Spotreba prírodných zdrojov

Aby sa stále rastúca chuť krajín severnej pologule napĺňala, je nevyhnutné ťažiť čoraz viac surovín a čerpať z prírody stále viac energie. Len vďaka tomu môže prúdiť do obchodov aj u nás bez prestania tok tovarov. Väčšina sú pritom len nové verzie starých produktov, často len s malými vylepšeniami. Ak sa pozrieme na vývoj ľudskej spoločnosti od začiatku až po dnešnú konzumnú spoločnosť, zistíme stále stúpajúcu spotrebu prírodných zdrojov. Na uspokojenie potrieb loveckej a zberačskej kultúry stačila spotreba prírodných zdrojov v priemere 3 kg na hlavu a deň. Navyše to boli materiály a množstvá, ktoré sa rýchlo a ľahko v prírode zachovali (preto máme z tých čias pamiatky najmä v podobe kostí a opracovaných kameňov. V poľnohospodárskej spoločnosti to už stúplo na 11 kg na osobu a deň. Pribudli aj materiály, ktorých výroba je energeticky náročnejšia, napr. kovy. A potom prišla naša moderná spoločnosť, a v nej stúpla spotreba prírodných zdrojov na v priemere 44 kg na osobu a deň.(1) A výroba materiálov je už často veľmi energeticky náročná, navyše mnohé z nich sú ťažko rozložiteľné a tak sa hromadia. Dobre to ilustruje aj obrázok č. 1. Je na ňom upravená mapa – krajiny majú veľkosť podľa veľkosti ich HDP (hrubý domáci produkt). Aj keď HDP nie je univerzálnym ukazovateľom dopadov ľudskej činnosti na prírodu, napríklad environmentálne škody v ňom vôbec nie sú zahrnuté, medzi HDP, spotrebou zdrojov a konzumom je však pomerne úzka závislosť, ktorú práve táto upravená mapa ilustruje.

História balenia mlieka

Môj obľúbený príklad na zvyšujúcu sa komplikovanosť a energetickú náročnosť vecí okolo nás je história balenia mlieka. Nie je to tak dávno, čo si ľudia nosili mlieko v kanvičkách alebo v hrncoch. Tie mali dlhú životnosť, a aj ľudia ich opravovali kým sa dalo. Potom prišli sklenené fľaše, ktoré sa dali používať tiež veľmi dlho (pri troche opatrnosti samozrejme). Po nich prišli plastové vrecká z polyetylénu. Tieto sa už nedali znovu používať, ale polyetylén je pomerne jednoduchý plast s relatívne málo energeticky náročnou výrobou. No a tieto vrecúška boli nahradené tzv. tetrapakmi (odborne sa im hovorí viacvrstvové kombinované materiály). Aj keď ľudový názov tetrapak napovedá, že ide o štyri (tetra-) vrstvy obalov (-pak), v skutočnosti tých vrstiev býva rôzny počet, niekedy až šesť. Tetrapak obsahuje papier, plastovú fóliu, niekedy aj hliníkovú fóliu, lepidlo a farby. Nielenže výroba takéhoto kombinovaného materiálu je energeticky náročná. Aj polyetylénové vrecúška aj tetrapaky sa nedajú znovu používať. Našťastie sa v poslednej dobe začínajú na Slovensku šíriť automaty na nepasterizované, do vlastných nádob „čapované“ mlieko.

Mobil a svet

Iným zaujímavým príkladom je spotreba zdrojov na mobilné telefóny. Do konca roka 2009 sa bude na svete používať 2,5 miliardy mobilných telefónov. Priemerný užívateľ vymení mobil za novší každého jeden a pol roka. Preto len v samotnom roku 2009 sa predpokladá predaj cca jednej miliardy mobilných telefónov. To znamená, že sa len v roku 2009 na výrobu mobilov spotrebuje približne 15 800 ton medi, 350 ton striebra, 30 ton zlata, 14 ton paládia a 0,36 ton platiny (kovy tvoria cca 25% mobilu).(2) Všimnime si viac meď. Keď si uvedomíme, že obsah medi v horninách len málokedy prevyšuje 2%, dostaneme obrovské množstvo hlušiny, ktorá vzniká ako odpad pri ťažbe. Meď sa potom elektrolyticky taví, takže výroba medi je aj energeticky náročná. Spotreba energie je 135 – 350 kWh na tonu medi. To je množstvo energie, aké spotrebuje jedna moderná úsporná práčka na 135 – 350 pracích cyklov, alebo 100 watová žiarovka za 1350 – 3500 hodín svietenia! A to stále hovoríme len o jednej zložke mobilných telefónov! Predstavte si, aké celkové množstvo energie sa spotrebuje a aké celkové množstvo odpadov vznikne pri výrobe mobilov v tomto roku!

