Plytvanie potravinami sa netýka len bežných spotrebiteľov, ktorí každodenne nakupujú, stravujú sa mimo domu, ale i samotných farmárov, poľnohospodárov, výrobcov, dodávateľov a prevádzok, kde sa jedlo pripravuje a ponúka. Čo sa dá urobiť preto, aby v prevádzkach vznikalo menej odpadu z potravín sa dozviete v tomto letáku.

Na záhradách a v domácnostiach po zbere úrody ovocia a zeleniny a ich spracovaní, orezávaní stromov a krov, po kosení trávy vzniká veľké množstvo rôznorodého biologického odpadu. Hlavne pri väčších záhradách ho môže byť naozaj veľa a vtedy hľadáme riešenie, ako sa ho čo najjednoduchšie zbaviť alebo využiť. Kompostovanie je vynikajúcim a najrozšírenejším riešením. Vyžaduje si však dodržiavanie základných pravidiel – zmenšovanie, miešanie, prevzdušňovanie... Niekedy to môže byť problematické. My vám v tomto letáku ponúkneme tri ďalšie menej používané spôsoby, ako sa dá svojpomocne využiť všetok biologický odpad v náš prospech.

Aj vy si myslíte, že sa nemôže kompostovať orechové lístie, citrusové plody a burina? Prečítajte si tento leták a veríme, že zmeníte svoj názor.
O kompostovaní už bolo napísaných množstvo článkov, letákov, brožúr a dokonca aj knižiek. Často krát sa však stáva, že tzv. "zaručené informácie" nevychádzajú z najnovších vedeckých poznatkov, ani praktických skúseností. Tak sa podarilo rozšíriť medzi širokú verejnosť niektoré mýty, ktoré spôsobujú v konečnom dôsledku zbytočné škody na životnom prostredí, zdraví ľudí a zvierat alebo v tom lepšom prípade oberajú záhradkárov o drahocennú surovinu a peniaze. V tomto letáku sa niektoré takéto mýty pokúsime vysvetliť a uviesť na správnu mieru.

Stále častejšie sa v médiách objavujú informácie o plytvaní jedlom. Je to pravda alebo len „planý poplach“? Ak áno, týka sa to iba najbohatších krajín sveta alebo aj nás? A dá sa s tým niečo urobiť? Pozrime sa na to bližšie.

Vždy, keď vidím alebo počujem, ako niekto plytvá potravinami, tak si spomeniem na svoju prastarú mamu, ktorá hovorila: „Jedlo je Boží dar!“ Kdeže by mohlo skončiť v koši: „Veď deti v Afrike nemajú čo jesť!“, dodávala. V tých slovách bolo obsiahnuté všetko. Úcta k Zemi, jej darom, ako i solidarita s tými, čo nemali dostatok jedla.

Informačné panely popisujúce ukážkové systémy nakladania s biologickým odpadom v mestách a obciach na Slovensku aj v zahraničí:

MESTO STARÁ TURÁ, KOMPOSTÁREŇ FAIRFIELD, KOMPOSTÁREŇ SEIRINGER, MESTO TOPOĽČANY, MESTO NEMŠOVÁ, MESTO NÁMĚŠŤ NAD OSLAVOU, OBEC CHOCHOLNÁ-VELČICE, DOMÁCE KOMPOSTOVANIE

Informačná brožúra pre školské a predškolské zariadenia.

Zber a zhodnocovanie biologických odpadov má nezastupiteľné miesto vo všetkých vyspelých systémoch nakladania s komunálnymi odpadmi na Slovensku, ale aj vo svete. Zapojiť sa do neho môže každý. Najjednoduchšie, najlacnejšie a pre životné prostredie najšetrnejšie je vo väčšine prípadov spracovávanie biologických odpadov priamo v mieste ich vzniku – domácim alebo komunitným kompostovaním. V prípade, že to z akýchkoľvek dôvodov nie je možné, nasleduje zapojenie sa do centrálneho zberu biologických odpadov. Biologické odpady sú následne odvážané na ďalšie zhodnotenie.

Na Slovensku sa vyprodukuje ročne cca 11 miliónov ton odpadov. Z toho až 1,8 milióna ton sú komunálne odpady; teda odpady, ktoré vznikajú u každého z nás. Je to množstvo, ktorým - ak by sme ho vysypali na zem – by sme pokryli priestor o rozlohe 880 futbalových ihrísk do výšky 1 m! Na každého obyvateľa to predstavuje priemerne 333 kg komunálneho odpadu za rok. Množstvo komunálneho odpadu sa stále každoročne zvyšuje.