Množstvo odpadu sa každoročne zvyšuje. Tento odpad končí väčšinou na skládkach, ktoré znehodnocujú krajinu a predstavujú dlhodobé riziko pre životné prostredie a v spaľovniach, kde sa problém odpadu „premení“ na ďalší problém – emisie a toxické látky vznikajúce pri spaľovaní. A nejde len o ten odpad, ktorý vyhadzujeme do našich kontajnerov. Ako už bolo spomenuté v minulom čísle Ekolistov, v roku 2008 pripadalo na 1 kg odpadu, ktorý vyhodíme do kontajnera 7,6 kg odpadu, ktorý vznikol pri jeho výrobe. Napríklad tento „skrytý“ odpad vyprodukovaný pri výrobe mobilného telefónu tvorí až 75 kg, pri výrobe kávovaru 298 kg, pri výrobe počítača až 1500kg... Tento odpad však nemusí vôbec vzniknúť - stačí keď sa začneme pýtať: Skutočne to potrebujem? Nedá sa to ešte využiť? Neposlúži to ešte niekomu inému?

Možno vám napadlo, že tento problém s odpadom rieši predsa recyklácia. Keď recyklujeme, priam cítime, že sami niečo robíme pre ochranu životného prostredia - je to hmatateľné. Vidíme papier, ktorý sa zbiera do nádoby na separovaný zber odpadu a veríme, že po zmiznutí spred našich očí sa zrecykluje a všetko je v poriadku. Avšak každý proces recyklácie spotrebúva energiu a vedie k istej miere znečistenia životného prostredia. Ide totiž o priemyselný proces, pre ktorý je potrebná doprava späť do podnikov, kde musia byť druhotné suroviny často čistené, spracované a každý z týchto procesov potrebuje energiu. Navyše recyklácia neznamená, že netreba v procese výroby žiadnu novú surovinu. Pri výrobe mnohých látok treba pridávať aj isté množstvo novej suroviny. Preto je recyklácia len jedným, a to až tretím stupňom v hierarchii na ceste k nulovému odpadu. Z tejto odpadovej hierarchie (písali sme o nej v minulom čísle Ekolistov) vyplýva, že prednosť má minimalizácia vzniku a škodlivosti odpadu a opätovné použitie. Takáto prevencia je možná u všetkých pôvodcov odpadu - občanov, firiem a priemyslu, inštitúcií aj obcí.

Minimalizácia vzniku a škodlivosti odpadu pozostáva z dvoch prístupov: predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich množstva a škodlivosti. Prechádzanie vzniku odpadov je založené na princípe prevencie, teda už vopred premýšľame, koľko odpadu našim rozhodnutím vytvoríme. Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne, pretože každý výrobok viac či menej poškodzuje životné prostredie. Pre každý výrobok sa musí ťažiť z prírodných zdrojov, zväčša sa priemyselne vyrába (znečistenie), spotrebúva sa energia, vyžaduje sa doprava a nakoniec sa stáva odpadom. Najekologickejšie a najekonomickejšie riešenie je teda odpad nevytvoriť.

Preto základom minimalizácie vzniku odpadov je šetrná, menšia spotreba. Aby sme menej vyhadzovali je potrebné menej spotrebovať. Začať môžme odolávaním pokušeniu kupovať to, čo nepotrebujeme. Tým, že nenakupujeme nadmerne veľa výrobkov (alebo nespotrebúvame veľa obalov) nielen znižujeme množstvo odpadov a šetríme prírodné zdroje, ale aj svoje peniaze, ktoré môžme použiť užitočnejšie či príjemnejšie. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo skutočne potrebujeme k životu a čo je už nadbytočné a plytvavé. Skúsme si vytvoriť vlastný, striedmy „eko“ štýl podľa svojej osobitosti; odolávajúc reklame, móde a konzumu.

Jeden z konkrétnych spôsobov minimalizácie odpadov je tzv. bezobalový predaj. Mnoho potravín i nápojov je možné takto distribuovať (zákazníci si nosia vlastné tašky, nádoby do ktorých sa im navážia, načapujú potraviny, prípadne si ich sami naberú, načapujú z automatov do donesených, trvácnych nádob). Pri nákupoch môžme uprednostniť miestne produkty od miestnych ekologických poľnohospodárov, remeselníkov, drobných živnostníkov. Skúsme sa vyhýbať veciam v nadbytočných alebo zbytočných obaloch, výrobkom a obalom na jedno použitie, obsahujúcim škodlivé látky.

Minimalizácia vzniku a škodlivosti odpadu v priemysle pomáha šetriť finančné výdaje. Priemysel by aj preto mal myslieť na to, čo sa s daným výrobkom udeje aj po opustení výroby a zabezpečiť vhodný systém jeho údržby, opravy či spätného zberu a recyklácie. Ale aj priamo pri výrobe existuje dosť vhodných opatrení, ktoré môžu priemyselné podniky vykonať:

• obmedziť a nahradiť používanie toxických látok vo výrobe,
• vzniknuté odpady z výroby vhodným spôsobom využiť vo výrobe, či zabezpečiť ich využitie inými prevádzkami,
• racionalizovať balenie smerom k minimalizácii množstva spotrebovaného materiálu,
• zaviesť systém zberu použitých obalov a následne ich opätovného používania,
• usilovať sa o kvalitu a čo najdlhšiu životnosť výrobkov.

