Skutočná cena “bezplatne” vydávaných tašiek a vreciek.
Environmentálne a ekonomické argumenty pre zrušenie bezplatného vydávania tašiek a vreciek v obchodnej sfére.
Spotreba prírodných zdrojov na jednej strane a množstvo odpadov na druhej neustále narastajú, čo spôsobuje vážne škody na životnom prostredí. Odborné štúdie ukázali, že je potrebné znížiť v SR spotrebu primárnych surovín, u neobnoviteľných zdrojov až o 80 – 90 % (1).
Riešenie problémov odpadov vystihuje hierarchia:
1. V prvom rade predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov (najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne)
2. Opätovne používať (výrobky, obaly), kompostovať bioodpad
3. až potom recyklovať,
4. ak nie je už predošlé možné energeticky využiť odpady
5. na poslednom mieste, v čo najmenšej miere skládkovať.
Priatelia Zeme - SPZ za podpory občianskych a odborných organizácií presadzuje za účelom zníženia spotreby prírodných zdrojov a produkcie odpadov v rámci prioritnej stratégie - predchádzania vzniku odpadov - konkrétne opatrenia. Jednými z nich sú: spoplatnenie dnes bezplatne rozdávaných tašiek a vreciek a zákaz jednorazového riadu.
Problémy bezplatného rozdávania tašiek a vrecúšok
Začiatkom 90- tych rokov sa objavil v obchodnej sfére nový prvok - bezplatné podávanie tašiek pri pokladniach a vreciek (pre balenie zeleniny, ovocia, pečiva...) pre spotrebiteľov.
Environmentálne dopady
Ročne sa predá v SR množstvo plastových tašiek a vreciek o váhe cca 700 – 1000 ton (2). Použitý materiál je polyetylén (LDPE, HDPE, prípadne ich mix). Keďže tieto tašky sú tenké a majú veľmi krátku životnosť (sami výrobcovia ich považujú za jednorazové), môžeme pomerne presne odhadnúť, že ročné množstvo odpadu z nich sa rovná (takmer) počtu ročne predaných tašiek a vreciek. Z týchto tašiek tak vzniká úplne zbytočne cca 700 - 1000 ton. “Bezplatné” dávanie tašiek a vrecúšok spôsobuje nadmernú produkciu odpadov a z toho plynúce plytvanie surovinami a energiou. Základnou surovinou pre výrobu plastov je ropa, neobnoviteľný zdroj s obmedzenými zásobami, jeho plytvaním sa SR len vzďaľuje od trvalo udržateľnej spoločnosti.
Tým, že sa tašky dávajú bezplatne a v obrovskom rozsahu, vytvára sa v občanoch klamlivý dojem nadbytku. Ľudia potom týmito výrobkami plytvajú. Toto správanie v zásade neovplyvní ani osveta, jedine zreálnenie ceny.
Nahradenie papierom nie je riešenie. Ak by sa mali nahradiť stovky ton plastových tašiek papierovými, znamenalo by to opäť len plytvanie, iba inou surovinou. Tlak by sa presunul na zvýšenú ťažbu dreva v lesoch, ktoré sú už aj bez toho zaťažené vysokou spotrebou papiera. Použitie recyklovaného papiera v tomto prípade nie je riešením. Predísť odpadu je lepšie riešenie (aj recyklácia produkuje isté emisie, stráca sa časť suroviny, pri papieri 20 - 30 %, produkujú sa odpady). Ak uvážime, že papierové tašky a vrecká by boli o niečo ťažšie, predpoklad ročného odpadu z nich sa pohybuje minimálne okolo 800 – 1200 ton, ale pravdepodobne viac. Jeden hektár lesa vystačí (podľa toho o aké stromy ide) na 70 - 110 ton papiera. Pri nahradení plastových tašiek papierovými by sme tak ročne premenili 7 - 10 hektárov lesa na odpad - zbytočne.
Ekonomický prínos.
“Bezplatné” dávanie tašiek a vreciek v obchodoch nie je bezplatné. Obchodníci pochopiteľne zohľadnia ceny týchto tašiek v cene ostatného tovaru. Tak dochádza k istému zavádzaniu spotrebiteľov. Tí vo viere, že tašky a vrecúška sú zadarmo, spotrebujú ich v nadmernej miere. Paradoxne tak niekedy môžu spotrebitelia zaplatiť za tieto tašky (nepriamo) viac, ako keby za nich platili priamo. Ak totiž spotrebitelia platia za tovar vedome, miera ich spotreby je oveľa racionálnejšia, ako v prípade keď veria, že je zadarmo. Spoplatnenie týchto tašiek nebude žiadnym zdvihnutím cien pre spotrebiteľov, skôr naopak.
