Spotreba papiera vo svete narastá v obrovskej miere (od r. 1890 vzrástla z 3,3 mil. ton na 299,8 miliónov ton r. 1998), čím rastie aj množstvo papierového "odpadu". Recyklácia starého papiera síce zmierňuje deštruktívne dopady tohto trendu - vo svete vzrástla z 30 mil. t v roku 1970 na 126,3 mil. t v r. 1997 - ale ani tá nezabránila zvýšeniu ťažby lesov pre papier.

Miera spotreby je jedným zo zásadných ukazovateľov ekologickej únosnosti. Výzvou pre nové storočie je zabezpečiť skutočne potrebné služby aj pre najchudobnejších ľudí a na druhej strane eliminovať nadspotrebu v najbohatších priemyselných krajinách na udržateľnú mieru. Zatiaľ čo sa v posledných desaťročiach vyskytli aj zlepšenia (napr. nárast recyklácie), väčšina z nich bola prevýšená obrovským nárastom produkcie a spotreby. Zníženie dopadov na životné prostredie a ľudí bude preto musieť byť doprevádzané, okrem opatrení znižujúcich toxicitu a zvyšujúcich recykláciu, hlavne znížením spotreby papiera v priemyselne vyspelých krajinách.

Napríklad ak by celý svet spotreboval toľko papiera ako Nemecko, tak by len Číne nestačila celá dnešná svetová produkcia papiera. Pri zachovaní dnešných vzorcov spotreby sa predpokladá, že celosvetová spotreba papiera sa v nasledujúcich 10 rokoch zvýši až o tretinu.

V tomto smere je SR na tom zatiaľ lepšie ako krajiny západnej Európy, severnej Ameriky a Japonska, aj keď sú skôr výsledkom menej úspešných ekonomických aktivít nedosahujúc tak vysoký rast HDP, než výsledok vedomého ekologického správania občanov. Najvyššiu spotrebu papiera majú dlhodobo USA r. 1998 bola ročná spotreba papiera 337 kg na 1 obyvateľa.

Priemerná spotreba v r. 1998 v západnej Európe bola 202 kg/ob., v štátoch EÚ 194,5 kg / obyv. Svet dosiahol r. 1998 priemernú spotrebu papiera a lepenky 51 kg na 1 obyvateľa (kg/ob.). Na Slovensku máme priemernú spotrebu papiera na 1 obyv. 67,4 kg (v r. 1998). Väčšina svetového papiera je vyrábaná a spotrebovaná v priemyselných krajinách. S 22 % svetovej populácie spotrebovávajú tieto národy viac ako 71% celkovej spotreby papiera. V roku 1997 bola ročná spotreba papiera "na hlavu" pre industrializované krajiny ako celok priemer 164 kilogramov. V Rusku je priemerná spotreba papiera a lepenky 37 kg/ob.; v rozvojových krajinách 18 kilogramov; v Indii menej ako 4 kg. Pre celú Afriku bola priemerná spotreba menej ako 6 kilogramov na osobu a pre vyše 20 afrických národov menej ako 1 kilogram.(Worldwatch) ¹⁴

Graf: Rast svetovej spotreby papiera.

Na Slovensku vyhodíme denne do 1000 ton papierového odpadu, ktorý by zaplnil takmer 1 km dlhý nákladný vlak a toto množstvo sa ďalej zväčšuje. V r. 1998 sme ho vyhodili 362 609 ton. Ešte viac papiera sa v SR vyrába, r. 1999 to bolo 602,1 tisíc ton papiera, čo výrazne prevyšuje aj našu spotrebu - 347 400 ton za rok 1999.

Hypotetická a reálna spotreba papiera a lepenky v SR

 

	1995	1996	1997	1998	1999
PAPIER A LEPENKA SPOLU
výroba (t)	447 891	519 211	543 442	597 440	602 100
dovoz (t)	141 121	165 647	175 730	198 874	205 900
vývoz (t)	276 998	357 081	389 864	432 769	460 600
Hypotetická spotreba  (t; podľa metodiky CEPI)	312 014	322 502	329 308	363 545
Hypotetická spotreba (kg/obyv.)	58,1	60	61,1	67,4
Reálna spotreba:
dovoz výrobkov z P+L	34 564	42 345	51 133	62 463
vývoz výrobkov z P+L	79 512	79 929	74 553	82 018
Reálna spotreba (t)	267 066	284 918	305 888	343 990	? 347 400
Reálna spotreba (kg/obyv.)	49,8	53	56,8	63,8	? 64,3
počet obyvateľov (tis. osôb)	5 368	5 376	5 388	5 393

Zdroj: Výskumný Ústav Papiera a Celulózy (VÚPC)

LESY

 

Svet v súčasnosti stráca okolo 14 miliónov hektárov prirodzeného lesa každý rok - oblasť väčšia ako Grécko. Z dreva ťaženého pre "priemyselné" účely ide plných 42% na výrobu papiera. Celosvetovo 55% vlákien používaných na výrobu papiera pochádza z panenského dreva. Recyklované vlákna tvoria okolo 38% súčasnej celkovej zásoby vlákien pre papier, zatiaľ čo nedrevené vlákna ako pšeničná slama a bambus prispievajú zhruba 7%.

V SR zničíme každý rok vyhodením papiera do zmiešaného "smetia" okolo 3500 – 4000 hektárov 100 ročného lesa! Pri získavaní dreva sa stále používajú aj negatívne lesohospodárske spôsoby. Holorubná ťažba a zalesňovanie monokultúrami neprirodzených drevín spôsobujú, že miznú posledné zvyšky prirodzených lesov - komplexných ekosystémov. Lesy sa tak degradujú na "farmy so stromami" s nízkou rozmanitosťou života, eróziou pôdy, viac podliehajú škodcom a zvyšuje sa riziko povodní (menej zadržiavajú vodu).

Používané spôsoby ťažby dreva v SR:
- Holorub (neudržateľný spôsob) 42.9 %
- Podrastový (čiastočne udržateľný) 54.19 %
- Výberkový (udržateľný) 2.91 %

Zdroj: LZ VLK

ODPADY

 

...sú dnes veľkým problémom. Papier tvorí až 20% podiel z komunálneho odpadu. Žiaľ, takmer 2/3 použitého papiera v SR končí na skládkach, ktoré sú dlhodobou hrozbou znečistenia vôd a pôdy (je v nich veľmi spomalený rozkladný proces). Papier na skládke prispieva k nebezpečným chemickým reakciám a produkcii rizikových skládkových plynov. V spaľovni odpadov - ak obsahuje chlórované zlúčeniny - prispieva k tvorbe toxických dioxínov. Strácame tiež energiu - recyklácia jej ušetrí viac, ako vieme získať v spaľovaniach odpadu. V neposlednom rade "zahrabaním" papiera na skládku ale aj spaľovaním ničíme cenné zdroje – naše lesy. Recykláciou je možné vyrábať väčšinu papiera a znížiť tak množstvá zotnutých stromov.

Tabuľka: Úspora energie z recyklácie oproti energii získanej zo spaľovania odpadu

Odpadový materiál	Energia ušetrená nahradením primárnych surovín druhotnými surovinami (MJ / t)	Energia vyrobená zo spaľovne TKO (MJ / t)	Faktor
Papier Novinový papier Vlnitá lepenka  Kancelársky  Iný	22398 22887 35242 21213	8444 7388 8233 7600	2,6 3,1 4,3 2,8

Stĺpec "Ušetrená energia" ukazuje ušetrenú energiu nahradením primárnych materiálov recyklovanými výrobkami. Tabuľka tiež ukazuje, aké množstvo energie by sa vyrobilo spálením príslušného materiálu. Štúdia došla k záveru, že "v priemere ... recyklácia ušetrí 3 – 5 násobne viac energie ako sa môže získať spálením TKO". Zdroj: Sound Resources Management (1992), Recycling versus incineration, Canada, Pollution Probe Ontario

CHEMIKÁLIE

 

Niektorí výrobcovia ešte stále používajú pri bielení škodlivé chlórované zlúčeniny. Vznikajú tak aj chlórorganické zlúčeniny - dlhodobo nerozložiteľné jedy, veľmi škodlivé životu (spôsobujú obmedzenie rozmnožovania rýb; poškodenie imunitného systému, poruchy fotosyntézy). Chlórorganické zlúčeniny sú najväčším svetovým nebezpečenstvom pre vody. 12 zo 14- tich substancií "čiernej listiny" EÚ pre obzvlášť nebezpečné látky pre vody patria do tejto skupiny. A 8 z týchto 12 organických zlúčenín chlóru sa vyskytovalo a v niektorých papierňach sa ešte vyskytuje, v odpadových vodách po bielení celulózy. Medzi nim sú známe jedy ako Pentachlórfenol (PCP), alebo chlórové rozpúšťadlá ako Metylchlorid, Chloroform, Trichlóretylén, alebo Perchlóretylén, ktoré spôsobujú rakovinu alebo dedičné choroby.

