Vzácna šanca na pochvalu politikov
Tlačová správa
Pravda, Bratislava
15. February 2007
Príležitosť vysloviť uznanie nad skutkami politikov sa nenaskytne príliš často. Jednoznačný výsledok hlasovania Európskeho parlamentu, ktorý v utorok rokoval o odpadoch, však príjemne prekvapil aj tých najväčších optimistov.
Poslanci najprv veľkou väčšinou zamietli nešťastný návrh Európskej komisie preklasifikovať spaľovanie odpadov zo „zneškodňovania" na „zhodnocovanie". Veľmi dobre si totiž uvedomovali, že by táto na prvý pohľad drobná terminologická úprava umožňovala vyvážať odpad z bohatých krajín západnej Európy do tých chudobnejších vrátane Slovenska. O nebezpečnosti tohto návrhu svedčí aj to, že ho zamietli poslanci bez ohľadu na svoju stranícku príslušnosť.
Ďalšia dobrá správa je, že každý štát Európskej únie musí do roku 2020 recyklovať minimálne polovicu svojho komunálneho odpadu. Zatiaľ túto progresívnu požiadavku z európskej dvadsaťpäťky spĺňa iba Rakúsko a Belgicko, pričom tesne pod hranicou sa nachádza Holandsko, Nemecko a škandinávske krajiny. Situácia na Slovensku sa začala rapídne zlepšovať pred šiestimi rokmi, keď bol prijatý zákon o odpadoch.
V súčasnosti recyklujeme približne 18 percent domácich odpadov a nie je dôvod, aby sme v blízkej budúcnosti našich západných susedov nedobehli. Najmä keď europoslanci zaviazali členské štáty, aby zabezpečili triedený zber pre všetky hlavné materiály, ktoré je možné recyklovať. K takému rozhodnému postoju ich pravdepodobne dohnali varovania Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Tá už dlhšie upozorňovala, že ak sa tento závažný problém nebude urýchlene riešiť, do roku 2020 vzrastie objem odpadov na jedného obyvateľa až o 43 percent. Zneškodňovať takéto množstvo odpadu by znamenalo čoraz viac spaľovania, čo pôsobí na klímu mimoriadne nepriaznivo.
Tým, že europoslanci dávajú prednosť recyklovaniu pred spaľovaním, poskytujú verejnosti aj viac šancí nájsť si prácu a znižujú závislosť krajiny od drahého dovozu surovín. Skúsenosti z Veľkej Británie ukazujú, že programy recyklovania zamestnajú desaťkrát viac ľudí ako procesy spojené so spaľovaním. Navyše sa tým neplytvá vzácnymi zdrojmi, ako sú kovy, plasty a drevo, ktoré nemusia byť opäť vyrobené a spracované.
Výsledky hlasovania Európskeho parlamentu poskytujú ekonomikám členských štátov návod, ako efektívnejšie nakladať so zdrojmi, ktoré v súčasnosti využívame. Pri jasne zadefinovaných cieľoch a časových rámcoch je už iba na vládach členských krajín, aby tieto progresívne opatrenia zaviedli do praxe. A na verejnosti a mimovládnych organizáciách zasa je, aby kroky národných kabinetov v tejto súvislosti pozorne sledovali.
Milan Šebo, autor je mediálny koordinátor Priateľov Zeme
Ďalšia dobrá správa je, že každý štát Európskej únie musí do roku 2020 recyklovať minimálne polovicu svojho komunálneho odpadu. Zatiaľ túto progresívnu požiadavku z európskej dvadsaťpäťky spĺňa iba Rakúsko a Belgicko, pričom tesne pod hranicou sa nachádza Holandsko, Nemecko a škandinávske krajiny. Situácia na Slovensku sa začala rapídne zlepšovať pred šiestimi rokmi, keď bol prijatý zákon o odpadoch.
V súčasnosti recyklujeme približne 18 percent domácich odpadov a nie je dôvod, aby sme v blízkej budúcnosti našich západných susedov nedobehli. Najmä keď europoslanci zaviazali členské štáty, aby zabezpečili triedený zber pre všetky hlavné materiály, ktoré je možné recyklovať. K takému rozhodnému postoju ich pravdepodobne dohnali varovania Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Tá už dlhšie upozorňovala, že ak sa tento závažný problém nebude urýchlene riešiť, do roku 2020 vzrastie objem odpadov na jedného obyvateľa až o 43 percent. Zneškodňovať takéto množstvo odpadu by znamenalo čoraz viac spaľovania, čo pôsobí na klímu mimoriadne nepriaznivo.
Tým, že europoslanci dávajú prednosť recyklovaniu pred spaľovaním, poskytujú verejnosti aj viac šancí nájsť si prácu a znižujú závislosť krajiny od drahého dovozu surovín. Skúsenosti z Veľkej Británie ukazujú, že programy recyklovania zamestnajú desaťkrát viac ľudí ako procesy spojené so spaľovaním. Navyše sa tým neplytvá vzácnymi zdrojmi, ako sú kovy, plasty a drevo, ktoré nemusia byť opäť vyrobené a spracované.
Výsledky hlasovania Európskeho parlamentu poskytujú ekonomikám členských štátov návod, ako efektívnejšie nakladať so zdrojmi, ktoré v súčasnosti využívame. Pri jasne zadefinovaných cieľoch a časových rámcoch je už iba na vládach členských krajín, aby tieto progresívne opatrenia zaviedli do praxe. A na verejnosti a mimovládnych organizáciách zasa je, aby kroky národných kabinetov v tejto súvislosti pozorne sledovali.
Milan Šebo, autor je mediálny koordinátor Priateľov Zeme
Kľúčové slová:
