Namiesto diskusie o zálohovaní dáva zväz obchodu a potravinárska komora prednosť zastrašovaniu
Tlačová správa
Košice
4. May 2006
Priatelia Zeme-SPZ sú šokovaní aroganciou a nízkou odbornou pripravenosťou zástupcov zväzu obchodu a potravinárskych organizácií. Namiesto odbornej diskusie tieto združenia v súvislosti s navrhnutou vyhláškou o zálohovaní nápojových obalov zastrašujú slovenské úrady.
Ministerstvo životného prostredia predložilo na pripomienkovanie dlhoočakávanú vyhlášku o zálohovaní nápojových obalov. K vyhláške zaujalo odmietavé stanovisko ministerstvo hospodárstva. Priatelia Zeme-SPZ vyzbierali vyše 500 podpisov, vďaka ktorým sa popri ministerstvách stali právoplatným účastníkom rozporového konania o vyhláške. Na rokovanie boli prizvaní aj zástupcovia zväzu obchodu a potravinárskych združení. Priatelia Zeme-SPZ s poľutovaním konštatujú, že ochodníci a výrobcovia dohnali strašenie zálohovaním nápojových obalov do absurdných rozmerov. K naplneniu scenárov, ktoré vykresľujú, pritom nikde na svete nedošlo.
"Argumenty nahradili nepodložené vyhlásenia a zastrašovanie. Príkladom je údajný súdny spor, do ktorého môže podľa zástupkyne potravinárskej komory vyústiť zavedenie zálohovania. Už v minulosti sme pritom upozornili, že podobný spor nehrozí. Dôkazom je päť členských krajín EÚ, ktoré v súčasnosti bez problémov zálohujú nápojové jednorazové obaly," uviedol predseda Priateľov Zeme-SPZ Ladislav Hegyi. Dodal, že sa v týchto krajinách výrobcovia aj obchodníci podieľajú na bezproblémovom a efektívnom systéme zálohovania a recyklácie. Špecifická situácia bola jedine v Nemecku, kde kvôli nepripravenosti systému došlo k viacerým súdnym sporom. Aj tam však súdy opakovane potvrdili, že zavedenie zálohovania nie je v rozpore s pravidlami EÚ o voľnom pohybe tovaru a služieb. V stanovisku poskytnutom Priateľom Zeme to potvrdila aj Európska komisia. Podľa nej je vecou slobodného výberu členského štátu, aké opatrenia si zvolí pre zvýšenie miery recyklácie a zníženie znečistenia prostredia odpadmi.
Priatelia Zeme-SPZ tiež varujú pred prístupom záujmových združení, ktoré otvorene pohŕdajú verejnou diskusiou. Zástupkyňa potravinárskej komory napríklad vyhlásila, že ich partnerom je len ministerstvo, čím naznačila, že nemajú záujem rokovať so zástupcami občanov a nezávislých odborníkov. "Nie sme nepriateľmi podnikateľského prostredia, no tento prístup odrzkadľuje mieru jeho deformácie na Slovensku. Namiesto diskusie volia zástupcovia niektorých záujmových združení PR stratégiu, v rámci ktorej príliš často siahajú po zavádzaní," poznamenal Hegyi.
Zväz obchodu aj potravinárska komora na rokovaní opakovane preukázali absenciu základných informácií o recyklačných systémoch. Argumentovali napríklad tým, že so zavedením zálohovania bude Slovensku hroziť dovoz PET obalov zo zahraničia. Tento problém je však uspokojivo vyriešený vo všetkých zálohujúcich krajinách v Európe označovaním zálohovaných fliaš špecifickým znakom a čiarovým kódom platným len pre danú krajinu. Dovoz fliaš by navyše na Slovensku neumožnila ani legislatíva, ktorá zakazuje import odpadov.
Zástupcovia potravinárskej komory prejavili v súvislosti so zálohovaním obavy o osud malých potravinárskych obchodov. V žiadnej krajine na svete však kvôli zálohovaniu nezaznamenali zánik malých obchodov. Podľa Priateľov Zeme je zarážajúce, že zväzu obchodu a potravinárskej komore neprekážal zánik tisícov malých obchodov, ktoré vytlačili veľké obchodné reťazce.
"Za príklad absolútnej nekompetentnosti považujeme výrok zástupcu zväzu obchodu, že triedený zber nie je stratový. Ak by to tak bolo a celý problém by riešil trh, neexistovala by žiadna legislatíva EÚ, ani politika zeleného bodu. Faktom však je, že triedený zber sa začal rozvíjať až po tom, čo vznikla legislatíva, ktorá zaviazala priemysel finančne prispievať na likvidáciu budúcich odpadov z jeho výrobkov," uzatvára Hegyi.
Iným príkladom nedostatku informácií je tvrdenie, že škandinávske krajiny systém zálohovania pripravovali päť rokov. Riaditeľ nórskeho zálohovacieho systému Jarle Grytli pritom počas návštevy Slovenska uviedol, že príprava systému trvala necelé dva roky a ako postačujúci uviedol jeden rok.
