Mýty a fakty versus mýty a fakty o spaľovaní odpadov
Spoločnosť ewia a.s., ktorá má zámery na vybudovanie niekoľkých spaľovní komunálneho odpadu na Slovensku, prináša na svojej stránke https://www.ewia.sk/energeticke-vyuzitie-odpadu/myty-a-fakty/ „svoje tendenčné vysvetlenie“ k „mýtom a faktom o energetickom využití odpadu pod rovnomenným názvom „Mýty a fakty o energetickom využití odpadu“. Pri podrobnom preskúmaní jej argumentov zistíme, že mnohé z nich sa nezakladajú na žiadnom existujúcom reálnom zdroji, sú vymyslené, v ostatných prípadoch sa zase selektívne vybrali ojedinelé zdroje a následne boli aj mnohé z nich nesprávne interpretované. Existujúce štúdie, informácie, ktoré spoločnosti „nehrali do karát“ sa jednoducho zamlčali. Z uvedeného dôvodu Vám prinášame analýzu vierohodnosti argumentov tejto spoločnosti.
ewia a.s. v úvode „Mýtov a faktov o energetickom využití odpadov“ píše:
Výroba elektriny a tepla z odpadu je v každej vyspelej krajine jedným z kľúčových pilierov odpadového hospodárstva. Vo Švédsku, Fínsku či v Rakúsku existujú desiatky Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré podliehajú najprísnejším ekologickým štandardom. Práve vďaka kombinácii recyklácie a energetického využitia odpadu sa v týchto krajinách podarilo eliminovať škodlivé skládkovanie takmer na nulu. Prečo je napriek tomu na Slovensku výroba energií z odpadu predmetom ničím nepodložených a stále sa opakujúcich mýtov a poloprávd? Prinášame vysvetlenia k tým najrozšírenejším.
Reakcia Priateľov Zeme – SPZ:
Je pravda, že väčšina vyspelých krajín v Európe začala v minulosti riešiť znižovanie skládkovania odpadov tým, že postavili spaľovne na ich energetické zhodnotenie. V súčasnosti však mnohé z nich riešia problém s nadkapacitou týchto zariadení, pretože im bráni zvyšovať mieru recyklácie. Tiež je potrebné zdôrazniť, že energiu z odpadu nemožno považovať za príspevok k zmierňovaniu zmeny klímy, pretože poškodzuje environmentálne ciele obehovej ekonomiky. Na tomto stanovisku sa zhodla skupina technických expertov poverených vytvorením taxonómie EÚ*
zerowasteeurope.eu/2020/03/press-release-waste-to-energy-is-incompatible-with-climate-mitigation/
ewia a.s. uvádza „Mýtus č. 1: ZEVO je len premenovaná spaľovňa“
Nie je to pravda. V spaľovni sa odpad zneškodňuje, v zariadení ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadov) sa odpad zhodnocuje. A to tak, že ZEVO umožňuje premenu odpadu na energiu a teplo. Časť elektrickej energie sa použije na vlastnú spotrebu, zvyšok putuje do rozvodnej siete. Teplo sa používa na vykurovanie priemyselných objektov a domácností. Napríklad v Košiciach sa takto v zime vykuruje 2 400 bytov. Pojem ZEVO presne vystihuje hodnotu, ktorú toto zariadenie prináša. Zároveň v plnej miere nahrádza spaľovanie klasických fosílnych palív, ktorých ťažba a spaľovanie zaťažuje životné prostredie oveľa výraznejšie.
Reakcia Priateľov Zeme – SPZ:
Spaľovaním odpadu, aj v prípade získavania energie z neho, dochádza k ničeniu zdrojov a surovín, ktoré je potom potrebné nanovo vyťažiť. Takéto smerovanie odpadového hospodárstva je neudržateľné a preto aj súčasná stratégia EÚ nepodporuje rozširovanie energetického zhodnotenia odpadov, ale naopak podporuje ich recykláciu. Ide o prechod od lineárnej ekonomiky k obehovému hospodárstvu. Spaľovanie odpadov, aj keď energetické, je v hierarchii nakladania s odpadmi po skládkovaní hneď druhým najhorším spôsobom ako s odpadmi nakladať.