Minimalizovať množstvo odpadu sa dá ale aj v komunálnej sfére, tu však je dôležité zapojenie obce. Obce by mali svojich občanov motivovať k tomu, aby vytvárali čo najmenej odpadu, napríklad týmito krokmi:
- spravodlivým systémom poplatkov za odpad podľa vzoru „plať za to, čo vyhadzuješ“- občania by tak boli motivovaní k znižovaniu množstva odpadu, lebo ich poplatok za odpad by bol úmerný reálnej produkcii odpadu,
- isť príkladom pre občanov, obce môžu prijať VZN, alebo si môžu stanoviť sami opatrenia pre zníženie vzniku odpadov v rámci svojej činnosti - napríklad vylúčenie používania jednorazových riadov (automatov), obojstranné používanie papiera a pod., u predajcov môžu obce požadovať preukázanie vykonania opatrení pre zníženia vzniku komunálnych odpadov z výrobkov a obalov, distribuovaných v rámci ich obchodnej činnosti, či vylúčenie používania jednorazových riadov v stravovacích zariadeniach.

Mestá a obce nesmú zabúdať na osvetu, preto by mali aspoň raz ročne vydať a distribuovať informačné materiály pôvodcom odpadu na území obce (brožúry, letáky, plagáty...) s konkrétnymi, praktickými radami. Môžu tiež pripraviť osvetovú kampaň v spolupráci s miestnou environmentálnou organizáciou. V rámci nej je napríklad možné občanov nabádať k uprednostňovaniu kúpy nápojov v opakovane používaných obaloch a pod.
Opätovné používanie znamená využívanie vecí, ktoré je možné používať znovu (opravy, vratné fľaše) alebo ich použiť inak. Oprava, prešívanie textilu, zapožičanie, výmena starých vecí či ich nákup v second hande, bazáre, antikvariáte sú rozumnejšie z hľadiska využitia zdrojov Zeme. Tiež je lepšie využívať rôzne požičovne, ako keby mal mať každý plný dom zriedka používaných vecí. Namiesto jednorazových plienok môžme opakovane používať textilné a ušetriť tak lesy. Uprednostňujme vratné obaly. Uprednostňujme výrobky trvácne, s dlhou životnosťou, z recyklovaných materiálov, bez toxických látok. Obce a mestá môžu v rámci snahy o opätovné používanie budovať tzv. centrá opätovného používania. Teda strediská pre zber výrobkov a materiálov odovzdávaných fyzickými a právnickými osobami. V takýchto centrách sa môžu donesené veci (šatstvo, elektrospotrebiče, nábytok, knihy, hračky....) opravovať, vynovovať a ponúkať na predaj, či darovať sociálne slabším skupinám obyvateľstva.

Ale samozrejme, každý by mal v prvom rade začať od seba. Je veľa možností ako môže jednotlivec predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov a opätovne používať. Môžete napríklad:

• premýšľať už pred nákupom, koľko odpadu následne z nákupu vznikne a či ho viete nejako využiť alebo odovzdať na recykláciu,
• uprednostňovať nápoje balené vo vratných obaloch, požiadať vášho obchodníka, aby takéto nápoje zaradil do svojej ponuky,
• kupovať len výrobky, ktoré skutočne potrebujete a ktoré sú trvanlivé a dajú sa opraviť,
• vyhýbať sa jednorazovým obalom a zbytočne baleným potravinám (napr. chlieb, pečivo, ovocie, zelenina...),
• pri nákupoch odmietať rozdávané igelitové tašky, vrecúška a používať radšej vlastnú trvácnu tašku,
• uprednostňovať miestne výrobky, potraviny a nákupy na tržniciach pred hypermarketmi,
• využívať bezobalovú distribúciu - nákup čistiacich prostriedkov, kozmetiky, sirupov do nami prinesených obalov,
• uprednostňovať väčšie balenia výrobkov a koncentráty,
• pri maľovaní uprednostniť vodou riediteľné farby pred syntetickými (s organickými rozpúšťadlami),
• využívať viac knižnice, požičovne, práčovne, požičovne áut namiesto kupovania nových výrobkov,
• označiť si schránku nápisom “Nevhadzujte reklamy”, predídete tak zbytočným odpadom z nepotrebných letákov,
• používať obojstrannú tlač a recyklovaný papier,
• kupovať radšej kvalitnejšie výrobky, ktoré majú dlhšiu životnosť a dajú sa opraviť, v porovnaní s lacnými výrobkami na jedno použitie,
• opravovať a renovovať pokazené veci ako šaty, topánky, elektroniku alebo nábytok,
• používať nabíjateľné batérie (monočlánky),
• ak niektoré šaty, topánky a hračky nepotrebujete, darovať ich charite,
• ak máte malé deti, používať bavlnené plienky namiesto jednorazových,
• ak vo vašom zamestnaní, škole, bufete používajú jednorazový riad, utierky, požiadať o ich nahradenie opätovne použiteľnými.

Pokiaľ vás táto téma zaujala, podrobnejšie informácie nájdete v našich materiáloch pre laickú aj odbornú verejnosť. Môžete ich nájsť v elektronickej podobe na našej webstránke, prípadne vám ich zašleme na požiadanie.

Martin Valentovič