčasnosti spaľovaný komunálny odpad by sa mal považovať za „obnoviteľný zdroj“ nie je pravdivý, keďže približne polovica tohto odpadu má fosílny pôvod a sú to predovšetkým plasty, ktoré sú vyrobené z neobnoviteľných zdrojov. Uhlíková intenzita súčasných spaľovní je približne 2x vyššia ako priemerná intenzita uhlíka v elektrine EÚ (v dôsledku zvyšujúceho sa zastúpenia obnoviteľných zdrojov energie), a približne 1,5 x vyššia ako energia vyrobená zo zemného plynu.2) Spaľovne plytvajú veľkým množstvom opätovne použiteľných materiálov, aby vyrobili len malé množstvo energie. Na druhej strane, recykláciou a kompostovaním sa dá ušetriť až 5-násobok energie vyprodukovanej spaľovaním odpadu.3)
Je potrebné si uvedomiť, že aj súčasné spaľovne pre splnenie záväzkov v oblasti zmeny klímy budú musieť znižovať uhlíkovú intenzitu napr. znižovaním množstva spáleného plastového odpadu, ktoré bude znamenať dotrieďovanie zvyškového zmesového komunálneho odpadu a vytriedením plastov určených na recykláciu. Ďalšou možnosťou by malo byť zachytávanie a uskladňovanie vypúšťaného CO2, čo však predstavuje nielen náročné technologické riešenie, ale aj podstatné zvýšenie nákladov na prevádzku takejto spaľovne.
Na druhej strane môže byť odvetvie odpadového hospodárstva významným prispievateľom pre riešenie plynovej a klimatickej krízy:
- zvýšenou recykláciou sa môže nahradiť výroba primárnych materiálov, znížiť dopyt po surovinách, po energii získanej z fosílnych palív a znížiť celkový dopyt po energii,
- vytriedený a spracovaný kuchynský odpad umožní produkciu bioplynu, ktorý je možné využiť na vykurovanie a výrobu elektrickej energie,
- uprednostňovaním opakovane použiteľných a opraviteľných výrobkov a výrobkov s dlhšou životnosťou, dochádza tiež k podstatnému znižovaniu spotreby energie.
Namiesto uvažovania o rozšírení zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré sú významnými producentmi CO2 a ktoré by sa v krátkodobom horizonte ani neuviedli do prevádzky a následne by sa nedali „jednoducho vypnúť“, by malo byť cieľom zamerať sa na zníženie spotreby a teda aj tvorby odpadov a na maximalizáciu recyklácie materiálov na konci ich životnosti.
Janek Vähk, koordinátor programu ZWE pre klímu, energiu a znečistenie ovzdušia, uviedol: „Členské štáty musia byť opatrné vo vzťahu k tvrdeniam priemyslu odpadového hospodárstva o potenciálnych výhodách spaľovania odpadu v súvislosti s minimalizáciou našej závislosti od externej energie. Spaľovne odpadu sú príliš neefektívne a bezvýznamné na to, aby pomohli s energetickou krízou aj v tom najlepšom prípade.“
Zdroje:
1) https://zerowasteeurope.eu/library/incineration-whats-the-effect-on-gas-consumption/
2) https://www.climate2020.org.uk/a-burning-issue/
3) https://zerowasteeurope.eu/2018/02/9-reasons-why-we-better-move-away-from-waste-to-energy-and-embrace-zero-waste-instead/
