Vtedy sa totiž končí prvá fáza záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu, pričom sa stále jasnejšie ukazuje, že doterajšie postupy a metódy nepostačujú. Európska únia predpokladala, že do konca tohto obdobia zníži emisie oxidu uhličitého, ktoré výrazne prispievajú k neželaným klimatickým zmenám, o 8 percent. O tom, že to bol príliš ambiciózny plán svedčí aj fakt, že rozdiel medzi objemom vypustených emisií v roku 1990 a predpokladom na rok 2010 je iba 0,6 %. V čase keď naliehavosť problému neprízvukujú iba desiatky tisíc demonštrantov na všetkých svetových kontinentoch, ale aj britský premiér Tony Blair, verejnosť očakáva od ministrov zhromaždených na africkom kontinente rozhodný postoj. Jeho výsledkom by mal byť podrobný plán na výrazné zníženie vypúšťania emisií (najmä v industrializovaných štátoch)a dôraz na obnoviteľné zdroje energie. Ďalej bude nutné vytvoriť fondy pre implementáciu trvalo udržateľných energetických systémov v rozvojových krajinách, ako aj kompenzácie pre ľudí, ktorí tento problém nevytvárajú, ale naň najviac doplácajú. Ide najmä o obyvateľov štátov Karibskej oblasti, Afriky, či Latinskej Ameriky. Akademická obec a dokonca ani politici už nepochybujú, že rozširovanie púští, znižovanie agroprodukcie, či nepredvídateľnosť počasia sú spôsobené častokrát nepremyslenou ľudskou činnosťou. Správa bývalého hlavného ekonóma Svetovej banky Sira Nicholasa Sterna varuje, že v prípade nečinnosti môžu klimatické zmeny ľudstvu spôsobiť najhoršiu krízu v novodobej histórii, porovnateľnú s dvoma svetovými vojnami. Je vcelku legitímne tvrdiť, že na stretnutí v Keni teda pôjde o budúcnosť planéty. Tentokrát som si istý, že obvinenia z patetizmu, či hysterických reakcií nie sú vôbec namieste.