Odpady a Slovensko – eko ďalej?
Na Slovensku sa v roku 2008 vyprodukovalo 331 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, dokopy tak Slováci (od batoliat až po dôchodcov) vyprodukovali približne 1,8 milióna ton odpadu. To je množstvo, ktorým by sa dalo pokryť do výšky 1meter asi 880 futbalových ihrísk. Navyše toto množstvo stále stúpa, v roku 2007 to bolo ešte o 22 kg odpadov menej. Treba si tiež uvedomiť, že v tých 331 kg nie sú zahrnuté odpady, ktoré končia na čiernych skládkach alebo ktoré spaľujú ľudia doma v peciach a na záhradách. Na Slovensku sa tiež s odpadom nenakladá environmentálne a ani ekonomicky udržateľne. Skládkuje sa 76,5 % odpadu, spaľuje v spaľovniach 8,8 %. Navyše len 7,4 % odpadu sa recyklovalo a 4,5 % kompostovalo. Teda vyše 85 % odpadu sme nenávratne stratili ako surovinu. V porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie je to úplne nedostatočné. Hneď vedľa, nás je krajina, ktorá nám môže byť pozitívnym príkladom - Rakúsko. Aj keď vyprodukovalo takmer dvakrát toľko odpadu ako my, tak z neho na skládky išli len 3 % a takmer 70 % sa recyklovalo a kompostovalo. A to stále hovoríme iba o komunálnom odpade, teda odpade z domácností a jemu podobnom. V roku 2008 pripadalo na 1 kg odpadu, ktorý vyhodíme do kontajnera 7,6 kg odpadu ktorý vznikol pri jeho výrobe.1
Najlepšou doteraz vymyslenou stratégiou nakladania s odpadmi z hľadiska environmentálnych, sociálnych a ekonomických kritérií, je bez pochyby stratégia smerovania k nulovému odpadu. Stratégia smerovania k nulovému odpadu nie je technológiou nakladania s odpadmi. Je to forma odpadového hospodárstva bez klasických skládok a spaľovní, ktorá systémovými zmenami predchádza vzniku odpadu, minimalizuje jeho množstvo a toxicitu, výrobky maximálne používa, opravuje a pokiaľ to už nie je možné, tak ich recykluje. Hneď na začiatok je dôležité si uvedomiť, že pod pojmom „nulový odpad“ (zero waste) sa nemyslí zníženie tvorby všetkých odpadov na nulu - to v spoločnosti zameranej na spotrebu nie je možné. Myslí sa tým eliminácia súčasného spôsobu zneškodňovania odpadov na skládkach a v spaľovniach na nulu, alebo maximálne priblíženie sa k tomuto cieľu. Na prvý pohľad sa môže myšlienka nulového odpadu, nebudeme produkovať žiadny odpad, ale iba suroviny pre ďalšie priemyselné spracovanie, zdať ako utopický sen. V skutočnosti je však tento cieľ nielen dosiahnuteľný, ale postupne sa prakticky začína realizovať v stále väčšom množstve štátov, miest, obcí a firiem po celom svete.
Vízia nulového odpadu vyžaduje zmenu myslenia a doteraz zaužívaných praktík. Namiesto riešenia problému ako nakladať s už vyprodukovaným odpadom, sa musíme hlavne zamerať na spôsob ako rozumnejšie nakladať s prírodnými zdrojmi a ako znižovať celkový objem a škodlivosť odpadu. Musíme si určiť ambiciózny a dlhodobý strategický cieľ, postup k znižovaniu množstva odpadu, ktorý končí na klasických skládkach či v spaľovniach, na nulu. Teda k skutočnému vyriešeniu problémov s odpadom. Nulový odpad je logický krok, ktorý nasleduje po krátkodobých cieľoch, ktoré sme si stanovili v recyklácii. Ak prijmeme koncepciu smerovania k nulovému odpadu, nezastavíme sa na 35% alebo 50% miere recyklácie, aby sme potom postavili spaľovne a skládky pre spracovanie zvyšku nášho komunálneho odpadu. Radšej sa budeme snažiť pokračovať v predchádzaní vzniku odpadu, znovu používaní materiálov a úspešnej recyklácii, pričom budeme riešiť dôležitejšie problémy akými je napr. zastavenie tvorby odpadu už pri jeho zdroji.2
Plánovaniu stratégie smerovania k nulovému odpadu pomáha stručný a zrozumiteľný prehľad jeho hlavných princípov a rozdielov oproti súčasnému riešeniu odpadového hospodárstva:
|
Dnešná prax |
Koncepcia „Smerovania k nulovému odpadu“ |
|
|
Hlavné princípy |
|
|
|
Štátna politika |
|
|
|
Dodávky prírodných materiálov |
|
|
|
Dizajn výrobkov a obalov |
|
|
|
Výroba |
|
|
|
Predaj a distribúcia |
|
|
|
Spotreba |
|
|
|
Koniec životného cyklu |
|
|
Členským štátom ďalej ukladá vypracovať do konca roku 2013 programy predchádzania vzniku odpadu. Aj veľké nadnárodné spoločnosti ako Xerox, Toshiba, Epson alebo Hewlett Packard prijímajú konkrétne kroky smerom k nulovému odpadu.3 Koncepciu smerovania k nulovému odpadu musíme prestať považovať za jednu z možných alternatív. Ak chceme žiť v zdravom životnom prostredí je praktická realizácia jej princípov nevyhnutnosťou.
Je veľmi dobré, že pozitívne príklady smerovania k nulovému odpadu už nemusíme hľadať po celom svete, ale máme ich aj na Slovensku. Najznámejším a zároveň najúspešnejším príkladom je Palárikovo. Niektoré čísla, ktorými sa môže pochváliť (údaje v roku 2006):
- 98%-ná zapojenosť do separovaného zberu
- 90% domácností kompostuje samostatne
- zavedený separovaný zber odpadov na cintoríne
- obec Palárikovo ušetrila cca 23.000,- EUR len za neuloženie bioodpadu na skládku odpadov
- množstvo komunálneho odpadu, odvážaného na skládku sa znížil o 71,5 % oproti roku 2000.4
Palárikovo už má aj svojich nasledovníkov, čoraz viac obcí má zavedené kvalitné systémy nakladania s odpadom. Príkladom môže byť Košeca, Imeľ, Stará Turá, Piešťany, Hranovnica, Raslavice, Chocholná – Velčice, Trenčianske Teplice, Dubnica nad Váhom, Liptovský Mikuláš, Nová Dubnica, Topoľčany alebo Turzovka. Vždy je kľúčové, aby samospráva chcela zmeniť svoje odpadové hospodárstvo pozitívnym smerom, lebo inak sú snahy o pozitívne zmeny veľmi náročné a neudržateľné.
Toľko stručný úvod k pozitívnym riešeniam v oblasti nakladania s odpadmi. V pokračovaní sa budeme podrobnejšie venovať prvým dvom krokom odpadovej hierarchie – minimalizácii a opätovnému používaniu.
1. Celý odsek je spracovaný zo Správy o stave životného prostredia 2008 a Eurostat newsrelease 43/2010
2. Branislav Moňok, Radoslav Plánička: Koncepcia smerovania k nulovému odpadu, Priatelia Zeme – SPZ, Košice, 2006
3. www.zerowaste.org a webstránky menovaných spoločností
4. Branislav Moňok: Prezentácia_triedeného_zberu_Palárikovo
