Otvorený list Ján Počiatek Minister financií Slovenskej republiky Štefanovičova 5 817 82 Bratislava Vážený pán minister, ako člen Rady guvernérov Európskej investičnej banky ste najvyšším zástupcom Slovenskej republiky v tejto významnej medzinárodnej finančnej inštitúcii. Európska investičná banka (EIB), ktorej ročné investičné portfólio cca. 48 miliárd eur (1446 mld. Sk) takmer dvojnásobne prevyšuje pôžičky Skupiny Svetovej banky, je kľúčovým hráčom v energetickom a ťažobnom priemysle. Za posledných päť rokov predstavovali investície EIB do energetického sektora 3,3 miliardy eur (99,4 mld. Sk) a Banka plánuje objem týchto investícií naďalej zvyšovať. Napriek tomu, že EIB bola pôvodne určená na investovanie v rámci EÚ, jej pôsobenie sa postupne čoraz viac rozširuje aj na mimoeurópske krajiny. Financovanie energetických projektov mimo EÚ tvorí významnú časť portfólia EIB (okolo 1 miliardy eur roku 2006). EIB je verejnoprávna inštitúcia, ktorú zriadila EÚ v rámci svojej politiky spolupráce, a ako taká zodpovedá za zabezpečovanie udržateľného rozvoja v krajinách, v ktorých poskytuje úvery, ako to pôvodne deklarovala zmluva o Európskom hospodárskom spoločenstve. V tzv. rozvojových krajinách má EIB pôsobiť v súlade s rámcovými princípmi EÚ o spolupráci (Dohoda z Cotonou a smernice Rady). Tieto rámcové princípy vychádzajú z dohôd a priorít rozvoja, ktoré schválili príslušné krajiny (v tzv. Country Strategy Papers). Medzi prioritami nájdeme okrem iných aj zmierňovanie chudoby, zlepšovanie sociálnych podmienok a nápravu životného prostredia. Mnohé projekty ťažby fosílnych palív financované EIB v tzv. rozvojovom svete sú však v priamom rozpore s princípmi ľudských práv, udržateľného rozvoja a klimatickej stability. Mimovládne organizácie systematicky monitorujú dopady ťažobných projektov, ktoré sú realizované vďaka podpore EIB. Alarmujúcim prípadom je napríklad Západoafrický plynovod, ktorému roku 2006 spolu so Svetovou bankou a jej poisťovacou agentúrou MIGA odsúhlasila EIB pôžičku 70 miliónov eur (2,1 mld. Sk). Podľa veriteľov mal projekt zlepšiť stav životného prostredia a podporiť lokálny rast, ale miestne skupiny občianskej spoločnosti tvrdia, že sľubované prínosy sa neuskutočnili. Plynovod dokončili roku 2007. Inšpekčný panel Svetovej banky sa v reakcii na sťažnosti miestnych komunít vyjadril, že vedeniu Banky sa nepodarilo zabezpečiť, aby bol projekt v súlade s jej základnými politikami v oblasti životného prostredia a nedobrovoľného presídľovania. Aktuálne sa EIB chystá čoraz viac investovať aj v oblastiach Zakaukazska (najmä Gruzínska) a Strednej Ázie. Skúsenosti s ropovodom Baku – Tbilisi – Cejhan ale naznačujú, aké ničivé dopady na život miestnych komunít môžu mať ťažobné projekty v tomto regióne: porušovanie ľudských práv, korupcia, škody na životnom prostredí, nárast prostitúcie, obchod s ľuďmi, výskyt HIV/AIDS a ďalšie. Dolu podpísané domáce i zahraničné organizácie žiadajú, aby EIB prestala podporovať projekty spojené s ťažbou ropy do decembra roku 2009, kedy bude na Konferencii strán Rámcovej dohody OSN o zmene klímy v Kodani uzatvorená nová globálna klimatická dohoda a projekty spojené s ťažbou všetkých fosílnych palív do konca roka 2012. Okrem spomenutých nepriaznivých dopadov na životné prostredie, klimatickú stabilitu, ľudské práva a udržateľný rozvoj sa nám zdá neprijateľné, aby sa z verejných európskych financií dotovali mimoriadne ziskové ropné korporácie. Výzvu prídu do Českej republiky, na Slovensko (13. – 15. novembra 2008) a do Poľska podporiť občianski aktivisti z Nigérie a Gruzínska, ktorí majú s dopadmi ropných projektov na rozvoj, klímu a ľudské práva priame skúsenosti. Žiadame Vás, aby ste sa v mene Slovenskej republiky zasadili v rámci svojho pôsobenia v EIB za pozastavenie investícií EIB do projektov ťažby a transportu fosílnych palív. S rovnakou požiadavkou sa na svojich zástupcov v Rade guvernérov obracajú v otvorenom liste aj naši českí a poľskí partneri. Ivan Lesay Priatelia Zeme-CEPA Branislav Tichý Amnesty International Slovensko Kateřina Husová CEE Bankwatch Network, Česká republika Petr Hlobil Centrum pro dopravu a energetiku, Česká republika Robert Cyglicki Polish Green Network, Poľsko Prince Chima Williams Environmental Rights Action, Nigéria David Chipashvili Green Alternative, Gruzínsko Na vedomie: Ján Kubiš Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Hlboká cesta 2 833 36 Bratislava