Je veľmi smutnou skutočnosťou, že priemerný človek dnes nemá takmer žiadny vzťah k potravinám, ktoré konzumuje. Ako chutí Boží dar – chlieb, ktorého načínanie bolo kedysi rituálom a dnes „obohatený“ o konzervačné látky je nakrájaný strojom a zabalený vo fólii? Skúsme sa zamyslieť nad súvislosťami, ktoré nám prinášajú potraviny na náš stôl.

• Káva, ktorú pijeme, banány či citrusy z tretieho sveta – farmár, ktorý ich dopestoval dostane z peňazí, ktoré za to zaplatíme, asi 2%.

• Mäso – na výrobu 1 kg živočíšnej bielkoviny je potrebných do 15 kg krmiva. Mnoho ľudí, vychutnávajúcich mäso, by radikálne zmenilo svoje návyky po návšteve v prostredí veľkochovov, bitúnkov a „výrobní“ mäsa.

• Živočíšna výroba vo veľkochovoch prispieva svojou čiastkou aj ku klimatickým zmenám - produkciou nadmerného množstva metánu - skleníkového plynu.

• Skúsme žiť zdravšie, etickejšie a šetrnejšie: jedzme menej mäsa, kupujme potraviny z miestnej produkcie, začnime sa zaujímať o princípy zdravej výživy. Vylúčme chemicky farbené a dochucované potraviny.

• Uprednostňujme lokálne produkty, ktoré nie sú dovážané z veľkých vzdialeností a nemusia byť konzervované, stabilizované, upravované mnohými chemickými látkami. Predídeme tým aj zbytočnému množstvu odpadu z obalov, pretože čím väčšia vzdialenosť, tým viac obalov sa spotrebuje na prevoz.

• Dávajme prednosť výrobkom s označením ekologického poľnohospodárstva.

• Kávu, čaj, kakao a ďalšie podobné produkty kupujme len s označením Fair Trade - spravodlivý obchod.

• Nekupujme geneticky upravované potraviny. Pestovanie geneticky modifikovaných plodín predstavuje veľké riziko pre zachovanie biodiverzity  a celkovo ťažko predvídateľný dopad na prírodu a človeka.