Komisia však, bohužiaľ, vo svojom návrhu nepredkladá nič nové: energetickej politike majú dominovať fosílne palivá a jadrová energia. Plán sa síce snaží vylepšiť fungovanie vnútorného trhu, ale naďalej ponecháva miliardové dotácie podnikom využívajúcim uhlie, ropu a plyn. Okrem toho nijakým spôsobom nerieši obrovské negatívne externality, ktoré za špinavú energiu platí každý z nás. Na novom návrhu však najviac prekvapuje ignorácia vedeckých výsledkov a pokrytecký postoj k ostatným svetadielom. Predkladatelia vo svojej analýze totiž na jednej strane priznávajú, že industrializované krajiny sveta by do roku 2020 mali znížiť objem vypúšťaných skleníkových plynov o tridsať percent (v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Na strane druhej však bez dostatočného vysvetlenia navrhujú, aby sa EÚ zaviazala iba k dvadsiatim percentám. Týmto postojom Európa zvyšku sveta , ktorý chronicky trpí záplavami a suchom, dokáže veľmi ťažko, že myslí boj s klimatickými zmenami vážne. Pochybnosti o zodpovednom prístupe vzbudzuje aj časť správy venujúca sa obnoviteľným zdrojom energie. Tie, keďže sú k atmosfére šetrnejšie ako fosílne palivá, predstavujú v boji s globálnym otepľovaním veľmi dôležitý aspekt. Cieľ, ktorý v tejto oblasti komisia navrhuje, je však viac ako skromný. Primárna európska spotreba energie má byť v nasledujúcich rokoch vykrytá z obnoviteľných zdrojov iba z jednej pätiny. Aj sami navrhovatelia správy si za týchto okolností musia byť vedomí, že EÚ by tak stratila šancu splniť záväzok, ku ktorému sama pristúpila: udržať do roku 2020 nárast teploty pod dvoma percentami.
Ďalším sklamaním je konzervatívny prístup v oblasti energetickej bezpečnosti EÚ. Návrh sa zameriava na dlhodobé zabezpečenie dovozu ropy a plynu do únie, pričom nie sú navrhované dostatočné kroky obmedzujúce našu závislosť od fosílnych palív napr. prostredníctvom racionalizácie energetickej spotreby. Tá by sa mala týkať najmä dopravného sektora, ktorý "pohlcuje" 70 percent dovezenej ropy a stavebných odvetví, na ktoré zas ide polovica všetkého plynu prúdiaceho do únie.
Ak dajú európski lídri na marcovom summite v Bruseli tomuto plánu zelenú, bude to facka všetkým obyvateľom ostatných svetadielov, ktorí poznajú následky globálneho otepľovania na vlastnej koži. Zatiaľ sa dá konštatovať iba jedno: "nová" energetická politika Európskej komisie je dobrou správou pre energetický priemysel a veľmi zlou správou pre ľudí a planétu.

 Milan Šebo, autor je mediálny koordinátor Priateľov Zeme