odpady

Pokračujeme vo vyvracaní klamlivých tvrdení ministra Tarabu o spaľovniach odpadov

06.02.2024

Minister Taraba pokračuje v obhajobe výstavby nových spaľovní odpadov na Slovensku, avšak používa argumenty, ktoré nemajú oporu v objektívnych faktoch a zdrojoch. Z uvedeného dôvodu sme opäť vykonali tzv. fact-checking jeho vyjadrení v článku: https://sita.sk/venergetike/slovensko-je-skladkovacia-velmoc-taraba-chce-maximalne-styri-spalovne-odpadu/

Množstvo zavádzajúcich informácií pri presadzovaní nových spaľovní sa zvyšuje

19.01.2024

V posledných týždňoch vyšlo viacero článkov na podporu budovania spaľovní odpadov, avšak musíme konštatovať, že vo väčšine prípadov si ich pisatelia (resp. autori vyjadrení) nedali veľkú námahu s uvádzaním faktov a zdrojov pre ich tendenčné tvrdenia. K jednému z týchto článkov by sme chceli uviesť pár našich pripomienok. Ide o článok uverejnený na https://dennikn.sk/minuta/3753920/  

Vplyv kompostovania na zmenu klímy

12.01.2024

Zmena klímy v súčasnosti predstavuje vážny environmentálny, sociálny a ekonomický problém na celom svete. Spôsob akým nakladáme s odpadom má významný vplyv na klímu. Skládkovanie a spaľovanie odpadu, ktoré sú v hierarchii odpadového hospodárstva na najnižších priečkach, produkujú skleníkové plyny ako napr. oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka. V odpadovom hospodárstve sa pri znižovaní nepriaznivých vplyvov na klímu upriamuje pozornosť najviac na skládky odpadu. Rozkladom biologicky rozložiteľných odpadov bez prístupu vzduchu vzniká na skládkach metán a preto je nevyhnuté odklonenie tohto odpadu od skládok a nahradiť jeho zneškodňovanie zhodnocovaním.

Vianoce šetrné k prírode

Počas vianočných sviatkov vyprodukujeme až dvojnásobné množstvo odpadu ako v iných častiach roka. Niet divu, predvianočný čas je pre predajcov obdobím najväčších tržieb, priemerne na osobu nakúpime dary takmer za 250€. Ďalších 250€ dávame na výzdobu, jedlo atď., potom z toho jedla tretinu vyhodíme. Radi dávame aj prijímame, každý šiesty Slovák sa pri tom aj zadĺži. Je to aj dôsledok reklamných kampaní, ktoré začínajú pár mesiacov pred Vianocami a vrcholia nákupnými orgiami typu Čierny piatok, ktorý trvá nie deň, ale aj týždeň. Počas Vianoc pribúda najviac prípadov depresií a samovrážd. Takmer každý druhý človek prežíva stres, z týchto sviatkov radosti a pokoja. A odpadu.

Možno by sme ich mohli prežívať skromnejšie, uľaví sa nielen prírode, ale možno aj nám. 

Využívajú prevádzkovatelia spaľovní greenwashing na školách?

10.11.2023

Vďaka greenwashingu môžu mnohí z nás uveriť, že energetické zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov je čistým zdrojom energie, ktorý nás navyše zbaví nerecyklovateľného odpadu a tak vyrieši problém s odpadmi. Je prirodzené, že všetky spoločnosti sa snažia prezentovať v čo najlepšom svetle, často sa pri tom stáva, že uvádzajú tvrdenia, ktoré nie sú úplne pravdivé alebo sú zavádzajúce. V predošlom článku sme uvádzali príklady, ako spaľovne vytvárajú zelený obraz o svojej činnosti vo verejnom priestore.

V nasledujúcom článku uvádzame príklady, kedy spaľovne využili klamlivé tvrdenia v učebných materiáloch určených pre žiakov.

Aby bol deň Zeme a trvalej udržateľnosti každý deň...

Počas roka si pripomíname rôzne dni, ktoré majú inšpirovať k ekologickému životu v súlade s možnosťami našej planéty. Deň Zeme (Earth Day), ktorý sa každoročne oslavuje 22. apríla už od roku 1969, má za cieľ upozorňovať širokú verejnosť na nutnosť ochrany životného prostredia. Tento deň začali sláviť v Amerike, v roku 1990 sa k jeho oslave pripojil zvyšok sveta, keď sa stal Medzinárodným dňom Zeme. Deň prekročenia kapacity Zeme (Earth Overshoot Day) nemá pevne stanovený dátum, ale každý rok sa určuje podľa miery prekročenia úrovne, nad ktorou už spotrebávame viac zdrojov, ako je planéta schopná doplniť za rok. Deň trvalej udržateľnosti (Sustainability Day) sa koná každú poslednú októbrovú stredu. Sú aj ďalšie, menej známe dni, čo je však dôležité: mali by sme sa usilovať, aby sa ich posolstvo stalo našou každodennosťou.

Spoločnosť, ktorá žije trvalo udržateľne, uspokojuje svoje potreby bez toho, aby ohrozovala schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby. K takej spoločnosti máme veľmi ďaleko - znečistenie, globálne otepľovanie, strata biodiverzity, to všetko narastá, priamo úmerne s tým, ako stúpa naša "životná úroveň" a početnosť. Všetci by sme si priali, aby sa naše deti mali ešte lepšie, bez toho aby sme si niečo museli odopierať. Príroda nám však hrozí a pri súčasnom vývoji je možné, že až ona nám nastaví limity, ktoré môžu byť pre spoločnosť bolestivé. Možno by sme mali prehodnotiť svoje potreby, žiť jednoduchšie a skromnejšie. Potom sa budeme približovať k trvalej udržateľnosti. Skúsme to, krok po kroku.

Pomôžme zastaviť vývoz plastového odpadu z EÚ

EÚ vyváža stále väčšie množstvo plastového odpadu do iných krajín mimo EÚ, čo spôsobuje mnoho problémov. Začiatkom roka 2023 odhlasoval Európsky parlament  úplný zákaz vývozu plastového odpadu z EÚ. Legislatívny proces sa ešte neskončil, je potrebné presvedčiť európskych ministrov životného prostredia, aby so zákazom súhlasili.

Nebezpečné PFAS sa našli v popole, v procesnej odpadovej vode a v spalinách ZEVO (zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov)

26.07.2023

Čo sú PFAS?

PFAS (perfluóralkylované a polyfluóroalkylované látky) sú skupinou niekoľko tisíc syntetických chemických látok, ktoré sú vysoko stabilné a perzistentné. Keďže sa v životnom prostredí takmer nerozkladajú, dostali aj názov „večné chemikálie“. Rôzne druhy PFAS sa používajú predovšetkým na povrchovú úpravu napr. v textilnom priemysle (vodoodolné oblečenie), v stavebníctve (kompozitné drevené materiály, podlahy), pri úprave obalov (vodovzdorné potravinové obaly), v kuchynskom riade (teflónové panvice), v elektrozariadeniach, v hasiacich penách a v automobilovom priemysle. V posledných rokoch však boli potvrdené obavy z ich nebezpečných vlastností. Niektoré z týchto látok sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách, sú toxické pre reprodukciu, sú rakovinotvorné, môžu spôsobovať poškodenie vyvíjajúceho sa plodu, zmeny hormonálnej rovnováhy a zmeny funkcie štítnej žľazy. Vedci preto „bijú na poplach“ a vyzývajú inštitúcie a priemyselné odvetvia, aby tieto látky vyraďovali z produktov, z výrobných procesov a všeobecného používania a aby sa namiesto nich hľadali a začali používať bezpečnejšie alternatívy.

6 argumentov prečo spaľovne odpadov nie sú dobrým riešením pre energetickú a klimatickú krízu

18.07.2023

Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.

Bez plastu

Plasty sú syntetické materiály, ktoré boli objavené v 19. storočí. Vďaka svojim vlastnostiam sa ich využitie rýchlo rozšírilo a postupne sa stali jednými z najpoužívanejších materiálov. Je nepochybné, že majú pre spoločnosť množstvo výhod, ale zároveň predstavujú záťaž pre životné prostredie a v končenom dôsledku môžu ohrozovať aj zdravie organizmov, vrátane človeka.

Pages