Štúdia ukazuje, že nápojové obaly na Slovensku znečisťujú ulice, parky a prírodu vo väčšej miere ako v iných Európskych krajinách. Len pozdĺž slovenských ciest je podľa autorov štúdie pohádzaných až 10 500 m3 PET fliaš, čo predstavuje asi 300 ton odpadu. Celkový objem nelegálne odhodených odpadov - v obciach, v okolí vodných diel či v národných parkoch - je však ďaleko vyšší. Fakt, že každý piaty nelegálne zahodený odpad bol nápojový obal, sa v Nemecku stal jedným z hlavných argumentov za zavedenie zálohovania nápojových obalov. Na Slovensku je tento podiel ešte vyšší - ide o každý tretí odpad, no vláda so zavedením zálohovania stále váha.

Štúdia, ktorej realizáciu podporili aj Priatelia Zeme - SPZ, analyzovala všetky druhy lokalít na Slovensku. Veľké (Bratislava, Prešov) a stredne veľké mestá (Pezinok, Banská Štiavnica) a malé obce (Valalíky, Dolná Tižina). Zamerala sa tiež na odpady znečisťujúce okolie vodného diela pri Žiline a Národný park Malá Fatra. K zberu dát došlo v júni a júli 2005. Nelegálne odhodené odpady sú definované ako voľne pohodený tuhý odpad v urbanizovanom prostredí, pozdĺž ciest, vodných tokov, v prírode, ktorý môže niesť a odhodiť ľudská ruka a ktorý je umiestnený na nevhodnom mieste, v rozpore so zákonom. Mnoho druhov pohodených odpadov sa rozkladá veľmi pomaly, alebo vôbec, hromadia sa, niektoré môžu spôsobiť poranenia zvieratám, ľuďom a poškodzujú biodiverzitu. Poškodzujú estitickú hodnotu krajiny, negatívne môžu vplývať aj na rozvoj turistického ruchu a priťahujú tiež ďalšie druhy odpadov, vrátane nebezpečných.

Vo svete sa pokúšali problém takéto znečistenia riešiť zatiaľ štyrmi spôsobmi. Čistenie, osveta, triedený zber a zálohovanie nápojových obalov. "Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že skutočne účinným prostriedkom je zálohovanie nápojových obalov. Čistenie má skôr opačný efekt, len utvrdí tých, ktorí takto zahadzujú odpady že to po nich 'aj tak niekto vyzbiera'. Osveta platí len na slušnejších ľudí, ktorí spravidla odpady do prírody a na ulice aj tak nezahadzujú. Ani triedený zber takéto znečisťovanie neznižuje, lebo ľudia, ktorí nemajú ani najmenší rešpekt k prostrediu, naďalej vyhadzujú odpady do prírody a na ulice kedykoľvek im je to pohodlné. Pre túto skupinu ľudí platí len finančná motivácia - zálohovanie," uviedol jeden z autorov štúdie Miloš Veverka z KEI TU Zvolen.

Hoci ľudia odpady v potokoch, prírode, na uliciach vnímajú ako vážny environmentálny problém, v strednej Európe doposiaľ nik nerealizoval analýzu s cieľom zistiť zloženie takéhoto odpadu a navrhnúť možné riešenia. "Aktuálna štúdia poskytuje slovenským úradom konkrétne údaje, pre vykonanie legislatívnych a praktických opatrení. Zálohovanie nápojových obalov, ktoré sa budú recyklovať, je jediným opatrením, ktoré prispelo k výraznému zníženiu nelegálne pohodených smetí v krajine. Zodpovednosť je teraz na vláde a ministerstvách, ktoré by mali prestať ustupovať klamaniu niektorých obchodných reťazcov a veľkovýrobcov nápojov a presadiť zálohovanie," uviedol predseda Priateľov Zeme-SPZ Ladislav Hegyi.