Pri bielení pomocou chlóru či chlórovaných zlúčenín vznikajú aj vysoko toxické dioxíny, ktoré poškodzujú hormonálny a imunitný systém, niektoré prispievajú k rakovinotvornosti. Môžu sa rôznymi cestami dostať aj k ľuďom – potravinovým reťazcom, ale objavené boli aj vo výrobkoch, kde bola buničina bielená chlórom. Dioxíny sú však len malou časťou z predpokladaných 1000 rôznych chlórorganických zlúčenín, ktoré sa vytvárajú počas bieliaceho procesu a ktorých množstvo je o 1 miliardu väčšie ako dioxínov. Je možné očakávať ešte ďalšie škodlivé jedy z celulózo- papierenského priemyslu používajúceho chlór, pretože dodnes je známa len malá časť všetkých chlórorganických zlúčenín v odpadových vodách z bielenia, nehovoriac o ich kombinovaných účinkoch zvyšujúcich nebezpečenstvo pre životné prostredie. Papierenský priemysel sa podieľa na svetovej spotrebe chlóru až cca 10% (Zdroj: Industry and Trade Information).

Papier má predpoklady byť a oproti niektorým iným materiálom (napr. plast, hliník) aj často je, ekologicky prijateľnejší. Zatiaľ však nezriedka škodí životnému prostrediu. Potrebujeme to zlepšiť. Ako?

Riešenia priaznivé pre prírodu a ľudí

 

1. Minimalizujme vznik a škodlivosť odpadov

 

2. Opätovne používajme (výrobky)

3. Trieďme a recyklujme

 

MINIMALIZÁCIA VZNIKU PAPIEROVÉHO ODPADU spočíva v  šetrnom používaní. Zahŕňa využívanie celej plochy a obojstranne, nepoužívanie papiera zbytočne, viacnásobné používanie. Minimalizácia vzniku je prednejšia v "stupni dôležitosti". Aj recyklácia, napriek svojim pozitívam, produkuje isté znečistenie a pri každej recyklácii sa nenávratne stráca 15 - 20% starého papiera. Takže 1 balík papiera vieme recyklovať maximálne 3 - 6 krát.

MINIMALIZÁCIA ŠKODLIVOSTI Čo najskôr by sme mali prestať používať papier bielený chlórom, alebo chlórovými zlúčeninami. Niektoré papiere sú označené informáciou, že boli vyrobené bez použitia chlórových zlúčenín (napr. Total chlor free) a spotrebitelia ich môžu vďaka tomu uprednostňovať. Medzi alternatívy namiesto používania chlórovaných zlúčenín sa radí použitie peroxidu vodíka, kyslíka, ozónu. Aj používanie iných chemikálií je však záťažou, dôležité je preto žiadať "rozumnú belosť", nie extrémnu. Čím viac je papier bielený, tým viac škodí životnému prostrediu.

RECYKLÁCIA čiastočne zmierňuje škodlivé dopady výroby papiera. Z vytriedeného "odpadového" papiera sa v papierňach vyrobí nový, vďaka čomu sa nemusí zoťať toľko stromov a zníži sa množstvo odpadu. Vytriedením okolo 100 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni cca 1 hektár 100 ročného lesa, ušetrí sa často až 70 % energie.

Podľa údajov severoamerickej organizácie pre ochranu životného prostredia Earth Care spotrebuje výroba 1t papiera zo starého papiera v porovnaní s výrobou z celulózy (primárnej suroviny) len 1/2 vody, znižuje znečistenie ovzdušia o 74 - 75%, znečistenie vody o 35% a zachráni 17 stromov. Vytvorí 5 x viac pracovných miest a pochopiteľne zníži množstvo odpadu. Podľa The British Newprint Manufactures Association recyklácia papiera vytvára 3 x viac pracovných miest ako spaľovanie a každých dodatočných 1000 ton denníkov recyklovaných na novinový papier by vytvorilo v Británii 12 nových stálych pracovných miest.

