Obecné kompostovisko je miesto, kde obec, obcou poverený subjekt alebo osoby vykonávajú kompostovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, ktoré vznikajú na území danej obce, pričom ročná produkcia kompostu na jednom takom mieste neprevyšuje 10 ton.

Zriaďovanie obecných kompostovísk

V zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa od 1.1.2013 kompostáreň (obecné kompostovisko) s ročnou produkciou kompostu neprevyšujúcou 10 ton považuje za zariadenie na zhodnocovanie odpadov. Na jej zriadenie a prevádzku sa nevyžaduje súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 7 písm. c) zákona o odpadoch). Ostatné povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch však ostávajú nedotknuté, ako napr. povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov v zmysle Vyhlášky č. 310/2013 Z. z.

Z dôvodu malej výrobnej kapacity, zvolenej technológie a druhov zhodnocovaných odpadov  sa na obecné kompostovisko nevzťahuje ani zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

Zriaďovanie obecných kompostovísk je v kompetencii miestnej samosprávy. Konkrétny spôsob nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom v danej lokalite stanoví osobitne vyhotovená prevádzková dokumentácia v súlade so zákonom o odpadoch a vše­obecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie primerane podľa miestnych podmienok.

Vychádzame pritom z ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka, na ktorý následne nadväzujú ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, konkrétne § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. e), f) a g), kde obec:

• samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba,
• zabezpečuje aj správu obecného cintorína, vrátane naklada­nia s odpadom pri tom vznikajúcim,
• zabezpečuje verejnoprospešné služby, nakladanie s komu­nálnymi odpadmi, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a chráni životné prostredie.

Minimálne podmienky zriadenia obecného kompostoviska s ročnou produkciou kompostu neprevyšujúcou 10 ton:

a) musí byť oplotené a uzamykateľné (jedná sa o drobnú stavbu, ktorú stavebník musí ohlásiť na príslušný stavebný úrad),

b) musí byť označené informačnou tabuľou viditeľnou z verejného priestranstva,

c) priestory na zhromažďovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybudované a prevádzkované tak, aby nemohlo dôjsť k nežiaducemu vplyvu na životné prostredie.

Odporúčame preto jeho umiestnenie:

• vo vzdialenosti min. 50 metrov od zdroja povrchových vôd,
• vo vzdialenosti min. 100 metrov od zdroja pitnej vody, minerálnych prameňov,
• na plochách s max. sklonom do 3°,
• mimo trvalo zamokrených pozemkov,
• mimo aktívnej a pasívnej zóny inundačného územia vodného toku (územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu).

d) musí byť vypracovaná a vedená prevádzková dokumentácia minimálne v rozsahu Prevádzkového poriadku a Prevádzkového denníka,

e) musí byť vedená evidencia privezených a prebraných biologických odpadov,

f) musia byť každoročne podávané hlásenia v zmysle vyhlášky č. 310/2013 Z. z.

Na obecnom kompostovisku sa môžu zhodnocovať výlučne biologicky rozložiteľné odpady rastlinného pôvodu vznikajúce na území obce (pri údržbe verejnej a súkromnej zelene, záhrad a cintorínov). Patria medzi biologické odpady, ktoré sú zaradené podľa prílohy č.1 vyhlášky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa stanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov do skupiny
20 – Komunálne odpady, podskupiny 02 – odpad zo záhrad a parkov (vrátane odpadu z cintorínov)a podskupiny 03 – iné komunálne odpady:

• biologicky rozložiteľný odpad, katalógové číslo 20 02 01, kategória O,
• odpad z trhovísk, katalógové číslo 20 03 02, kategória O.

Výsledkom zhodnocovania biologických odpadov kompos­tovaním na kompostovisku s ročnou kapacitou do 10 ton kompostu je kompost, ktorý už nie je evidovaný ako odpad. V prípade, že je takýto kompost aplikovaný na vlastné obecné pozemky a nie je predmetom predaja, nie je povinná certifikácia podľa zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

Kompostovacia plocha

Variant 1:

Kompostovať môžeme na nespevnenej rovnej ploche - najlepšie s miernym spádom, ktorý zabezpečí, aby medzi jednotlivými zakládkami nezostávala stáť dažďová voda. Zakládky umiestňujeme na ploche v smere spádu plochy.

Vzhľadom na použitú technológiu kompostovania, množstvo a vlastnosti surovín používaných na kompostovanie, nevyžaduje plocha na obecnom kompostovisku žiadnu technickú bariéru – vodohospodárske zabezpečenie. To neplatí, pokiaľ sa kompostovisko nachádza v pásme ochrany vodného zdroja.

Variant 2:

Na tento účel je možné použiť aj existujúcu vodohospodársky zabezpečenú plochu, ktorá nie je používaná na pôvodný účel, napr. silážny žľab, hnojisko, uhoľný sklad, kalové polia...

Veľkosť a úprava plochy

Veľkosť plochy záleží od intenzity kompostovania a skutočného množstva kompostovaného materiálu. Pri plnom využití kapacity obecného kompostoviska sa na plynulý chod prevádzky odporúča plocha 15 x 15 m (225 m²) minimálne však o rozmeroch 10 x 15 m (150 m²), ktorá bude celá oplotená, aby sa zabránilo nekontrolovateľnému ukladaniu odpadov do zariadenia.

Rýchle a riadené vedenie procesu rozkladu organickej hmoty a zakrytie zakládky geotextíliou v priebehu celej doby kompostovania, ako aj malé množstvá a striktne vymedzené druhy kompostovaných materiálov vylučuje akýkoľvek negatívny vplyv na životné prostredie. Preto táto technológia nevyžaduje úpravu kompostovacej plochy.

Oplotenie kompostoviska

Z hľadiska bezpečnosti prevádzky, ochrany zdravia a zabezpečenia bezproblémového rozkladného procesu kompostovaného materiálu je nevyhnutné kompostovisko zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb. Celýobjekt kompostoviska musí byť oplotený, uzavretý a označený informačnou tabuľou s údajmi o prevádzkovom čase a kontaktom na prevádzkovateľa. Informačná tabuľa obsahuje aj zoznam odpadov vhodných na kompostovanie na obecnom kompostovisku.

Oplotenie môže byť urobené svojpomocne alebo vo forme dodávky napr. z pozinkovaného pletiva do výšky 200 cm s krídlovou uzamykateľnou bránou.

Zakládka

Zakládka je navrstvený materiál podľa vopred určenej receptúry najčastejšie do tvaru pásovej hromady (hroble) alebo do kompostovacieho zásobníka. Výška a šírka zakládky sa dá upraviť podľa množstva materiálu a stupňa rozkladu (pri rozklade dochádza k redukcii objemu a váhy kompostovaného materiálu), dĺžka je daná rozmerom kompostovacej plochy.

Zakládka je po celý čas (okrem nutných technologických operácií) zakrytá geotextíliou (poprípade inou textíliou podobných vlastností). Geotextília môže byť nahradená zastrešením napr. kompostovacích boxov alebo kompostovacími vakmi.

Geotextília

Geotextília je súčasťou technológie kompostovania na obecnom kompostovisku. Zakládka by ňou mala byť zakrytá po celý čas rozkladného procesu a dozrievania kompostu. Geotextília pomáha zabezpečovať optimálne podmienky kompostovacieho procesu:

• zabraňuje vysychaniu materiálu,
• chráni kompost pred UV žiarením,
• zabraňuje úletom materiálu do okolia,
• bráni premočeniu materiálu dažďovou vodou a tvorbe výluhov,
• znižuje vplyv vonkajšej teploty na rozkladný proces,
• zabraňuje nalietavaniu semien burín do kompostu.

Najvhodnejšie je používať špeciálnu kompostovaciu textíliu napr. TOP TEX. Lacnejším a dostupnejším variantom je stavebná netkaná geotextília vyrobená z PP (napr. Tatratex). V praxi sa osvedčilo použitie gramáže 300 g/m². Rozmer geotextílie je závislý od rozmeru a počtu zakládok.

Štiepkovač/drvič konárov

Množstvá a druhy BRKO, ktoré sa môžu na obecnom kompostovisku zhodnocovať, predurčujú na vykonávanie jednotlivých technologických operácií vo väčšine prípadov ručnú prácu.

Jediným nevyhnutnýmstrojným zariadením je štiepkovač / drvič dostatočného výkonu. Je to zariadenie slúžiace na úpravu vytriedeného biologického odpadu, pomocou ktorého zmenšujeme objem veľkých a tvrdých častí (dreva, konárov, lístia, slamy atď.), čo vedie k urýchleniu kompostovacieho procesu.

Ďalšie strojné zariadenia, ktoré sa môžu použiť sú:

• čelný nakladač – na manipuláciu s materiálom a kompostom,
• prekopávač – na homogenizáciu a prevzdušňovanie kompostovaného materiálu,
• preosievač kompostu – na preosievanie výsledného produktu.

Tieto zariadenia však nie sú nevyhnutné.

Vpichový teplomer

Keďže ide o riadený proces, je nevyhnutné kontrolovať priebeh rozkladného procesu. Jednou z osvedčených metód, ktorá sa k tomu používa, je meranie teplôt v kompostovacej zakládke. Z vývoja teplôt v zakládke vyplýva, akú technologickú operáciu je nevyhnutné v danej chvíli vykonať (prekopávanie, prevlhčenie, ukončenie procesu...).

K tomuto účelu potrebujeme teplomer:

• merací rozsah stupnice min. 0 až + 80 °C,
• dĺžka vpichovacej sondy min. 1 m.

Technológia aeróbneho kompostovania

Ide o riadený aeróbny rozkladný proces biologicky rozložiteľných odpadov. To znamená, že celý proces musí byť kontrolovaný a za maximálneho prístupu vzduchu. Kompostovací proces je spustený po založení zakládky (pri dodržaní nižšie uvedených základných podmienok), premiešaním vstupných komponentov a po zakrytí zakládky geotextíliou.

Výsledkom procesu je kompost - tmavohnedá, nezapáchajúca hmota zemitej vône, mikrobiálne oživená s obsahom stabilných živín.

Materiál vhodný pre túto technológiu

Na obecnom kompostovisku môže byť kompostovaný výlučne biologický odpad rastlinného pôvodu, ktorý vzniká na území danej obce napr.:

• odpad z údržby verejnej a súkromnej zelene,
• rastlinný odpad z cintorína,
• rastlinný odpad zo záhrad,
• rastlinný odpad z trhoviska...

Vzhľadom na striktne určené typy biologických odpadov, ich vlastnosti a zloženie, nie je potrebné vykonať analýzu vstupných surovín, ani výsledného produktu kompostu (nevzťahuje sa na neho zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov).

Na zistenie vhodnosti surovín do surovinovej skladby kompostu sa môžu použiť dostupné publikované údaje z odbornej literatúry. Na obecnom kompostovisku sa používajú suroviny, u ktorých neboli zaznamenané nadlimitné hodnoty sledovaných látok. V prípade podozrenia, že niektorá z dostupných surovín obsahuje zvýšené množstvo sledovaných látok (popr. nie sú k dispozícii limitné hodnoty), je potrebné vykonať analytický rozbor danej suroviny.

Množstvá biologických odpadov

Množstvo biologického odpadu, ktoré sa môže kompostovať na jednom obecnom kompostovisku, je odvodené od množstva kompostu, ktoré na ňom za jeden rok môžeme vyrobiť. Na výrobu 10 ton kompostu ročne (na tieto množstvá sa vzťahujú legislatívne úľavy) potrebujeme spracovať maximálne 30 ton biologického odpadu.

Postup preberania surovín

Suroviny v prevádzke obecného kompostoviska preberá zaškolený pracovník.

Vykoná vizuálnu kontrolu a prevedie zápis o prijatí odpadu do prevádzkového denníka.

Suroviny, ktoré majú pomer C/N užší ako 30/1 (napr. tráva) alebo vyššiu vlhkosť ako 40 %, by mali byť čo najskôr zapracované do kompostovacej zakládky. Suroviny s pomerom C/N širším ako 30/1 a vlhkosťou do 40 % môžu byť podľa druhu a potreby dočasne skladované a postupne primiešavané podľa vopred určenej surovinovej skladby k materiálom bohatým na dusík.

V prípade príjmu surovín, ktoré nie sú vhodné na spracovanie v obecnom kompostovisku, pracovník tieto odpady neprevezme. Pracovník môže prijímať suroviny o maximálnych rozmeroch, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam.

Postup aeróbneho kompostovania

1. Vytriedený biologicky rozložiteľný odpad (v našom prípade výlučne rastlinné zvyšky) preberá na kompostovisku zaškolený pracovník, ktorý vykoná vizuálnu kontrolu (zisťuje vlastnosti a kvalitu) a zaeviduje prevzatý materiál do prevádzkového denníka.

2. Pracovník vykoná podľa potreby úpravu materiálu (drvenie). Materiály, ktorých štruktúra to dovolí – suchšie uhlíkaté suroviny (lístie, drevná štiepka, slama, seno), budú dočasne uskladňované a priebežne podľa potreby používané na premiešavanie s materiálmi s vysokou vlhkosťou (čerstvá tráva, zvyšky z ovocia a zeleniny) vo vopred určenom pomere (surovinová skladba zakládky) a navážané do kompostovacej zakládky.

3. V uvedenom váhovom/objemovom pomere sa komponenty navrstvia do zakládky.

4. Po ukončení navážania kompostovacej zakládky sa prevedie jej prekopanie – homogenizácia zakládky a v prípade potreby sa kopa zavlaží a prikryje geotextíliou. Tým sa spustí kompostovací proces.

5. Počas procesu rozkladu je potrebné kontrolovať priebeh teplôt:

1.	až	10.	deň	–	každý deň
11.	až	21.	deň	–	každý druhý deň
21.	až	35.	deň	–	dvakrát za týždeň
35.	až	42.	deň	–	raz za týždeň

Pokiaľ teplota vystúpi nad 65 – 70 °C alebo pod 35°C, je nutné zakládku prekopať.

Ak je teplota posledné dva týždne konštantná a po prekopaní sa nezvýši, je v zakládke ukončený kompostovací proces.

6. Po skonštatovaní ukončenia procesu poverený pracovník prevedie test klíčivosti, čím zistí či kompost nie je fytotoxický.

7. V prípade prvého vyrobeného kompostu je vhodné vykonať analytickú, laboratórnu kontrolu kvality kompostu podľa STN 46 5735 – Priemyselné kompostovanie. Pokiaľ sú v komposte dosiahnuté požadované parametre a pri ďalších zakládkach sa používa rovnaká surovinová skladba, nie je potrebné kontrolu kvality opakovať.

8. Po ukončení procesu sa v prípade potreby (podľa spôsobu využitia) vykoná preosiatie kompostu. Nadsitná časť sa použije do novej zakládky. Preosiaty kompost bude použitý na hnojenie resp. rekultiváciu mimoprodukčných plôch obce alebo uskladnený vo vreciach.

Použitie kompostu

Výsledkom kompostovania biologicky rozložiteľných odpadov na obecnom kompostovisku je tzv. komunitný kompost, ktorý už nie je evidovaný ako odpad.

Kompost môže byť použitý na údržbu alebo zakladanie verejnej a súkromnej zelene, alebo prerozdelený občanom, ktorí sa zapojili do spoločného kompostovania. Použitý môže byť iba na mimoprodukčné plochy.

Pokiaľ kompost nie je predmetom predaja, nevzťahuje sa na neho povinnosť registrácie podľa zákona č.136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

Ekonomika obecných kompostovísk

Investičné náklady na zriaďovanie obecných kompostovísk závisia od technického zabezpečenia kompostoviska (hlavne techniky) a veľkosti kompostovacej plochy.

V tabuľke nižšie uvádzame príklad investičných nákladov na vybudovanie obecného kompostoviska s dostatočným a overeným vybavením.

Tabuľka: Investičné náklady na vybudovanie obecného kompostoviska.

Položka	Cena (v EUR s DPH)
Ručné náradie (pílka, sekera, 2 lopaty, 2 vidly, fúrik, 2 vedrá, 2 hrable)	96,00
Ochranné pomôcky a pracovné odevy(ochranný štít s chráničom sluchu, ochranný odev /montérky 2 ks + čiapka 2 ks + rukavice 12 ks/, ochranná obuv 2 páry)	155,00
Oploteniekompostoviska (15 x 15 m = 225 m²)	1 060,00
Geotextília(textília TOP TEX, šírka 4 m x dĺžka 40 m)	380,00
Teplomer(bimetalový teplomer TR 100 dĺžka 1m)	60,00
Štiepkovač(DRV 390, benzín. motor, max. Ø materiálu 85 mm)	2 760,00
Náklady celkom bez štiepkovača:	1 751,00
so štiepkovačom:	4 511,00

 

Prevádzkové náklady sú tiež veľmi variabilné a sú závislé od viacerých faktorov. Hlavnou položkou sú náklady na pracovné sily. Na väčšine obecných kompostovísk pracujú dlhodobo nezamestnaní, ktorí pracujú v obci na aktivačných prácach. Vtedy sú náklady na kompostovanie minimálne a zahŕňajú iba náklady na štiepkovanie drevných odpadov, poprípade vodu na zvlhčovanie kompostu.

V prípade, že obecné kompostovisko prevádzkujú napr. technické služby a pracovníci sú kmeňovými zamestnancami, tak náklady sa zvyšujú na sumu cca 20 Eur na jednu spracovanú tonu. Táto suma zahŕňa mzdu pracovníkov, drvenie a prácu malého šmykom riadeného nakladača.