Plastové tašky určené na bezplatný výdaj sú z drvivej väčšiny importované (z Ázijských krajín prostredníctvom zväčša nemeckých firiem), čo zhoršuje obchodnú bilanciu SR. Zbytočne veľa peňazí zo SR tak končí mimo domácej ekonomiky. Zníženie spotreby z drvivej väčšiny dovážaných tašiek by pomohlo zlepšiť obchodnú bilanciu.
Cena plastových tašiek a vreciek “bezplatne” dávaných v obchodoch z júna 1999 (2):
- 46 cm x 75 cm - 2,05 Sk
- 44 cm x 55 cm - 1,18 Sk – jedna z najpoužívanejších
- 33 cm x 50 cm – 0,75 Sk
- 17,5 cm x 25 cm – 0,21 Sk (najmenšie vrecúška s potlačou)
- 25 cm x 35 cm – 0,30 Sk (vrecúško používané na pečivo a pod.)
Nie je možné určiť presné finančné náklady spotrebiteľov, ale môžeme brať v úvahu ceny najčastejšie používaných tašiek. Podľa informácií od predajcov je z tašiek asi najviac používaná taška 44 x 55 cm za 1,18 Sk a vrecká, ktorých ceny sa pohybujú od 21 do 30 halierov za každý kus. Pri nákupe drvivá väčšina spotrebiteľov spotrebuje minimálne jednu veľkú tašku, zväčša ale aj viac a niekoľko vreciek. Minimálna varianta: 1,18 Sk + 1,50 (5 vreciek) = 2,68 Sk jeden nákup. Väčší nákup: (4 tašky po 1,18 Sk) 4,72 Sk + (12 vreciek po 30 halierov) 3,60 Sk = 8,32 Sk.
Odhad priemernej frekvencie nákupu je 1 väčší a 4 menšie nákupy týždenne – 8,32 Sk + 10 ,72 = 19, 04 Sk každý týždeň. Ročne to je 19,04 Sk x 53 týždňov = 1009,12 Sk, ktoré vynakladá priemerná rodina v SR, pričom väčšina tejto sumy je vyhodená len pre zbytočné plytvanie.
Návrh textu legislatívneho opatrenia, ktorý presadzujeme:
1. Zakazuje sa bezplatné vydávanie tašiek a vreciek v obchodnom styku, s účinnosťou od 1.6. 2001. Predajca, distribútor je povinný každú tašku predávať v plnej hodnote jej ceny a riadne o tom informovať spotrebiteľa.
Takéto opatrenie nie je vo svete novinkou, v rastúcom počte krajín si uvedomujú nezmyselnosť plytvanie taškami a vreckami bezplatným rozdávaním a prijímajú opatrenia na jeho zastavenie. Napríklad Holandská vláda podpísala r. 1991 zmluvu so združením Obaly a životné prostredie, kde okrem iných opatrení pre zníženie vzniku odpadov úlohu zákaz bezplatného výdaja odnosných tašiek v obchodoch (5).
Jedno použitie - mnoho odpadov, menej prírodných zdrojov a peňazí
Environmentálne a ekonomické argumenty pre zákaz riadov na jedno použitie
Environmentálne dopady používania jednorazových riadov
Ročne sa predá cca 800 - 1000 ton jednorazových riadov (tanierov, príborov, téglikov, pohárov, tácok), z drvivej väčšiny plastových (3). Keďže sú jednorazové, počet ročne predaných výrobkov sa (takmer) rovná ročne vyprodukovanému odpadu. Teda z jednorazového riadu vzniká úplne zbytočne 800 - 1000 ton odpadu ročne, takmer výlučne plastového. Malú časť tvoria napr. papierové tácky. Väčšinu používaných plastov tvoria druhy viac zaťažujúce životné prostredie (napr. PS), 10 - 20 % tvorí PVC. Zákazom jednorazového riadu tak znížime nielen objem odpadov, ale aj produkciu toxických látok, hlavne z PVC. PVC obsahuje chlór, pri horení ktorého vznikajú vysoko toxické, karcinogénne dioxíny. PVC tiež môže obsahovať škodlivé zmäkčovacie činitele ftaláty (ftalátov je viacero druhov, u 2 z nich boli vedecky preukázané škodlivé účinky, väčšina z nich sa používa často práve pre PVC). Obsahuje tiež stabilizátory vo forme vyššieho obsahu kadmia, olova. Recyklácia PVC je problematická a neúspešná. Základnou surovinou pre výrobu plastov je ropa – neobnoviteľný zdroj s malými zásobami, ročne unikne len pri doprave do morí 3,5 milióna ton ropy (4). Plytvanie papierom u jednorazových tácok vyžaduje zvýšenú ťažbu stromov, čo škodí lesným ekosystémom.
