Legislatíva o kompostovaní
Problematikou nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom sa zaoberá viacero právnych predpisov v SR a EÚ. Pri plánovaní systémov nakladania s odpadmi alebo pri zostavovaní koncepčných materiálov je nevyhnutné z týchto predpisov vychádzať a prihliadať na ne.
Problematikou nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom sa zaoberá viacero právnych predpisov v SR a EÚ. Pri plánovaní systémov nakladania s odpadmi alebo pri zostavovaní koncepčných materiálov je nevyhnutné z týchto predpisov vychádzať a prihliadať na ne.
Legislatíva EU
Úlohou nižšie popísaných právnych predpisov nie je obmedzovať výber alternatív pre nakladanie s biologickými odpadmi v jednotlivých členských štátoch, len stanoviť určité rámcové podmienky, ktoré sa pri jednotlivých alternatívach musia dodržiavať.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/98/ES o odpade
Táto smernica ustanovuje všeobecné požiadavky odpadového hospodárstva, ako je ochrana životného prostredia a ľudského zdravia počas nakladania s odpadmi, stanovuje pravidlá a ciele pre recykláciu odpadu a opätovné používanie atď.
Zavádza pre členské štáty záväznú päťstupňovú Hierarchiu nakladania s odpadmi, ktorá stanovuje poradie, ktoré sa musí uplatňovať pri nakladaní s odpadmi (platí aj pre biologické odpady). Poradie preferencií je nasledovné:
a) predchádzanie vzniku odpadu,
b) príprava na opätovné použitie,
c) recyklácia,
d) iné zhodnocovanie (napr. energetické zhodnocovanie),
e) zneškodnenie odpadov šetrné z hľadiska životného prostredia.
Smernica vymedzuje medzi základnými definíciami biologický odpad ako biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov.
Medzi novinky patrí ustanovenie stavu konca odpadu. Toto ustanovenie je aplikovateľné napr. aj na komposty a digestáty vyrobené z biologických odpadov. Cieľom je spresniť, kedy určitý odpad prestáva byť odpadom a to predovšetkým prostredníctvom ustanovenia kritérií stavu konca odpadu, ktoré poskytujú vysokú úroveň ochrany životného prostredia a majú prínos pre životné prostredie a hospodárstvo.
V osobitnom ustanovení o biologických odpadoch je uvedená požiadavka, aby členské štáty prijali opatrenia, ktoré podporia:
a) triedený zber biologického odpadu s cieľom vykonávať jeho kompostovanie a digesciu,
b) spracovanie biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia,
c) používania environmentálne bezpečných materiálov vytvorených z biologického odpadu.
Členským štátom ukladá povinnosť vypracovať do 12. 12. 2013 programy predchádzania vzniku odpadu. Tieto programy majú obsahovať aj špecifické kvalitatívne alebo kvantitatívne referenčné hodnoty pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov. Pri biologických odpadoch je považované za predchádzanie vzniku odpadov domáce a komunitné kompostovanie. Predpokladá sa, že to povedie k ich výraznejšiemu rozvoju.
Smernica Rady č. 1999/31/ES o skládkach odpadu
Táto smernica výrazným spôsobom ovplyvňuje hospodárenie s biologicky rozložiteľným odpadom v členských štátoch. Ukladá im mimo iné:
- vypracovať národné stratégie, ktoré zabezpečia dosiahnutie obmedzenia množstva BRO ukladaného na skládky odpadu a to prostriedkami ako je recyklácia, kompostovanie, výroba bioplynu alebo materiálové a energetické využitie;
- táto stratégia musí zaistiť, aby sa od vstupu smernice do jej platnosti množstvo BRO ukladaného na skládky odpadov znižovalo takto – do 5 rokov na 75 %, do 8 rokov na 50 % a do 15 rokov na 35 % množstva vznikajúceho v roku 1995.
Možnosť oddialenia plnenia daných cieľov o obdobie nepresahujúce 4 roky majú členské štáty, ktoré v roku 1995 ukladali na skládky odpadu viac ako 80 % komunálneho odpadu. Túto možnosť využila aj Slovenská republika, čím sa jej ciele posunuli na obdobia do roku 2010, 2013 a 2020.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade ako aj Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadu jasne uprednostňujú využívanie biologicky rozložiteľných odpadov v dikcii hierarchie nakladania s odpadmi – materiálové zhodnotenie pred energetickým zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadu. Z toho vyplýva, že všetok biologický odpad, ktorý nie je kontaminovaný cudzorodými látkami a ďalšími nevhodnými prímesami (podľa národných noriem), by mal byť prednostne využívaný k výrobe kompostov, alebo by mal byť najprv podrobený tzv. anaeróbnej digescii na získanie bioplynu a následne kompostovaný.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 o vedľajších živočíšnych produktoch
Pôvodné nariadenie (č. 1774/2002) začalo v SR platiť od nášho vstupu do EÚ v máji 2004. Stanovujú sa ním zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a z nich odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu.
Nariadenie určuje pravidlá pre nakladanie s týmito produktmi, sprísňuje zákaz skrmovania a navyše prináša vyššiu mieru kontroly (nariadenie sa nezapracováva do národných legislatív, ale platí priamo).
Nariadením boli stanovené prísne a striktné veterinárne a hygienické pravidlá pre zhromažďovanie, prepravu, skladovanie, manipuláciu, spracovanie, použitie a odstránenie vedľajších živočíšnych produktov za účelom zabrániť tomu, aby predstavovali nebezpečenstvo pre zdravie zvierat alebo ľudí.
Ďalej stanovuje predpisy pre uvádzanie na trh a v niektorých prípadoch i pre vývoz a tranzit vedľajších živočíšnych produktov a produktov z nich pochádzajúcich.
Toto nariadenie definuje aj pravidlá pre spracovanie materiálov obsahujúcich vedľajšie živočíšne produkty v zariadenia na kompostovanie a výrobu bioplynu.
Upozornenie:
Toto nariadenie platí od 4. marca 2011 a týmto dňom nahrádza nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie
Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujú sa v nej záväzné národné ciele pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe a pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave.
Pre SR je prijatý záväzný cieľ - 14 % do roku 2020. Obnoviteľným zdrojom energie je podľa smernice aj biomasa, ktorou je podľa definície uvedenej v smernici aj biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu. Tie sa teda dajú využiť aj na dosiahnutie týchto cieľov.
V súvislosti s tým však treba upozorniť, že podľa Smernice EP a Rady 2008/98/ES o odpade a Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadu (pozri vyššie) majú všetky členské štáty EÚ uplatňovať vo vzťahu k biologickému odpadu prístup podporujúci jeho kompostovanie a výrobu bioplynu, pričom v rámci záväznej hierarchie odpadového hospodárstva treba preferovať režim kompostovania biologicky rozložiteľných odpadov pred ich spaľovaním, pričom spaľovaním sa myslí ako spaľovanie za účelom zhodnocovania odpadov, tak aj za účelom ich zneškodňovania.
Z toho vyplýva, že všetok biologický odpad, ktorý nie je kontaminovaný cudzorodými látkami a ďalšími nevhodnými prímesami (podľa národných noriem), by mal byť prednostne využívaný k výrobe kompostov, alebo by mal byť najprv podrobený tzv. anaeróbnej digescii na získanie bioplynu a následne kompostovaný.
Legislatíva SR
Právna úprava odpadového hospodárstva SR vo vzťahu k BRKO sa vyznačuje aproximáciou predpisov Európskej únie (EÚ). Hospodárenie s BRKO výrazne ovplyvňuje hlavne Smernica Rady č. 1999/31/ES o skládkach odpadu, Smernice EP a Rady č. 2008/98/ES o odpade a Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1069/2009.
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a jehovykonávacie predpisy
Základným právnym predpisom v SR vo vzťahu k odpadom a teda aj k biologicky rozložiteľným odpadom je zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (zákon o odpadoch).
V § 2 tohto zákona sú vymedzené základné pojmy. Z hľadiska nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi treba upriamiť hlavne na pojmy – nakladanie s odpadom, zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov, zber odpadov, komunálne odpady, zariadenie na zhodnocovanie odpadov, zariadenie na zneškodňovanie odpadov, skládka odpadov, biologický odpad, triedený zber, recyklácia odpadu, úprava odpadu a biologicky rozložiteľné komunálne odpady.
V tomto paragrafe sú teda aj zadefinované pojmy:
- biologický odpad je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov, potravinársky a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, zo stravovacích a z maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov,
- biologicky rozložiteľné komunálne odpady sú všetky druhy biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré je možné zaradiť do skupiny 20 Komunálne odpady podľa Katalógu odpadov.
Ustanovením § 5 ods. 3 zákona o odpadoch je daná povinnosť v záväznej časti POH –navrhovať aj opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných odpadov ukladaných na skládky odpadov.
Základom je ustanovenie § 3 ods. 1, písm. c) vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého záväzná časť POH Slovenskej republiky musí obsahovať aj opatrenia na zvýšenie podielu zhodnocovaných biologicky rozložiteľných odpadov a znižovanie množstva biologicky rozložiteľných odpadov ukladaných na skládky odpadov vyjadreného v jednotkách hmotnosti vo východiskovom a cieľovom roku s cieľom dosiahnuť znižovanie ukladania týchto odpadov na skládky odpadov takto:
- do konca roku 2013 znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 50 % z celkového množstva (hmotnosti) biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v r. 1995,
- do konca roku 2020 znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 35 % z celkového množstva (hmotnosti) biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v r. 1995.
Podľa§ 3 ods. 4 tej istej vyhlášky musí záväzná časť programu obce okrem iného obsahovať:
- informácie o predpokladanom vzniku biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu a odpadu zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a predpokladaný podiel ich zhodnocovania a zneškodňovania,
- ciele a opatrenia zamerané na zníženie množstva vzniku komunálnych odpadov a na zvýšenie podielu triedeného zberu komunálnych odpadov a následného ich zhodnotenia, opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov.
Významnými nástrojmi na dosiahnutie vyššie popísaných cieľov v rámci SR, ktoré poukazujú na jednoznačné smerovanie odpadového hospodárstva SR vo vzťahu k biologicky rozložiteľným odpadom, sú nasledujúce ustanovenia zákona o odpadoch:
a) Podľa § 18 ods. 4 písm. m) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisovdňom 1. 1. 2006 nadobúda účinnosť zákaz zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak je súčasťou komunálnych odpadov.
Uvedené ustanovenie znamená zákaz nakladania s uvedeným biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom niektorou z činností zneškodňovania odpadov D1 – D15 podľa prílohy č. 3 k zákonu o odpadoch. Patrí medzi ne napr. ukladanie tohto odpadu na skládky odpadov alebo jeho spaľovanie na pevnine alebo v zariadeniach na spaľovanie bez využitia vzniknutej energie.
Je potrebné zdôrazniť, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje výlučne na tzv. zelený biologický odpad (zo súkromných záhrad ako aj údržby súkromnej a verejnej zelene), ktoré je zaradený do skupiny 20 – komunálne odpady podľa Vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. (Katalóg odpadov).
b) Podľa § 39 ods. 16 zákona o odpadoch, je obec povinná od 1. 1. 2013 zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne.
Z toho vyplýva, že obciam vznikla povinnosť zaviesť pre obyvateľov triedený zber všetkých druhov biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov:
- kuchynské a reštauračné biologické odpady (KO č. 20 01 08) okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne,
- biologické odpady zo záhrad, verejnej zelene, cintorínov, parkov (KO č. 20 02 01),
- jedlé oleje a tuky (KO č. 20 01 25).
c) Podľa § 39 ods. 18 zákona o odpadochsa povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov nevzťahuje na obec:
- ktorá zabezpečí energetické zhodnocovanie týchto odpadov v zariadeniach na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 alebo
- ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach alebo
- ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad alebo
- ak je to pre obec ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.
d) Podľa § 39 ods. 17 zákona o odpadochje prevádzkovateľ kuchyne povinný zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov, ktorých je pôvodcom.
K uvedenému treba dodať, že pre prevádzkovateľov kuchyne z tejto povinnosti neexistuje žiadna výnimka. Z § 39, ods. 9 zákona o odpadoch ďalej vyplýva, že náklady na zavedenie prevádzkovaní tohto zberu nie sú hradené miestnym poplatkom za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ale z vlastných prostriedkov.
e) Na podporu rozvoja kompostovaniav obciach bolo prijatépodporné opatrenie, podľa ktorého sana zariadenia na zhodnocovanie biologických odpadov, ktorých ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 tonnevyžaduje súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 7 ods. 1, písm. c) zákona o odpadoch).
Stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov
Cieľom tejto stratégie, ktorú 15.12.2010 schválila vláda SR, je navrhnutie a realizácia opatrení na obmedzenie množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) ukladaného na skládky odpadov. To sa má dosiahnuť najmä prostredníctvom recyklácie, kompostovania, produkcie bioplynu alebo využitia odpadu ako zdroja druhotných surovín a energie.
Stratégia objasňuje legislatívny rámec biologicky rozložiteľných odpadov na národnej a európskej úrovni a poskytuje prehľad súčasného stavu v oblasti BRKO, to znamená údaje a informácie o ich vzniku a jednotlivých spôsoboch následného nakladania s nimi, pričom tieto údaje poskytuje samostatne aj pre jednotlivé druhy BRKO. Súčasťou stratégie je aj prehľad možných technológií nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi a kapitola venujúca sa existujúcim kapitolám v rámci Slovenskej republiky.
Stratégia definuje ciele a jednotlivé opatrenia nakladania s BRKO na úrovni týchto oblastí:
- oblasť minimalizácie vzniku BRKO,
- oblasť triedeného zberu BRKO,
- oblasť recyklácie BRKO,
- oblasť energetického zhodnocovania BRKO.
Tieto ciele a opatrenia predstavujú nástroj na dosiahnutie cieľa stanoveného samotnou Smernicou o skládkach odpadu (č. 1999/31/ES), ktorým je postupné znižovanie ukladania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na skládky odpadov.
Tabuľka: Schválené opatrenia, ktoré majú zabezpečiť splnenie základných cieľov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku zoSmernice o skládkach odpadu.
Opatrenie |
Množstvo BRKO odkloneného od skládkovania(t) |
Od roku 2013 |
347 500 |
Zapojiť 40 % obcí, ktoré majú do 1500 obyvateľov do komunitného kompostovania |
28 000 |
Zapojiť 40 % domácností (IBV) do domáceho kompostovania |
135 500 |
Zvýšenie triedeného zberu papiera a lepenky na minimálne na 12 kg/obyvateľa |
64 500 |
Zaviesť povinný triedený zber BRKO do roku 2013 s minimálne 20 %-nou účinnosťou |
119 500 |
Od roku 2020 |
451 750 |
Zapojiť 60 % obcí, ktoré majú do 1500 obyvateľov do komunitného kompostovania |
42 000 |
Zapojiť 50 % domácností (IBV) do domáceho kompostovania |
169 000 |
Zaviesť povinný triedený zber BRKO do roku 2013 s minimálne 40 %-nou účinnosťou |
240 750 |
Program odpadového hospodárstva SR na roky 2011 – 2015
Dňa 22. 02. 2012 bol uznesením vlády Slovenskej republiky č. 69 schválený Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011 – 2015 (POH SR).
POH SR predstavuje strategický dokument v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky. Bol vypracovaný v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rastu. Jeho obsah zodpovedá požiadavkám stanoveným v legislatívnych predpisoch SR a EÚ, predovšetkým v zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov a smernice 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“).
Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2015 je minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj obmedzovanie využívania zdrojov; a uprednostňovať praktické uplatňovanie Hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá je definovaná v článku IV. novej rámcovej smernice o odpade:
a) predchádzanie vzniku,
b) príprava na opätovné použitie,
c) recyklácia,
d) iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie,
e) zneškodňovanie.
V odpadovom hospodárstve je potrebné uplatňovať princípy blízkosti, sebestačnosti a pri vybraných prúdoch odpadov aj rozšírenú zodpovednosť výrobcov okrem všeobecne zavedeného princípu „znečisťovateľ platí“. Pri budovaní infraštruktúry odpadového hospodárstva je potrebné uplatňovať požiadavku najlepších dostupných techník (BAT) alebo najlepších environmentálnych postupov (BEP).
Strategickým cieľom odpadového hospodárstva SR je odklonenie odpadov od skládkovania, resp. znižovanie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. K tomu je potrebné:
- zaviesť opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, znižovanie nebezpečných vlastností odpadov a na podporu opätovného použitia výrobkov,
- zaviesť integrované systémy nakladania s odpadmi v danom území, ktoré by boli spojené s racionálnym využitím energie vyrobenej z odpadov v tomto území,
- zaviesť podporu používania materiálov získaných z recyklovaných odpadov na výrobu výrobkov a zlepšenie trhových podmienok pre takéto materiály,
- zvýšiť mieru materiálového zhodnocovania odpadov a energetického zhodnocovania odpadov.
Pre vybrané prúdy odpadov (vyberáme len ciele týkajúce sa BRKO) sú v súlade s požiadavkami európskej legislatívy stanovené nasledovné špecifické ciele:
Ciele pre komunálne odpady
Pre komunálne odpady sú stanovené nasledovné ciele (v zmysle požiadaviek novej rámcovej smernice o odpade):
- do roku 2015 zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností, najmenej na 35 % hmotnosti vzniknutých odpadov.
Pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady sú stanovené nasledovné ciele (v zmysle požiadaviekSmernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov):
- do roku 2013 znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 50 % z celkového množstva (hmotnosti) biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v roku 1995,
- do roku 2015 znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 45 % z celkového množstva (hmotnosti) biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v roku 1995,
- do roku 2020 znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 35 % z celkového množstva (hmotnosti) biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v roku 1995.
Ciele pre biologické odpady
Pre biologické odpady sú (v zmysle požiadaviek novej rámcovej smernice o odpade) stanovené nasledovné ciele:
- zaviesť triedený zber biologických odpadov s cieľom vykonávať kompostovanie alebo anaeróbne spracovanie odpadu;
- spracúvať biologický odpad spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia;
- zvýšenie podielu zhodnocovania čistiarenských kalov z čistenia komunálnych odpadových vôd a odpadových vôd s podobnými vlastnosťami ako komunálne odpadové vody za účelom zlepšenia pôdnych vlastností najmenej na 85 % z celkového množstva vzniknutých čistiarenských kalov z čistenia komunálnych odpadových vôd a odpadových vôd s podobnými vlastnosťami ako komunálne odpadové vody, teda na úrovni približne 100 000 ton.
Vybrané opatrenia na dosiahnutie vyššie stanovených cieľov
Nižšie v tabuľke uvádzame vybrané opatrenia stanovené v záväznej časti POH SR na roky 2011 – 2015, ktoré sa dotýkajú spôsobov nakladania s BRKO alebo samotných procesov recyklácie aleboenergetického zhodnocovania.
Tabuľka: Vybrané opatrenia z POH SR na roky 2011 – 2015, ktoré majú vplyv na nakladanie s BRKO v obciach a mestách.
Číslo opatrenia podľa |
Text opatrenia |
Termín plnenia |
O.9. |
podporovať inovatívne technológie, ktoré umožnia využiť činnosti zhodnotenia odpadov niektorou z činností R2 – R11, tak aby sa na výstupe takejto činnosti zvýšil podiel výstupu ako suroviny a nie ako odpadu |
k termínu schválenia nového zákona o odpadoch |
O.15. |
podporovať výrobu alternatívnych palív vyrobených z odpadu v rámci podpory využívania obnoviteľných zdrojov energievtedy pokiaľ nie je environmentálne vhodné ich materiálové zhodnotenie. |
priebežne |
O.16. |
podporovať inovatívne technológie, ktoré umožnia energeticky zhodnotiť odpady, pokiaľ nie je environmentálne vhodná alebo efektívna ich recyklácia alebo príprava na opätovné použitie |
priebežne |
O.17. |
v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva spaľovať komunálne odpady v zariadeniach s energetickým využitím |
priebežne |
O.18. |
podporovať stabilnú výrobu elektrickej energie zo zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov a stabilný odber tepla vznikajúceho v procese energetického zhodnocovania odpadov |
priebežne |
O.23. |
využívanie kampaní na plnenie cieľov POH kvalitne organizovaných s ohľadom na jednotlivé cieľové skupiny, miestne podmienky a predmet kampane |
priebežne |
O.27. |
obce musia informovať svojich občanov o nových systémoch nakladania s odpadmi v zmysle novej hierarchie odpadového hospodárstva |
priebežne |
O.29. |
z prostriedkov, Environmentálneho fondu alebo iného centrálneho zdroja a cez výrobcov, dovozcov, oprávnené organizácie, kolektívne organizácie a recyklátorov treba podporovať projekty zamerané na zavedenie a zefektívnenie triedeného zberu a následnej recyklácie vytriedených zložiek |
každoročne |
O.31. |
zaviesť účinný triedený zber kuchynského, reštauračného odpadu a biologicky rozložiteľných odpadov z verejnej a súkromnej zelene a záhrad v súlade so Stratégiou znižovania ukladania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na skládky odpadov schválenou uznesením Vlády SR č. 904/2010 zo dňa 15.12.2010 |
2013 |
O.32. |
separačné systémy technicko-organizačne optimalizovať na miestne podmienky určujúce zloženie komunálneho odpadu (v závislosti od druhu bytovej výstavby) |
priebežne |
O.33. |
podporovať komunitné kompostovanie stanovením základných technologických a prevádzkových noriem |
2013 |
O.34. |
od roku 2015 zakázať skládkovanie odpadov, v ktorých je obsah organického uhlíka vyšší ako 5 hmotnostných percent |
k termínu schválenia nového zákona o odpadoch |
O.35. |
zaviesť systém evidencie a kontroly nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi v komunálnych odpadoch v mestách a obciach formou legislatívneho predpisu, prípravou usmernenia pre samosprávy a školení miestnych samospráv |
k termínu schválenia nového zákona o odpadoch |
O.36. |
vypracovať Akčný plán na podporu umiestnenia kompostov z biologicky rozložiteľných odpadov na trhu |
2013 |
O.37. |
podporovať projekty na materiálové zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a biologických odpadov (vrátane komunitného kompostovania) pridelením finančnej podpory z prostriedkov EÚ a Environmentálneho fondu |
každoročne |
O.38. |
zvýšiť množstvá bioplynu vyrobeného z biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a z biologických odpadov minimálne o 20% oproti množstvu bioplynu vyrobenému z biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a z biologických odpadov v roku 2010 |
2015 |
O.39. |
podporiť budovanie bioplynových staníc, ktoré budú bioplyn vyrábať výlučne alebo v prevažnej miere z odpadov |
každoročne |
O.40. |
podporovať výstavbu integrovaných centier na materiálové a energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov |
priebežne |
O.41. |
biologicky rozložiteľné odpady a kaly z čistenia komunálnych vôd v obciach nad 15 000 obyvateľov smerovať k zhodnocovaniu anaeróbnymi metódami s cieľom výroby bioplynu |
2015 |
Program predchádzania vzniku odpadov Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018
Predchádzanie vzniku sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stane odpadom, a ktoré znižujú:
a. množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov,
b. nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí,
c. obsah škodlivých látok v materiáloch a výrobkoch.
Aj keď predchádzanie vzniku odpadu bolo deklarované ako hlavný cieľ odpadového hospodárstva v zákone o odpadoch už od roku 2001, doteraz nebol na tento princíp dávaný dostatočný dôraz. Až aproximácia EU legislatívy do legislatívy SR zabezpečila v tomto smere aspoň čiastočnú nápravu. Rámcová smernica o odpadoch zaviedla povinnosť pre členské štáty vypracovať do 31.12.2013 Programy predchádzania vzniku odpadov.
Hlavným cieľom Programu predchádzania vzniku odpadov Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018 (ďalej len PPVO), ktorý bol schválený Vládou Slovenskej republiky 18. 12. 2013, je posun od materiálového zhodnocovania ako jedinej priority deklarovanej v Programoch odpadového hospodárstva SR do roku 2010 k predchádzaniu vzniku odpadu. To znamená, že v roku 2018 by malo byť odpadové hospodárstvo SR zosúladené s hierarchiou odpadového hospodárstva podľa § 3 novely zákona o odpadoch.
V PPVO je skonštatované, že biologicky rozložiteľné komunálne odpady (BRKO) sú najväčšou zložkou v produkcii zmesových komunálnych odpadoch. Ich podiel sa pohybuje okolo 50 %. Ďalej však dodáva, že štatistické údaje o produkcii BRKO sú nepresné a preto sú pre stanovenie kvantitatívnych cieľov v PPVO SR nedostačujúce.
Slovenská republika si v PPVO stanovila pre BRKO tento cieľ: znižovať vznik biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a znižovať podiel biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov v zmesovom komunálnom odpade.
Opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa sú nasledovné:
1. Vypracovanie stratégie nakladania s BRKO vrátane dôkladnej analýzy vzniku BRKO a aplikovania platnej hierarchie odpadového hospodárstva s dôrazom na predchádzanie vzniku.
2. Príprava a realizácia informačnej kampane zameranej na informovanie samospráv, štátnej správy, domácností, školských zariadení a firiem o možnostiach a výhodách predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných odpadov.
3. Podpora domáceho kompostovania. Podpora spočíva v týchto základných krokoch:
- vzdelávanie verejnosti (informovanie formou letákov, kurzov, prednášok o výhodách a prínosoch domáceho kompostovania, o správnych postupoch pri kompostovaní, o správnom využívaní kompostu),
- finančná podpora samospráv z Environmentálneho fondu a EÚ fondov na aktivity vedúce k podpore domáceho a komunitného kompostovania (nákup kompostérov pre rodinné aj pre bytové domy, drvičov + informačná kampaň),
- pomoc pri budovaní kompostovacieho zásobníka (darovanie, prenájom, čiastočné financovanie, kurzy výstavby...),
- pomoc pri drvení biologických odpadov (poskytovaním menšieho drviča, drviacimi dňami, finančnou podporou pri kúpe drviča...),
- ekonomická motivácia (úľava na miestnom poplatku za odpad, množstvový zber...).
4. Podpora komunitného kompostovania. Podpora spočíva v týchto základných krokoch:
- vzdelávanie verejnosti (informovanie formou letákov, kurzov, prednášok o komunitnom kompostovaní, o správnych postupoch pri kompostovaní, o správnom využívaní kompostu),
- pomoc pri budovaní komunitného kompostoviska (vymedzenie priestoru, bezplatný prenájom priestoru od obce, čiastočné financovanie...),
- pomoc pri drvení biologických odpadov (poskytovaním menšieho drviča, vykonaním služby drvenia...),
- ekonomická motivácia (úľava na miestnom poplatku za odpad, množstvový zber...).
5. Zníženie množstva skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 40% z celkového množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v roku 1995 (944 000 ton).
6. Zníženie množstva biologicky rozložiteľného odpadu ukladaného na skládky odpadov zapojením obcí a domácností do komunitného a domáceho kompostovania nasledovne:
Opatrenie |
Množstvo BRO odkloneného od skládkovania (t) |
Do roku 2018 |
421 960 |
Zapojiť 54 % obcí, ktoré majú do 1500 obyvateľov do komunitného kompostovania |
37 800 |
Zapojiť 47 % domácností (IBV) do domáceho kompostovania |
158 860 |
7. Program podpory mulčovania trávy:
- informovanie obyvateľov o výhodách mulčovania trávy,
- zakúpenie mulčovacej kosačky, ktorá je následne požičiavaná záujemcom,
- poskytovanie služby kosenia mulčovacou kosačkou,
- kosenie verejných priestranstiev mulčovacou kosačkou,
- ekonomická motivácia (úľavy na poplatkoch pre ľudí, ktorí si mulčujú trávu na svojom pozemku).
8. Vypracovanie a realizácia informačnej kampane o správnom skladovaní a využívaní potravín.
9. Zameranie informačných a propagačných kampaní na obchodné reťazce, hotely, reštaurácie a stravovacie zariadenia, kde vzniká veľké množstvo odpadu z potravín.
Úprava legislatívy – jednoznačné definovanie zákazu používania drvičov odpadu napojených
na kanalizáciu.