Napriek tomu, že viaceré odborné štúdie - napríklad analýza Ekonomickej univerzity, ktorú si nechalo vypracovať ministerstvo životného prostredia - vyvrátili vysoké odhady nákladov zavedenia zálohovania, zväz obchodu naďalej straší investíciou vo výške 1,8 miliardy Sk. Skúsenosti zo zahraničia však ukazujú, že zálohovanie má zhruba rovnaké, alebo len o málo vyššie náklady ako triedený zber, no vďaka nevybratým zálohám má vyššie príjmy.
"Argumenty nahradili nepodložené vyhlásenia a zastrašovanie. Príkladom je údajný súdny spor, do ktorého môže podľa zástupkyne potravinárskej komory vyústiť zavedenie zálohovania. Už v minulosti sme pritom upozornili, že podobný spor nehrozí. Dôkazom je päť členských krajín EÚ, ktoré v súčasnosti bez problémov zálohujú nápojové jednorazové obaly," uviedol predseda Priateľov Zeme-SPZ Ladislav Hegyi. Dodal, že sa v týchto krajinách výrobcovia aj obchodníci podieľajú na bezproblémovom a efektívnom systéme zálohovania a recyklácie. Špecifická situácia bola jedine v Nemecku, kde kvôli nepripravenosti systému došlo k viacerým súdnym sporom. Aj tam však súdy opakovane potvrdili, že zavedenie zálohovania nie je v rozpore s pravidlami EÚ o voľnom pohybe tovaru a služieb. V stanovisku poskytnutom Priateľom Zeme to potvrdila aj Európska komisia. Podľa nej je vecou slobodného výberu členského štátu, aké opatrenia si zvolí pre zvýšenie miery recyklácie a zníženie znečistenia prostredia odpadmi.
Priatelia Zeme-SPZ tiež varujú pred prístupom záujmových združení, ktoré otvorene pohŕdajú verejnou diskusiou. Zástupkyňa potravinárskej komory napríklad vyhlásila, že ich partnerom je len ministerstvo, čím naznačila, že nemajú záujem rokovať so zástupcami občanov a nezávislých odborníkov. "Nie sme nepriateľmi podnikateľského prostredia, no tento prístup odrzkadľuje mieru jeho deformácie na Slovensku. Namiesto diskusie volia zástupcovia niektorých záujmových združení PR stratégiu, v rámci ktorej príliš často siahajú po zavádzaní," poznamenal Hegyi.
Zväz obchodu aj potravinárska komora na rokovaní opakovane preukázali absenciu základných informácií o recyklačných systémoch. Argumentovali napríklad tým, že so zavedením zálohovania bude Slovensku hroziť dovoz PET obalov zo zahraničia. Tento problém je však uspokojivo vyriešený vo všetkých zálohujúcich krajinách v Európe označovaním zálohovaných fliaš špecifickým znakom a čiarovým kódom platným len pre danú krajinu. Dovoz fliaš by navyše na Slovensku neumožnila ani legislatíva, ktorá zakazuje import odpadov.
Zástupcovia potravinárskej komory prejavili v súvislosti so zálohovaním obavy o osud malých potravinárskych obchodov. V žiadnej krajine na svete však kvôli zálohovaniu nezaznamenali zánik malých obchodov. Podľa Priateľov Zeme je zarážajúce, že zväzu obchodu a potravinárskej komore neprekážal zánik tisícov malých obchodov, ktoré vytlačili veľké obchodné reťazce.
"Za príklad absolútnej nekompetentnosti považujeme výrok zástupcu zväzu obchodu, že triedený zber nie je stratový. Ak by to tak bolo a celý problém by riešil trh, neexistovala by žiadna legislatíva EÚ, ani politika zeleného bodu. Faktom však je, že triedený zber sa začal rozvíjať až po tom, čo vznikla legislatíva, ktorá zaviazala priemysel finančne prispievať na likvidáciu budúcich odpadov z jeho výrobkov," uzatvára Hegyi.
Iným príkladom nedostatku informácií je tvrdenie, že škandinávske krajiny systém zálohovania pripravovali päť rokov. Riaditeľ nórskeho zálohovacieho systému Jarle Grytli pritom počas návštevy Slovenska uviedol, že príprava systému trvala necelé dva roky a ako postačujúci uviedol jeden rok.
Napriek tomu, že viaceré odborné štúdie - napríklad analýza Ekonomickej univerzity, ktorú si nechalo vypracovať ministerstvo životného prostredia - vyvrátili vysoké odhady nákladov zavedenia zálohovania, zväz obchodu naďalej straší investíciou vo výške 1,8 miliardy Sk. Skúsenosti zo zahraničia však ukazujú, že zálohovanie má zhruba rovnaké, alebo len o málo vyššie náklady ako triedený zber, no vďaka nevybratým zálohám má vyššie príjmy.
Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ, Tel.: 0903 628 503, hegyi@priateliazeme.sk
Barbora Černušáková, mediálna koordinátorka, Tel: 02/524 421 04, cernusakova@changenet.sk
Barbora Černušáková, mediálna koordinátorka, Tel: 02/524 421 04, cernusakova@changenet.sk
Kľúčové slová: