To im spôsobuje vážne zdravotné problémy. Vláda aj OSN vinia z poklesu dojčenia obrovské reklamné kampane výrobcov, ktorí na ne vynakladajú každý rok 100 miliónov dolárov. Je to viac ako polovica rozpočtu zdravotníckeho rezortu krajiny.
Hoci je dojčenie oveľa zdravšie (u detí znižuje výskyt astmy, alergií, rakoviny, cukrovky...), mlieko v prášku na Filipínach zatiaľ víťazí. Všadeprítomná reklama s nulovou informačnou hodnotou apeluje najmä na emócie a je najúčinnejšia medzi nevzdelanými a chudobnými. Tieto domácnosti dávajú na náhrady materského mlieka až tretinu svojich príjmov. Pravdepodobnosť, že ju zmiešajú so závadnou vodou je pritom najvyššia práve u nich.
K reklame nadnárodných koncernov sa vyjadril aj špeciálny spravodajca OSN Jean Ziegler. Označil ju za „ klamlivú a zlomyseľnú...manipulujúcu s údajmi Svetovej zdravotníckej organizácie a UNICEF-u...s jediným účelom: aby chránila obrovské zisky výrobcov bez ohľadu na záujmy Filipínskych matiek a ich detí.“
Ministerstvo zdravotníctva sa minulý rok uchýlilo k zúfalému činu a reklamu proste zakázalo. Lobingová agentúra nadnárodných korporácií s názvom PHAP sa odvolala na Najvyšší súd a keď neuspela, museli nastúpiť zbrane ťažšieho kalibru.
Americké veľvyslanectvo a americkí obchodní zástupcovia začali u filipínskej vlády lobovať. Keď to nestačilo, šéf Americkej obchodnej komory vo Washingtone napísal filipínskej prezidentke Glorii Arroyo list, kde tvrdil, že „ zákaz reklamy bude mať veľmi negatívne následky na dôveru investorov. Reputácia krajiny ako stabilnej destinácie pre zahraničné investície je ohrozená.“ O štyri dni nato Najvyšší súd rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva zmenil a reklama je opäť povolená.
Tento prípad ukazuje, že záujem exportéra (výrobca práškového mlieka) je dôležitejší ako zdravie obyvateľstva v krajine, ktorá môj produkt odoberá. Elegantne je ignorovaný spravodajca OSN aj WHO. Záhadou ostáva, prečo Filipínska prezidentka cúvla. Možno má krajina nejaké výhodné pôžičky zo Svetovej banky, alebo Medzinárodného menového fondu, ktoré by mohli byť zrušené. Ak by neposlúchla, do krajiny by pravdepodobne prestali prúdiť ostatné americké investície, ktoré jej štátu prospievajú. Americká obchodná komora totiž zastupuje takmer 3000 podnikov. Na medzinárodnom fóre ( napr. pri hlasovaniach v OSN) by nemohla počítať s americkou podporou a asi by ochladli aj jej vzťahy s blízkou Austráliou, ktorá je verným spojencom USA.
Politicky konala správne (ona nemôže do svojich rozhodnutí aplikovať toľko morálky ako napríklad kritickí novinári), aktivisti v krajine však na ňu budú vyvíjať stále väčší tlak, aby s umierajúcimi deťmi niečo robila. Môže spustiť nejakú mediálnu proti-kampaň, finančne podporovať dojčenie, alebo zadovážiť čistú vodu pre ženy, ktoré si umelé mlieko vyrábajú. Do týchto aktivít by jej už Americká obchodná komora zasahovať nemusela.