Už v súčasnosti je využitie tepelnej energie z dvoch existujúcich spaľovní na Slovensku nedostatočné. Vykurovanie 2 400 domácností košickou spaľovňou (kapacita 150 000 t odpadu) v porovnaní napríklad s viedenskou spaľovňou (kapacita 260 000 t odpadu), ktorá vykuruje 60 000 bytov, ďaleko zaostáva za efektívnym využitím tepla. Oproti viedenskej spaľovni to je len 7% možného využitia vzniknutého tepla. Stavba každej ďalšej spaľovne by narazila na problém, či už existuje potrebná infraštruktúra na využitie tepla, ktorú by mohla spaľovňa využiť, alebo či je možné a ekonomicky účelné s výstavbou spaľovne vybudovať aj infraštruktúru na rozvody tepla.
Klamstvom je tvrdenie spoločnosti ewia a.s., že „spaľovanie odpadov v plnej miere nahrádza spaľovanie klasických fosílnych palív, ktorých ťažba a spaľovanie zaťažuje životné prostredie oveľa výraznejšie.“ Spaľovaním komunálneho odpadu sa v značnej miere spaľujú aj výrobky z fosílnych zdrojov, na výrobu ktorých je potom potrebná ťažba fosílnych surovín, ktorá tak ako ewia a.s. píše zaťažuje životné prostredie. Rôznorodosť vstupujúceho odpadu do spaľovne znamená naviac stále riziko úniku znečisťujúcich látok do ovzdušia aj napriek moderným filtračným zariadeniam a následne ešte aj vznik nebezpečného popolčeka a popola, ktoré je potrebné skládkovať.
ewia a.s. uvádza tento graf a popis k nemu:
Porovnanie reálnych emisií pri energetickom využití rôznych palív
Graf prináša porovnanie produkcie emisií pri výrobe energie z rôznych druhov palív. Ako vidno, výroba energie z komunálneho odpadu v zariadeniach (ZEVO) je rádovo mnohonásobne ekologickejšia ako v prípade použitia drevnej štiepky (biomasa) či hnedého uhlia. Je to tak nielen vďaka vlastnostiam komunálneho odpadu, ale prísnym ekologickým štandardom zachytávania emisií, ktorými disponujú iba zariadenia ZEVO.
Reakcia Priateľov Zeme – SPZ:
Tento graf je úplným zavádzaním čitateľa tejto stránky. V popise sa píše o porovnaní reálnych emisií, pričom v grafe sa uvádza úplne iná veličina a to - emisný limit. Uvádzané emisné limity v grafe však nekorešpondujú so stanovenými emisnými limitmi vo vyhláške č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší. Ďalším zavádzaním je skutočnosť, že v grafe sa selektívne vybrali štyri znečisťujúce látky a účelovo sa vynechali ďalšie, ktoré pri spaľovniach odpadov vznikajú a sú oveľa nebezpečnejšie - ide o chlorovodík, fluorovodík, ťakžé kovy a dioxíny.
ewia a.s. uvádza „Mýtus č. 2: ZEVO znečisťuje životné prostredie“:
Je to presne naopak naopak. Ekologizácia energetického využitia odpadu zaznamenala za ostatné desaťročia rapídny progres. Ruka v ruke s tým prišli obrovské investície do technologickej modernizácie zariadení ZEVO. V záujme eliminácie dôsledkov klimatických zmien sa tieto zariadenia riadia mimoriadne prísnou legislatívou Európskej únie. Vo všetkých krajinách, kde prišlo k výstavbe zariadení ZEVO, prudko poklesol počet skládok, ktoré sú nekontrolovaným producentom skleníkových plynov, prioritne mimoriadne škodlivého metánu. Na rozdiel od skládky, kde škodlivé plyny unikajú nekontrolovateľne do ovzdušia, je komín každého zariadenia ZEVO 24 hodín denne monitorovaný štátnymi inšpekčnými orgánmi. Vzhľadom na to, že medzi nárastom energetického využitia odpadu a poklesom skládkovania je evidentná priama súvislosť, možno v prípade zariadení ZEVO hovoriť ako o prevádzkach, ktoré čistote životného prostredia pomáhajú.
Príklad Poľska poukazuje na súvislosť medzi výstavbou zariadení ZEVO a poklesom skládkovania. Ešte pred 10 rokmi patrilo Poľsko ku skládkovým veľmociam, dnes vďaka 5 zariadeniam ZEVO klesol podiel skládkovania na 40%. Na porovnanie – Slovensko skládkuje 60%.
Reakcia Priateľov Zeme – SPZ:
Je pravda, že skládkovanie odpadov je najprimitívnejšou formou nakladania s odpadom a že je potrebné na Slovensku túto formu čo najviac eliminovať, avšak nie nahrádzaním skládkovania spaľovaním odpadov. Je tiež zavádzajúce tvrdenie, že skládky na Slovensku sa považujú za prioritného tvorcu skleníkových plynov a zariadenia ZEVO sú označované za lepšiu variantu, pretože ako ewia a.s. píše sú vraj „monitorované denne štátnymi inšpekčnými orgánmi“. Pozrime sa na toto tendenčné tvrdenie na základe skutočných údajov, faktov a objektívneho posúdenia.
Ak by bola pravda, že skládky sú vo vzťahu k ovplyvňovaniu ovzdušia horšie ako spaľovne odpadov, tak by neboli „spaľovne odpadov – ZEVO“ podľa právnych predpisov v oblasti ochrany ovzdušia zaradené medzi „veľké zdroje znečisťovania ovzdušia“ a skládky by neboli zaradené len medzi „malé zdroje znečisťovania ovzdušia“. Čo sa týka podielu skleníkových plynov unikajúcich z našich skládok, je potrebné porovnať toto množstvo skleníkových plynov v rámci jednotlivých odvetví v hospodárstve. V dokumente „Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030“ sa uvádzajú prispievatelia skleníkových plynov v našom hospodárstve v tomto poradí – energetika (51%), priemysel (23%), doprava (16%), poľnohospodárstvo (6%) a odpady (4%). V sektore odpadov sú okrem skládok zahrnuté aj čistiarne odpadových vôd a spracovanie odpadov mimo energetického zhodnotenia odpadov, ktoré je zaradené do sektoru energetika.
Z uvedeného vyplýva, že podiel skleníkových plynov zo skládok nie je takým významným faktorom, ako píše spoločnosť ewia a.s., ale každopádne sa práve v tomto sektore dá znížiť ich tvorba čo najúčelnejšie. Súčasné legislatívne opatrenia na Slovensku znížia až úplne eliminujú obsah biologicko rozložiteľných odpadov v komunálnom odpade, ktoré sa takto nedostanú na skládku a následne dôjde k postupnému, ale významnému poklesu tvorby metánu ako skleníkového plynu. Zvyšovaním miery recyklácie poklesne následne aj množstvo odpadu ukladaného na skládku. Tieto opatrenia sú aj našimi záväzkami vo vzťahu k legislatívnym opatrenia EÚ.
Výstavba ďalších spaľovní v rámci Európskej únii je v rozpore aj so stratégiou dekarbonizácie v energetickom sektore. Už len pri porovnaní množstva CO2 vzniknutého pri výrobe jednotkového množstva energie, vychádza energetické zhodnotenie odpadov v spaľovniach energeticky oveľa náročnejšie oproti spaľovaniu napríklad zemného plynu. Množstvo vyprodukovaného CO2 pri výrobe elektriny spaľovaním odpadu je 540 g CO2/kWh, pričom pri zemnom plyne to je len 370 CO2/kWh. *
https://www.climate2020.org.uk/a-burning-issue/
To, že zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov patria vo všeobecnosti medzi najviac monitorované zariadenia je logickým dôsledkom toho, že tieto zariadenia sú zaradené medzi veľké zdroje znečisťovania ovzdušia, pričom ide o spaľovanie materiálu, ktorého zloženie je nestále a rôznorodé. Práve z uvedeného dôvodu ide aj o kontinuálne meranie emisií ako sú oxidy dusíka, oxid siričitý, fluorovodík, chlorovodík, tuhé znečisťujúce látky a celkový uhlík. Pri spaľovaní odpadov však nevznikajú len tieto znečisťujúce látky. Oveľa nebezpečnejšie sú emisie ťažkých kovov a dioxínov a tieto merania sa žiaľ v súčasnosti technicky nemôžu merať kontinuálne, ale merajú sa len 2 krát ročne a aj to za ustálených t. zn. normálnych prevádzkových podmienok. Existujú štúdie, ktoré preukazujú zvýšené úniky týchto nebezpečných látok pri spúšťaní, ukončovaní procesu spaľovania a pri poruchách zariadení aj v moderných spaľovaniach akými napr. sú spaľovna v Harlingene v Holandsku* a v Barcelone**.
ewia a.s. uvádza: „Mýtus č. 3: ZEVO má negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva“
Podobne ako v prípade vplyvu na životné prostredie, môžeme aj tu hovoriť o tom, že ZEVO vďaka vplyvu na eliminovania skládkovania prináša pozitívny efekt. Škodlivý vplyv energetického využitia odpadu na zdravie obyvateľstva navyše nebol pri súčasných prísnych emisných limitoch preukázaný. Po rokoch zavádzania prísnych ekologických štandardov bolo vykonaných množstvo štúdií, ktoré potvrdili, že zariadenia ZEVO nemajú negatívny vplyv na zdravie obyvateľov v okolí. Štúdia HPS (Health protection Scotland) z roku 2009 nenašla žiadnu spojitosť výskytu rôznych chorôb a prevádzky spaľovní. Najnovšia britská štúdia z roku 2018, ktorú vypracovali štátne výskumné centrá a britské univerzity, analyzovala približne milión detí narodených v okolí prakticky všetkých britských zariadení na energetické využitie odpadu. Táto štúdia nenašla žiadnu súvislosť s vrodenými chybami alebo predčasnými úmrtiami detí. Za posledných 20 rokov sa neobjavili žiadne správy, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv energetického zhodnocovania odpadu na ľudské zdravie.
Reakcia Priateľov Zeme – SPZ:
Ak si podrobnejšie pozrieme uvádzanú „najnovšiu britskú štúdiu z roku 2018“, tak aj samotní jej autori v závere napísali „nezistilo sa žiadne zvýšené riziko vrodených anomáliíí pri spaľovniach odpadov, avšak malé zvýšené riziká boli zistené“. V uvádzanej „Štúdii HPS“ sa síce uvádza, že riziko pre zdravie obyvatelstva žijúceho v blízkosti spaľovne by v súčasnosti z dôvodu prísnejších legislatívnych kontrol a vylepšenej technológii malo byť už nižšie, ale zároveň táto štúdia odporúča v prípade zámeru výstavby novej spaľovne neumiestňovať ju v blízkosti existujúcich podobných zariadení z dôvodu možného negatívneho kumulatívneho účinku na zdravie.
Konštatovanie spoločnosti ewia a.s., že „za posledných 20 rokov sa neobjavili žiadne správy, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv energetického zhodnocovania odpadu na ľudské zdravie“ je obyčajným klamstvom. Nie je pravda, že takéto štúdie neexistujú. Uvedieme tri, ktorých výsledky považujeme za závažné.
- Komplexná štúdia 11 austrálskych odborníkov v oblasti ochrany zdravia identifikovalo 61 prác, ktoré preukázali nepriaznivé účinky na zdravie obyvateľstva v súvislosti so spaľovňami odpadu. *
https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/1753-6405.12939
- Štúdia spojená s monitorovaním dioxínov v okruhu 2 km od spaľovne v Harlingene zistila zvýšené hodnoty dioxínov, furánov a PCB nad povolenú hranicu vo vajciach z domácích chovov sliepok. *
- Existujú aj nové zistenia o riziku ďalších a pre zdravie veľmi nebezpečných emisií zo spaľovní, ktorými sú drobné častice menšie ako 2,5 µm - známe ako PM2,5 .*
https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/13590840600554685
Je potrebné ešte podotknúť, že aj keď sa posledné desaťročia zlepšila úroveň zachytávania znečisťujúcich látok do ovzdušia, stále sú tu situácie, ktoré sa vymykajú normálnym prevádzkovým podmienkam a vtedy sú tieto úniky zvýšené. Rovnako platí, že čím viac znečisťujúcich látok sa zachytí vo filtračných zariadeniach, tým viac sa hromadia v popolčeku a popole, ktoré predstavujú až 25% hmotnosti pôvodného vstupného materiálu.
ewia a.s. uvádza: „Mýtus č. 4: Energetické využitie odpadu znižuje mieru jeho recyklácie
Tento mýtus nestojí na racionálnom základe a nikdy nebol fakticky preukázaný. ZEVO je integrálnou súčasťou odpadového hospodárstva každej vyspelej ekonomiky sveta bez toho, aby malo preukázateľný vplyv na mieru recyklácie. Zároveň si treba uvedomiť, že žiadny odpad nemôže byť recyklovaný donekonečna. V prípade papiera ide o 5 až 7 cyklov, v prípade plastov iba o 2 až 3 cykly. Odpad, ktorý nie je možné recyklovať, je z pohľadu ochrany životného prostredia lepšie energeticky zhodnotiť, než uložiť na skládku. Pre recykláciu je skôr ohrozujúci aktuálny problémový stav, ktorý nastal po postupnom uzatváraní ázijských odberateľských trhov. Tie odmietajú naďalej odoberať európsky recyklovateľný odpad, čo spôsobuje stagnáciu recyklácie.
Graf: Podiel energetického zhodnocovania komunálneho odpadu (žltá farba) v európskych krajinách
Graf predstavuje jednotlivé krajiny EÚ podľa toho, akou formou nakladajú s odpadom. Ako vidno, najvyššie miera recyklácie je v krajinách, kde je zároveň najvyššia miera energetického zhodnocovania. Tieto dve formy nakladania s odpadmi si nekonkurujú. Naopak, vhodne sa doplňajú a eliminujú na minimum škodlivé skládkovanie. V krajinách, kde je vysoká miera recyklácie a energetického zhodnotenia odpadov, skládkovanie takmer neexistuje.
Reakcia Priateľov Zeme – SPZ:
Spoločnosťou ewia a.s. uvádzaný mýtus „Energetické využitie odpadu znižuje mieru jeho recyklácie“ nie je mýtusom, ale faktom stojacom na racionálnom základe. Tento fakt už bol preukázaný práve vo vyspelých európskych štátoch, kde sa miera energetického využitia odpadu stala prekážkou v napĺňaní recyklačných záväzkov. Už v roku 2015 štúdia z Wuppertalského inštitútu* zistila, že v šiestich európskych krajinách už spaľovacie kapacity presahujú 50% ročnej produkcie komunálneho odpadu. Tento stav je už nežiadúci, pretože vysoká miera spaľovania odpadov brzdí snahu týchto krajín na dosiahnutie recyklačných cieľov EÚ – 60% recyklácie v roku 2030 a 65% recyklácie v roku 2035.
Mnohé z týchto štátov už v súčasnosti prijímajú opatrenia ako energetické zhodnotenie znížiť. Takýmto príkladom je Dánsko, patriace medzi lídrov v energetickom zhodnocovaní odpadov, ktoré sa rozhodlo odstaviť 10 z 23 spaľovní komunálneho odpadu v pomerne krátkom období - do roku 2030.* Toto opatrenie bolo prijaté, aby krajina mohla splniť ambiciózny plán klimatickej dohody na podstatné zníženie emisií skleníkových plynov (70% zníženie skleníkových plynov oproti roku 1990), ale aj kvôli splneniu recyklačných cieľov v nakladaní s odpadmi.