V SR zatiaľ zbierame a recyklujeme len 34,6 % (v r. 1998), čo je málo oproti priemeru Európskej Únie (takmer 50 %) a žalostne málo oproti najlepším západoeurópskym krajinám, kde vyzbierajú a recyklujú až 70 % "použitých" papierov. Aj údaj cca 35% vyzbieraného papieru pre recykláciu v SR sa javí ešte optimisticky oproti číslam Štatistického Úradu. Separovaný zber papiera z komunálneho odpadu tvoril podľa nich v r. 1998 len 9484 ton, teda cca 2,5 % z celkovej spotreby. Zber a recyklácia papiera u nás od prelomu 90.- tych rokov stagnuje, je na úrovni len o málo vyššej ako bola koncom 80. rokov.

Sme teda lepší - šetrnejší v spotrebe papiera (menej plytváme) ako v západoeurópskych krajinách, avšak výrazne horší v jeho zbere a recyklácii.

Záverom chceme podotknúť, že je zväčša "ekologickejšie" uprednostniť papier pre environmentálne škodlivejšími materiálmi ako PVC, hliník, viacvrstvové obaly.

Ako môžete pomôcť VY

 

• Šetrime papierom:

Je dostatok starého papiera, ktorým sa dá zabezpečiť nemálo potrieb.

• Používajme papier z oboch strán.
• Využime celú plochu papiera.

- Obálky prelepme a použime znovu.

- Väčšina kúskov papiera sa dá použiť na poznámky, netreba ho zahodiť.

- Miesto papierových vreckoviek radšej opakovane používajme textilné.

- V obchode si nedajme zbytočne baliť tovar do papierového obalu, prinesme si svoj

- Pre tých tovaroch, ktoré potrebujú obal uprednostňujme veľké balenia zaplnené tovarom.

• Ak aj Vás obťažuje vhadzovanie reklamných tlačovín do schránky, označte si schránku nápisom "Nevhadzujte reklamné materiály".
• Vyhýbajme sa plienkam na jedno použitie – majú buničinovú výplň. Ročne padne vyše 1 miliarda stromov za obeť len pre výplň plienok, ktoré sa použijú iba jediný raz. Uprednostnime plátené, opakovane použiteľné.
• Požadujme "rozumnú belosť" papiera, nie extrémnu.
• Začnime triediť papier doma, na pracovisku, v škole. Vytriedený papier môžeme predať vo výkupni druhotných surovín (adresu a kontakt Vám povedia na informáciách), alebo dať do nádoby na triedený zber, ak je v našej obci / meste zavedený. Do nádoby pre papier patrí: čistý neznečistený papier, napr. noviny, časopisy, kancelársky papier, kartóny, papierové obaly (nepotiahnuté plastom), baliaci papier, krabice, obálky. Nepatrí: škatuľové viacvrstvové obaly na nápoje a obaly od polotovarov v prášku (ktoré tvorí pevné spojenie rôznych materiálov), voskovaný papier, pauzák, faxový papier.
• Vyhľadávajme a kupujme recyklovaný papier, z ktorého sú u nás najrozšírenejšie hygienické výrobky. Harmanecké papierne z neho vyrábajú toaletný papier, vreckovky a pod. TENTO Žilina a.s. okrem toho i servítky.
• Z domáceho recyklovaného papiera (vyzbieraného v SR) vyrába kancelársky papier, výkresy, obálky, úradnícke, ekonomické tlačivá a pod. f. Ludoprint pri Trenčíne. Kontakt pre objednanie (nad 500 ks): Ludoprint s.r.o., tel. 0831 581300, Jilemnického 23, 91101 Trenčín. Zakúpiť je ho možné aj v predajniach ŠEVTu. Recyklovaný papier pre tlač je možné objednať aj na adrese SCP Ružomberok.
• Ponúknime adresy výrobcov recyklovaných papierov školám, pracoviskám, obchodníkom u ktorých kupujeme a požiadajme o ich predaj.
• Zašlime korešpondečný list s predtlačenou žiadosťou o prijatie daňovej úľavy na recyklovaný papier (je priložený k letáku)
• Napíšme primátorovi / starostovi obce - mesta, kde žijeme žiadosť, aby urobil kroky pre zavedenie efektívneho triedeného zberu odpadu, vrátane papiera.

Aktivity kampane "Menej odpadu – viac lesa" sú realizované vďaka finančnej podpore z programu "Tvoja Zem", ktorý spravujú Nadácia Ekopolis z Banskej Bystrice a ETP – Slovensko, ktorým aj touto cestou ďakujeme.