Stretnutie bolo súčasťou trilaterálneho projektu „Dajme šancu Slnku“, na ktorom spolupracujú slovenskí Priatelia Zeme-CEPA, rakúska sieť Klimabündnis a česká organizácia Todero. Cieľom tohto projektu je propagovať využívanie obnoviteľných zdrojoch energie a rozšíriť pôsobenie medzinárodnej Klimatickej Aliancie (KA) na Slovensku a v Čechách. KA sa usiluje o ochranu svetovej klímy v širších súvislostiach, vrátane ochrany dažďových pralesov a podpory jej pôvodných obyvateľov. „Klimatické zmeny sú odrazom rozvojového ekonomického modelu, ktorý je založený na využívaní fosílnych palív. Tento ´fosílny´model nedominuje iba v energetike a doprave, ale odvíja sa od neho aj rozvoj chemického či metalurgického priemyslu, poľnohospodárstva a vôbec celý dnešný konzumný životný štýl. Viac než 80 % negatívnych ľudských vplyvov na klimatické zmeny má priamy súvis s fosílnymi palivami,“ hovorí Johann Kandler. ´Fosílny´ rozvojový model prináša okrem dramatických zmien klímy a ničenia životného prostredia aj iné problémy. Boj o kontrolu nad ubúdajúcimi prírodnými zdrojmi – a tým aj boj o ekonomický a politický vplyv na lokálnej, regionálnej aj medzinárodnej úrovni – podnecuje vojny a terorizmus, spôsobuje hladomor, chudobu, choroby, znásobuje davy utečenecov a koncentruje moc v rukách nadnárodných korporácií a nimi manipulovaných politických štruktúr. Tento model zvyšuje závislosť medzi krajinami a je zdrojom množiacich sa celospoločenských problémov a napätí. „Je najvyšší čas nahradiť neefektívny fosílny model za systém na báze obnoviteľných zdrojov energie. Veľa ľudí si myslí, že závislosť ekonomiky od fosílnych palív je prirodzená. V skutočnosti je táto závislosť umelým produktom konkrétnych záujmových skupín, udržiavaným a cieľavedome posilňovaným v posledných 50 rokoch. Stojí za ním predovšetkým ropný priemysel a jemu príbuzné odvetvia (najmä zbrojovky, automobilky a letecký priemysel), podporované politikmi a ich organizáciami závislými na príjmoch z tohto priemyslu a financované bankovým sektorom,“ vysvetľuje Johann Kandler. Mnoho ľudí v tzv. vyspelom svete si už uvedomuje možné negatívne následky klimatických zmien na svoj vlastný predimenzovaný životný štýl. Oveľa menej známe sú však existenčné problémy vyvolané globálnou zmenou klímy na pôvodné obyvateľstvo tropických pralesných oblastí – napríklad Amazónie – ktoré za dnešné problémy nemôžu. Prales, ktorý na jednej strane je významným absorbérom skleníkových plynov a zabezpečuje kolobeh vody v atmosfére a na druhej strane poskytuje živobytie mnohým národom, mizne neudržateľným tempom kvôli ´fosílnemu´ modelu rozvoja – ťažbe ropy, hliníka, uránu a dreva, rozširovaniu pasienkov pre chov dobytka a v poslednom období aj kvôli pestovaniu technických plodín pre výrobu biopalív. Práve biopalivá vyrábané z technických plodín boli donedávna považované za dôležitú súčasť globálnej odpovede na prehlbujúce sa klimatické zmeny. „Plocha, na ktorej sa v Brazílii pestuje sója pre výrobu biodieselu, sa za posledných 15 – 20 rokov strojnásobila a export tohto paliva stále prudko rastie. To všetko preto, aby sa uspokojil rastúci dopyt po biopalivách najmä v EU. Súčasne s tým stále dramaticky klesá produkcia potravinových plodín,“ uzatvára Johann Kandler, ktorý takmer 30 rokov pomáha chrániť práva obyvateľov v oblasti Rio Negro v Brazílii, ktorí sú ničením pralesa ťažko postihnutí. Stovky škôl a vyše 1800 európskych obcí a miest, vrátane Barcelony, Mníchova či Viedne, sa združilo v medzinárodnej sieti Klimatická Aliancia, s ktorou Kandler úzko spolupracuje. Tieto školy a mestá sa rozhodli nielen podporovať opatrenia na ochranu klímy nad zákonmi požadovaný rámec, ale zaviazali sa aj rôznym spôsobom pomáhať domorodým národom v Amazónii. Vďaka projektu „Dajme šancu Slnku“ do Klimatickej Aliancie vstúpilo už takmer 40 základných a stredných škôl na Slovensku a o vstupe už uvažujú aj niektoré samosprávy.