Vďaka zákazu používania jednorazového riadu sa predíde každoročnej produkcii cca 1000 ton odpadov, z časti toxických, ušetrí sa energia. V týchto číslach ešte nie sú započítané množstvá jednorazových pohárov z nápojových automatov.
Ekonomický prínos:
Cena plastových riadov je vždy započítaná v cene výrobku, ich vylúčením a nahradením trvácnymi (umývanými) sa znížia náklady spotrebiteľov. Riady na jedno použitie sú výlučne dovážané zo zahraničia, čo zhoršuje obchodnú bilanciu SR a odčerpáva zbytočné peniaze mimo domácu ekonomiku. Žiadne riady na jedno použitie sa nevyrábajú v SR.
Ceny jednorazových riadov (uvádzame najčastejšie používané), ceny sú z 23.9. 1999 (3):
- Pohár plastový 500 ml - 1,20 Sk za 1 ks
- Pohár 200 ml plastový – 0,35 až 0,39 Sk za 1 ks
- Polievková lyžica plastová – 0,38 Sk za 1 ks
- Nôž plastový – 0,35 Sk za 1 ks
- Vidlička plastová 0,37 Sk za 1 ks
- Tanier polievkový, plastový 450 ml - 1,17 Sk za 1 ks
- Tanier plytký – 1,50 Sk za 1 ks
- Tanier dezertný 0,88 Sk za 1 ks
- Téglik 250 ml – od 0,62 Sk do 1,16 Sk
Z uvedených cien je potom možné počítať, koľko nadbytočných peňazí musí spotrebiteľ platiť naviac. Pri jedinom obede môže zaplatiť len za riady cenu do 7 Sk.
Návrh textu legislatívneho opatrenia, ktorý presadzujeme:
Riady na jedno použitie je zakázané používať od 1. 6. 2001, s výnimkou dobre kompostovateľných alebo jedlých materiálov, za podmienok, ktoré určí MŽP SR predpisom. Výnimky môže udeliť dočasne kompetentný úrad štátnej správy len v prípadoch, kde je to nevyhnutné z dôvodu hygieny. Zároveň určí návrh opatrení a termín, do kedy ich má daná prevádzka splniť a prestať používať jednorazový riad. Pri určovaní opatrení má príslušný úrad prihliadať na existenciu environmentálne priaznivých výrobkov, riešení a uprednostňovať ich.
Vysvetlenie:
Je potrebné, aby Ministerstvo uložilo podmienku pre používateľov kompostovateľných riadov (napr. tácky zo zemiakového škrobu) aby boli skutočné skompostované. Ak by totiž tento organický materiál končil na skládke, nemalo by to želaný efekt.
Výnimky: Priatelia Zeme uznávajú potrebu výnimiek pre prípady, keď môže byť použitie jednorazového riadu potrebné z hygienických dôvodov (masové podujatie bez prístupu teplej vody). Preto je druhá časť textu prispôsobená týmto prípadom.
Alternatívy:
Okrem tradičných umývaných riadov sú to tiež tácky zo zemiakového škrobu. Stručné údaje: 95 % zemiakového škrobu, väčší rozmer 14,5 cm x 23,5 cm – cena 1,50 – 1,60 Kč; menší rozmer 14cm x 19,5cm – 1,30 Kč. Majú certifikát Štátnej skúšobne, v súlade s normami EÚ. Vyrába f. Natur Amyl ČR, Pohledští dvořáci, tel. 00420 451 259 36. Sú veľmi dobre kompostovateľné.
Záver:
Uvedenými dvoma opatreniami predídeme hrubým odhadom ročne vzniku 1500 – 2000 ton odpadu z drvivej väčšiny plastového, z časti toxického (PVC). Hrubé odhady ekonomických úspor pre rodiny, ktoré sa dostávali do styku s týmito výrobkami sa môžu pohybovať okolo niekoľkých stovák i 1000 Sk ročne. Opatrenie by mohlo mať tiež priaznivý dopad na obchodnú bilanciu SR skrz zníženie dovozu.
Zdroje:
