Konečne aj spaľovne na komunálny odpad budú musieť platiť za vypustené emisie CO2
Od roku 2005 musia prevádzkovatelia, ktorí vypúšťajú do ovzdušia značné množstvá CO2, za tieto emisie platiť. Sú to prevádzkovatelia v energetickom a priemyselnom sektore, ktorí sú zaradení do tzv. systému obchodovania s emisiami. Tento systém je jedným zo zásadných opatrení stratégie Európskej únie v boji proti klimatickej kríze.
Spaľovne komunálnych odpadov, ktoré vypúšťaju značné emisie CO2, však do tohto systému zahrnuté neboli. Konečne sa aj toto zmenilo a poslanci Európskeho parlamentu schválili začlenenie spaľovní na komunálny odpad do systému obchodovania s emisiami od roku 2026 [1]. Uvedený termín však podľa odborníkov z organizácie Zero Waste Europe prichádza dosť neskoro. Janek Vähk, koordinátor programu pre klímu, energiu a znečistenie ovzdušia, uviedol: „Sme presvedčení, že spaľovne komunálneho odpadu musia znášať svoje klimatické následky a mali byť už zahrnuté“.
Toto začlenenie spôsobí na jednej strane zdraženie poplatkov za spaľovanie zmesového komunálneho odpadu, avšak na strane druhej to bude znamenať tlak na znižovanie jeho množstva, na lepšiu vytriediteľnosť odpadov, na zvýšenie recyklácie a vo všeobecnosti tlak na správnejšie smerovanie odpadového hospodárstva smerom k obehovosti.
Nemecko má „zeleného“ ministra hospodárstva
V Európe máme štáty, ktoré už v súčasnosti uplatňujú systém obchodovania s emisiami pre spaľovne na komunálny odpad - sú to Dánsko, Nórsko a Švédsko. A teraz sa chce na túto cestu ešte pred rokom 2026 vydať aj Nemecko. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck [2] poukázal na smutnú skutočnosť, že z Nemecka, ktoré bolo v minulosti lídrom v triedení a v recyklácii odpadu, sa stala krajina s lukratívnym spaľovacím biznisom nielen pre vlastné, ale aj zahraničné odpady. Nemecké spaľovne na komunálny odpad ročne uvoľnia cca 20 miliónov ton CO2. Podľa štúdie Federálnej agentúry pre životné prostredie v Nemecku v súčasnosti dve tretiny obsahu odpadkového koša tvorí recyklovateľný odpad, z toho takmer štyridsať percent tvorí odpad organický. Hoci v prípade spaľovní na komunálny odpad ide aj o využitie tepelnej energie, ako aj elektrickej energie, Habeck ho nazýva špinavým teplom a špinavou elektrinou. Poukazuje na to, že organický odpad by sa mal využiť na výrobu biometánu a nie ním takto nehospodárne plytvať. Robert Habeck chce znížiť toto plytvanie zdrojmi a zahrnúť spaľovne komunálneho odpadu do národného obchodovania s emisiami už v najbližšom období. Proti sebe však má oponentov so silným zastúpením prevádzkovateľov s viac ako 100 spaľovňami na komunálny odpad v Nemecku. Uvidíme, či tento „minister zelenej ekonomiky“ bude úspešný.
