Dňa 4.7. bol v Prešovskom Večerníku uverejnený ďalší článok novinára Andreja Petruša „Otázky pre petičný výbor“. V tomto článku redaktor Andrej Petruš dáva priestor pre vyjadrenia prešovského živnostníka Ing.Štefana Fecka, ktorými sa menovaný snaží spochybniť činnosť petičného výboru a Priateľov Zeme, organizovanú proti záujmom spoločnosti Fecupral mnohonásobne rozšíriť spaľovňu nebezpečných odpadov. V článku sa uvádza kuriózne tvrdenie, ktoré robí skutočne „medvediu“ službu podnikateľským zámerom spoločnosti Fecupral. Týmto kurióznym tvrdením je „priznanie“ pána Fecka ako sa jeho rodina snaží „separovať“ a ušetriť za odvoz odpadu tým, že plastové obaly z domácnosti odnášajú sami priamo do spaľovne spoločnosti Fecupral. Dovoľujeme si upozorniť, že toto konanie Ing. Fecka je porušením záväzných právnych predpisov, konkrétne §39 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, ako aj Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č. 147/2005 o odpadoch. Tým, že sa takéto konanie zverejňuje vo verejne šírenom tlačovom periodiku, podľa obsahu článku dokonca ako príklad pozitívnej činnosti – je návodom na porušovanie uvedených právnych predpisov. Uvedené predpisy totiž ukladajú povinnosť uložiť odpad len na miesto na to určené obcou (mestom). V prípade odpadu z domácnosti, vrátane plastových odpadov, sú týmto miestom pre občanov výhradne kontajnery a zberné dvory. Spaľovňa spoločnosti Fecupral takým miestom pre občanov na ukladanie domového odpadu nie je. Dôvodom týchto nariadení je skutočnosť, že uskladňovanie, zber a odvoz odpadov je špecializovanou odbornou činnosťou, v rámci ktorej je nutné dodržiavať osobitné podmienky. Dovoľujeme si položiť otázku p. Petrušovi, či uvažoval nad tým, aká anarchia by mohla nastať, keby si každý sám rozhodoval, aký druh odpadu, kde a v akom množstve odvezie? Nariadenie mesta Prešov jednoznačne ukladá, že vykonávať zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov v meste Prešov môže len ten, kto má uzatvorenú zmluvu s mestom. Tú majú v súčasnosti len Technické služby mesta Prešov, a.s. Skutočnosť, že sa Ing. Fecko bez problémov verejne priznáva, že bez akéhokoľvek oprávnenia „zastupuje“ túto organizáciu, je ďalším zjavným porušením dotknutých právnych predpisov. Článok obsahuje aj nepravdivé tvrdenie o tom, že plastové obaly zo zberného dvora Technických služieb mesta Prešov sa odvážajú na skládku odpadu. Podľa oficiálnych hlásení o vzniku odpadu za mesto Prešov, dostupných na Mestskom úrade alebo Obvodnom úrade životného prostredia v Prešove vytriedený odpad Technické služby mesta Prešov odovzdávajú podľa jeho druhu zhodnotiteľom. V súčasnosti v prípade plastov, napr. PET ich mesto Prešov odovzdáva na recykláciu spol. Kordservice, (pôvodne Hodváb Senica - výroba textilných vláken), v prípade zmesných plastov (obaly od potravín) je to spol. Ekoplastika Nitra, papier zberným surovinám, sklo - Vetropack Nemšová, VKM - Kuruc Company, kovy - Taval Prešov. Triedenie odpadov sa nerobí kvôli tomu, aby sa spaľovali, ako to prezentoval autor článku. Zákon o odpadoch jednoznačne uprednostňuje triedenie kvôli tomu, aby sa odpady mohli recyklovať a tým ušetriť suroviny, prírodné zdroje a energiu. Zároveň si dovoľujeme upozorniť, že „mindráky“ z veľkej produkcie sa dajú riešiť jednoduchšou a vhodnejšou cestou ako spaľovaním - racionalizáciou spotreby. Stačí si nebrať za každým nákupom tašky zadarmo a doma ich vyhadzovať, nebaliť chlieb a pečivo „piatimi sáčkami“, alebo uprednostňovať výrobky bez nadbytočných obalov, minerálky vo vratných fľašiach, atď. Za petičný výbor – Mgr. Katarína Vrábľová Priatelia Zeme – SPZ – Ladislav Hegyi, predseda

Odpoveď petičného výboru a Priateľov Zeme na otázky živnostníka Ing.Štefana Fecka

