Energeticky pasívny dom je taký, ktorý vzhľadom na svoju nízku potrebu tepla (až o 90 % nižšiu v porovnaní s bežnými domami) nepotrebuje v zime ani v lete klasický vykurovací ani klimatizačný systém. Na zabezpečenie tepelnej pohody v takomto dome preto nie je potrebné spaľovať fosílne palivá – uhlie, ropu či plyn. Jeho prevádzka teda nezaťažuje atmosféru skleníkovými plynmi. Pozitívom energeticky pasívnych domov je využívania prírodných materiálov. Pri výstavbe takýchto domov sa často používajú izolácie z recyklovanej celulózy, drevené konštrukčné prvky, či hlinené omietky. “Do úvahy sa berie nielen samotná prevádzka domu, ale aj to, odkiaľ sa získali materiály na jeho výstavbu, aký majú vplyv na životné prostredie a čo sa s nimi stane, keď dom doslúži,“ hovorí Ivana Jaššová, koordinátorka projektu Dajme šancu Slnku. Veľkou výzvou pre krajiny EÚ je potreba diverzifikovať dodávky zdrojov energií, ako aj samotné zdroje. EÚ v súčasnosti získava cca 50 % plynu, ktorý spotrebuje, iba z troch krajín – Ruska, Nórska a Alžírska. Celková úroveň závislosti EÚ na dodávkach energie bola v roku 2005 až 52,3 %. Pokiaľ sa spotreba energie nebude kontrolovať a nezmení sa štruktúra používaných palív, závislosť EÚ na dodávkach ropy by sa podľa Európskej komisie do roku 2030 mohla zvýšiť na 93 % a na dodávkach plynu na 84 %. V oblasti energetickej efektívnosti EÚ predpokladá, že pri znížení spotreby energie o 20 % do roku 2020, by európski daňoví poplatníci každoročne ušetrili na energii najmenej 100 miliárd eur. „Dôsledný energetický audit budov, zmena v systéme ich vykurovacích a teplovodných systémov, kvalitnejšie izolačné materiály a vôbec environmentálne premyslený prístup k výstavbe môžu podľa EÚ znížiť spotrebu energie v budovách o 28 % do roku 2020. Toto číslo zodpovedá úspore viac ako 10 % z celkovej spotreby energie v EÚ,“ uzatvára Rudolf Pado, lektor projektu Dajme šancu Slnku.