*https://nord.news/2020/12/17/kl-designates-10-of-23-waste-facilities-to-close-by-2030/
Je zavádzajúce uvádzať ako problém recyklačný cyklus papiera. Papier sa vyrába z obnoviteľných zdrojov, takže jeho udržateľná výroba a spotreba neohrozuje ťažbu dreva ako základnej suroviny. V prípade plastu však ide hlavne o fosílne suroviny, ktoré sú neobnoviteľné a ich spaľovaním by sa len pokračovalo v ničení týchto neobnoviteľných zdrojov. Udržateľná budúcnosť v odpadovom hospodárstve znamená dodržiavanie jej hierarchie, ktorá uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadov, ich opätovné použitie ako aj recykláciu. K znižovaniu množstva nerecyklovateľných plastových odpadov napomôže aj uplatňovanie ekomodulácie v priemyselnej výrobe a technický a technologický pokrok pri spôsoboch ich opakovanej recyklácie.
Interpretácia tohto grafu spoločnosťou ewia a.s. spôsobom, že krajiny s vysokou mierou recyklácie sa vyznačujú najvyšším podielom energetického zhodnotenia odpadu a najmenším percentom skládkovania nezodpovedá skutočnej výpovednej hodnote grafu. Krajiny s najväčšou mierou recyklácie, konkrétne Nemecko – 68%, Rakúsko 59%, Holandsko – 54% a Belgicko – 54% nemajú najvyššiu mieru energetického zhodnotenia. Najvyššiu mieru energetického zhodnotenia podľa uvedeného grafu má Fínsko 57% a Švédsko, Nórsko a Dánsko s 53%. Miera recyklácie v týchto štátoch však je len od 39% do 47%. Pre porovnanie Slovensko dosiahlo v danom roku 2017 mieru recyklácie 29% a o dva roky už dosiahlo 39% hranicu miery recyklácie a to len opatreniami zvyšujúcimi mieru triedenia a recyklácie.
ewia a.s. uvádza: „Mýtus č. 5: Škvara zo ZEVA sa nedá využiť a končí na skládke“
Zo 100 kilogramov energeticky zhodnoteného odpadu vzniká 20 až 25 kilogramov škvary, ktorá je dokonale hygienizovaným a neškodným materiálom. Keďže má podobné vlastnosti ako čadič, je cennou druhotnou surovinou. Aj vďaka tomu sa vo vyspelých krajinách používa ako prímes do stavebných materiálov. Tak je to aj v Košiciach, kde je škvara z košického zariadenia ZEVO využívaná v podobe prímesi k stavebnej suti ako podkladový materiál pri výstavbe diaľnic. V Anglicku sa z nej vyrábajú tvárnice na výstavbu budov. V krajinách ako Rakúsko a Švajčiarsko je škvara zároveň cenným materiálom na opätovné materiálové zhodnotenie. Prostredníctvom extrakcie sa z nej získavajú kovy ako železo, meď, hliník, striebro či zlato. Mýtus o jej nevyužiteľnosti sa teda nezakladá na pravde.
Reakcia Priateľov Zeme – SPZ:
Popol a popolček vznikajúce spaľovaním komunálnych odpadov nie sú v žiadnom prípade neškodnými materiálmi. Vysoko toxický popolček sa napríklad z nemeckých spaľovní najprv upravuje a potom ukladá do podzemných soľných baní. V prípade popola (škvary) to tiež nie je neškodný materiál aj keď sa v niektorých štátoch vrátane Slovenska používa ako prímes pri podkladových materiáloch pri výstavbe diaľnic. Existujú štúdie, ktoré preukazujú prítomnosť nebezpečných látok vrátane ťažkých kovov aj v popole. Napríklad vo fjorde v Nórsku, v ktorého blízkosti sa nachádza ostrov, na ktorý sa ukladal popol zo spaľovne, sa zistili zvýšené hladiny obsahu ťažkých kovov*. O tomto nebezpečenstve používania popola zo spaľovne v stavebníctve sa vyjadrujú aj renomovaní odborníci napr. Thomas Fisher**, Rainer Bunge**, Jindřich Petrlík***. Vo Švajčiarsku je takéto nakladanie s popolom neprípustné. Takže spoločnosťou ewia a.s. uvádzané vyjadrenie, že v „krajinách ako Rakúsko a Švajčiarsko je škvara zároveň cenným materiálom na opätovné materiálové zhodnotenie. Prostredníctvom extrakcie sa z nej získavajú kovy ako železo, meď, hliník, striebro či zlato“ sa nezakladá na pravde. Ak by bola škvara cenným materiálom na získavanie cenných kovov, tak by sa ich získavanie zo škvary dialo vo všetkých vyspelých krajinách so spaľovňami odpadov. V Rakúsku a vo Švajčiarsku ide o pilotné projekty, ktorými sa prevádzkovatelia spaľovní snažia znížiť množstvo škvary ukladanej na skládky oddelením železných a neželených kovov. V žiadnom prípade škvara nie je cennou surovinou a tobôž nie surovinu na získavanie striebra a zlata. Zlepšovaním triedenia komunálneho odpadu sa následne znižuje už aj tak malý podiel železných a neželezných kovov v škvare.
** https://www.dw.com/de/m%C3%BCllverbrennung-in-deutschland-entsorgung-mit-risiken/a-50759483
*** https://arnika.org/dioxiny-z-toxickeho-popilku-se-dostavaji-do-naseho-potravniho-retezce
ewia a.s. uvádza: „Mýtus č. 6: Na Slovensko sa budú voziť haldy odpadu“
Tento mýtus si protirečí už z logiky veci a vychádza z nenznalosti problematiky. Dovoz odpadu zo zahraničia v prípade zariadení ZEVO jednoznačne zakazuje slovenská legislatíva. Centrá cirkulárnej ekonomiky s integrovaným ZEVO-m sú preto dimenzované len na lokálne potreby a zvozové vzdialenosti do 100 km od zdroja vzniku. Teda len pre slovenský odpad. Platiť dovoz odpadu zo zahraničia by bolo zároveň ekonomicky nerentabilné. Navyše, plánovaná kapacita zariadení vychádza z analýz, ktoré pracujú s presnými predikciami vývoja. Inými slovami – Centrá cirkulárnej ekonomiky rátajú s takým objemom odpadu, ktorý vytvoríme na Slovensku.
Reakcia Priateľov Zeme – SPZ:
Je pravda, že zväčšovaním vzdialenosti dovážaného odpadu klesá ekonomická rentabilita. Prevádzkovanie spaľovne odpadov si vyžaduje neustály a kontinuálny dovoz odpadov. Z uvedeného dôvodu v prípade zvyšovania recyklácie a znižovania množstva zvyškového odpadu určeného na spálenie by mohlo, v prípade výstavby ďalších spaľovní na Slovensku, dôjsť k dovozu odpadov aj z väčších vzdialeností alebo zo zahraničia. Takéto skúsenosti s dovozom zahraničného odpadu, určeného na spálenie, majú v súčasnosti napríklad Rakúsko, Dánsko a Nemecko.
Na záver ešte uvádzame, že na nebezpečenstvo výstavby ďalších zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku poukázal aj najväčší slovenský informačný portál o dianí v Európskej únii EURACTIV.sk:
„EURACTIV.sk zisťoval, ako je na tom Slovensku s kapacitami pre energetické zhodnocovanie odpadov. Aktuálne sú na úrovni 285 tisíc ton odpadu ročne. Po pripočítaní kapacity slovenských cementární je to až 605 tisíc ton ročne. Keby sa teoreticky využili všetky pre slovenský komunálny odpad, mohli by ho dnes spaľovať 12 percent, s cementárňami až 27 percent. V roku 2035 by pritom podľa európskej legislatívy mala maximálna úroveň spaľovania odpadu dosahovať 25 percent.“ koniec cit.
Z uvedeného jasne vyplýva, že Slovensko má dostatočnú kapacitu pre energetické zhodnotenie komunálnych odpadov, respektíve zvyškového odpadu, ktorý zostane ako nevytriedená a nezrecyklovateľná zložka z komunálneho odpadu.