1. Aký je teda váš návrh na nakladanie s tzv. nebezpečným odpadom? 2. Kde sa má likvidovať rôzny technologický odpad od súčasných, ale aj od ´sľubovaných´ investorov, rozvíjajúcich svoju výrobu na území mesta? Nebezpečný odpad (NO) je termín, ktorý jednoznačne používa zákon o odpadoch, preto nie je na mieste používať skratku „tzv“. Nemáme nič proti súčasnej prevádzke spaľovne Fecupral ani nie sme a priori proti spaľovniam. Vždy sme sa vyjadrovali ku konkrétnym chybám a nedostatkom navrhovaného projektu. Pre určité percento odpadu je naozaj spaľovanie jedinou možnosťou. Väčšina NO však nekončí a ani nebude končiť v spaľovniach. Z celkového množstva nebezpečných odpadov je potrebné vyseparovať odpady recyklovateľné, ktorých množstvo zavádzaním nových technológií pribúda; odpady nespáliteľné, ktoré len zaberajú kapacitu; odpady, pre ktoré existuje alternatívna nespaľovacia technológia na ich zneškodnenie (uprednostňovať tieto technológie sa zaviazalo aj Slovensko prijatím Štokholmského dohovoru). Až po „vyradení“ týchto odpadov ostáva časť, pre ktorú je vhodné už len spaľovanie s využitím energie, pri použití najlepšej dostupnej technológie. Na to však nie je treba takú veľkú spaľovňu, akú navrhuje spol. Fecupral. Pre súčasné potreby tohto regiónu postačuje aj súčasná kapacita spaľovne. Zároveň si dovoľujeme zdôrazniť, že kapacity spaľovní na Slovensku nie sú napĺňané. Príkladom je napr. v súčasnosti najväčšia spaľovňa NO v Šali s kapacitou 10 000 ton, ktorá má k dispozícii cca 3000 ton pre iné subjekty. V súčasnosti sa tiež uvádza do prevádzky zrekonštruovaná spaľovňa NO v Kysuckom Novom Meste s kapacitou 1200 ton / rok. 3. Prečo by mesto nemohlo ekonomicky ťažiť z takto vyrobenej elektrickej a tepelnej energie? Investor projektu s mestom o dodávke energie nerokoval pred ani po podaní projektu na MŽP. Tiež nám nie je jasné, či si pán Fecko predstavuje, že mesto túto energiu dostane ako „bonus“ za umožnenie činnosti novej prevádzky? Nie je bližšie špecifikované ani množstvo vyrobenej a dodávanej energie, energetické využitie odpadov. Na zásobovanie energiou je potrebná kontinuálna prevádzka. Čo sa bude diať v prípade nedostatku odpadov? V záujme dosiahnutia ziskov sa budú spaľovať aj tie, ktoré boli vytriedené na recykláciu, resp. sa bude dovážať odpad z celého Slovenska? 4. Na základe akých podkladov (meraní, vedeckých expertíz) došiel petičný výbor k tomu, že hrozí zvýšenie tuhých odpadov a množstva ročných emisií do ovzdušia a vody? Tento fakt je možné dokázať elementárnymi znalosťami matematiky a fyziky. Ak spaľovňa spáli ročne cca 600 ton odpadu, vyprodukuje podľa oficiálnych dokumentov 10-30% tuhých nebezpečných odpadov, čo je minimálne 60 ton. Ak sa kapacita rozšíri a spaľovňa spáli trebárs len 12 000 ton (ako tvrdí Andrej Petruš), vznikne minimálne 1200 ton tuhých odpadov, ktoré sa musia uložiť na skládku pre nebezpečný odpad. Aj na Slovensku ešte stále platí zákon zachovania hmotnosti, takže keď dáme viac hmoty na vstup, musí sa nám zvýšiť výstup. To platí aj o celkových emisiách. Opäť opakujeme, že emisné limity síce budú dodržané, ale tie sa rátajú na objemové jednotky – na meter kubický. Celkové ročné emisie udávajú celkové množstvo (hmotnosť) vypustených látok, teda počet vypustených metrov kubických týchto látok. Keďže stále platí vyššie spomenutý fyzikálny zákon, tak sa zákonite emisie (v kubických metroch) zvýšia. 5. Sú ľudia a poslanci vo Veľkom Šariši hlúpejší alebo prezieravejší, ako sme my v Prešove, keď schválili zámer umiestnenia spaľovne (nadregionálneho centra zhodnocovania odpadov) do Veľkého Šariša? K tomu možno povedať len „chvalabohu“, že máme v Prešove poslancov, ktorí neodsúhlasili niečo, čo majú podané len ústnou formou, bez toho aby sa oboznámili s celým projektom. Ako je zrejmé z posledného obdobia, poslanci Veľkého Šariša tento prístup prehodnotili a svoje uznesenie o súhlase s umiestnením spaľovne v tomto meste zrušili. Za petičný výbor – Mgr. Katarína Vrábľová Priatelia Zeme – SPZ – Ladislav Hegyi, predseda