Sviatky, Vianoce, sú často spojené s nakupovaním, zvýšenou spotrebou. Na sviatky sa pripravujeme poriadnym nákupom, kupujeme darčeky, výzdobu, ktorú nám ponúkajú televízne reklamy a letáky s náležitým predstihom... Akoby sláviť sviatok znamenalo zaistiť všetky statky, ktoré nám ho majú okázalo evokovať. Dostávame sa popri vytváraní týchto zväčša obchodníkmi režírovaných scenérií aj k úvahe o zmysle sviatku? Stihneme prežívať duchovnú podstatu sviatku v kruhu najbližších?

Vymysleli sme najrôznejšie vynálezy, ktoré by nám mali pomáhať, uľahčiť prácu, pritom voľného času akoby sme mali čoraz menej. Vraj je rýchla doba. Nebolo by dobre trošku spomaliť, prehodnotiť aktivity? Koľko nám trvá nakupovanie v hypermarkete, v ktorom sú obyčajne všetky tie vynálezy, koľko času denne venujeme televízii, ktorá nás presviedča, že bez tých vynálezov sa v dnešnej dobe nezaobídeme?

V pracovnom nasadení prestávame vnímať detaily, pritom tieto opako-vaním môžu získať nezanedbateľný vplyv na spotrebu prírodných zdrojov, vznik odpadov a znečistenia z výroby, z našej práce. Skúsme sa spýtať: potrebujem tento e-mail naozaj vytlačiť?

Žijeme v spoločnosti: dennodenne zdravíme susedov, hromžíme na preplnené kontajnery, skoro ráno zohrievame studené motory na cestu do práce... a každodennosť nás akosi oberá o silu aktívnejšie riešiť javy, ktoré nám už pomaly ani neprekážajú, lebo sme sa s nimi zmierili. Nezahadzujeme tak šancu tieto javy meniť? Kto sa má zaoberať riešením týchto problémov, keď nie my?

Intenzita dopravy spôsobuje mnohé problémy, znečistenie životného prostredia, vzduchu... hluk. Sme nútení akceptovať túto daň za luxus rýchleho presunu bez námahy. Do práce sa náhlime na štyroch kolesách, kontinenty máme „prelietané“, mnohí už poznáme celé pobrežie Španielska, „malé divy“ aj tie veľké. Avšak poznáme prírodu o pár kopcov či dolín vedľa nášho bydliska, kam sa vieme dostať i miestnou verejnou dopravou či na bicykli?

V každom štvorcovom milimetri sú stovky rôznych baktérií, mikroorganizmov, s ktorými tisícročia žijeme v homeostáze - v rovnováhe. Zrazu sú však tieto mikroorganizmy v reklamách vykresľované ako príšery, ktoré nám siahajú na život, dozvedáme sa, že je dobré dieťatko každý deň mydliť, podlahu sterilizovať chlórom, zničiť, zničiť, zničiť... Naozaj nám prospieva "život v sterilnom skleníku"?

Na naše stoly putujú potraviny z celého sveta. Je skvelé že máme taký výber a že i v zime môžme „Marušku poslať na jahody“. Zaujímajú nás však aj ďalšie súvislosti, pôvod toho, čo jeme? Koľko odpadov vzniká pri balení, preprave? A vieme, že veľkú časť zvyškov z kuchyne môžeme vrátiť prírode?