Tretí svet

Zároveň si treba uvedomiť, skadiaľ pochádzajú zdroje potrebné na náš energeticky náročný životný štýl. Časť pochádza z nášho okolia, teda v našom prípade zo Slovenska. Ale získavanie prírodných zdrojov väčšinou znamená špinavé, hlučné a škaredé prevádzky. A to my neradi vidíme, máme radšej peknú prírodu. Preto sú tieto prevádzky presúvané do krajín tretieho sveta. Zídu z očí (priemerného Slováka), zídu aj z mysle. Preto si Slováci, a všeobecne obyvatelia bohatého Severu, neuvedomujú následky svojich každodenných nákupných rozhodnutí. Nevidia, že ich blahobyt je často vykúpený biedou, utrpením, znečistením životného prostredia a bohužiaľ často aj zabíjaním ľudí v treťom svete. Ako jeden z najznámejších príkladov môžem uviesť nepokoje v delte rieky Niger. Spoločnosť Shell tu spolu s ďalšími ťažila a ťaží ropu. Prostredie rieky bolo znečisťované, a domorodý kmeň Ogoni nedostával za to ani kompenzácie. Preto začali domorodci bojovať za svoje práva nenásilnými spôsobmi (napríklad protestný pochod s 300 000 účastníkmi). Až kým nedošla nigérijskej vláde trpezlivosť pri riešení neustále protestujúcich ľudí a nezačala násilne bojovať proti tomuto v masívnemu hnutiu. Začali zomierať desiatky ľudí. Vyvrcholilo to popravou deviatich vodcov hnutia. Shell bol obviňovaný z podporovania nigerskej vlády v násilných akciách proti ľuďom kmeňa Ogoni. A aj keď Shell svoju zodpovednosť popieral, faktom je že v roku 2009 spoločnosť Shell zaplatila pozostalým popraveného vodcu hnutia 15,5 milióna dolárov, aby sa vyhla súdnemu procesu, v ktorom mala byť určená zodpovednosť Shellu za tieto popravy.(3)

Začiatok zmeny

Mnohí ľudia si myslia, že ich sa netýkajú takéto veci, sú niekde ďaleko. A aj keby sa ich týkali, tak aj tak na tom nič nezmenia a niečo jesť musia. To ale nie je celkom pravda. Je na každodennom nákupnom rozhodnutí človeka, čo a koho podporí. Na Slovensku sa dá v mnohých veciach vyberať medzi rôznymi alternatívami, a napríklad BIO polička patrí už skoro k povinnému kútiku obchodov. V obchode si môžeme všímať krajinu pôvodu výrobkov a uprednostňovať slovenskú produkciu. Tiež je pravda, že rôznorodosť mnohých výrobkov je vo funkciách, farbách, rôznych prídavkoch,... ale všetky boli vyrobené v jednej fabrike v Číne za podmienok, ktoré sú u nás zakázané zákonom. Tu je ale tiež možnosť výberu. A to vybrať si, či takúto vec naozaj potrebujem mať. Mnoho vecí, ktorými sa obklopujeme nie sú také nevyhnutné, ako sa v reklamách tvária. Bez mnohých sa dá žiť plnohodnotný život. Keď sa na veci okolo nás dokážeme pozrieť z nadhľadu, získame tým väčšiu slobodu výberu. A tým získame aj slobodu rozhodnúť sa, čo a koho chcem svojim nákupom podporiť.

Možno máte pocit, že voľba jedného jedinca aj tak nič nezmení. Možno máte aj pravdu. Ale to ešte neznamená, že by ste mali podporovať veci, ktoré sa vám nepáčia. A koniec koncov, niekto musí spraviť prvý krok. Tak prečo nie Vy?

Martin Valentovič

_{(1) Overconsumption; Global 2000, Friends of the Earth Europe a SERI; 2009
(2) Overconsumption; Global 2000, Friends of the Earth Europe a SERI; 2009
(3) www.wikipedia.org}