Reakcia Priateľov Zeme - SPZ na články "Upaľovanie bosorky" a "Bosorka uletela do Veľkého Šariša"
Attachment | Size |
---|---|
Text odpovede na stiahnutie | 114 KB |
Odpoveď k bosorkám v mysli Andreja Petruša.
Vzhľadom na neprijateľný prejav nepravdivého, jednostranného a neobjektívneho informovania čitateľov v článku „Upaľovanie bosorky“ dňa 12.6. 2008 a v článku „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“ dňa 16.6.2008, publikovaných v Prešovskom Večerníku sme nútení uverejniť za naše združenie odpoveď na viaceré vyjadrenia autora týchto článkov Andreja Petruša. Touto odpoveďou chceme uviesť na pravú mieru viaceré jeho skutkové tvrdenia o motívoch nášho konania, o údajnej demagógii a klamaní ľudí nami organizovanou petíciou k umiestneniu spaľovne nebezpečného odpadu v Prešove, alebo vo Veľkom Šariši, o nerešpektovaní odborníkov naším združením a rovnako aj – podľa jeho názoru - o našej neodbornosti. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že naše výhrady a stanoviská k tomuto zámeru vôbec nie sú prejavom tmárstva a spiatočníctva (ako naznačuje Andrej Petruš), ale vyplývajú len z potreby dosiahnuť svedomité a objektívne zhodnotenie rizík umiestnenia spaľovne nebezpečného odpadu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. , tak ako si to posúdenie tak závažnej činnosti vyžaduje. Nikdy sme nepovedali, že sme proti spaľovniam nebezpečného odpadu ako takým. Nemáme nič proti a nikdy sme v našej kampani nevystupovali ani proti súčasnej prevádzke spol. Fecupral. Máme však konkrétne pripomienky ku konkrétnym chybám a negatívam predloženého projektu tak, aby sme zvýšili úroveň ochrany zdravia ľudí a prostredia. Sme nútení upozorniť, že kvôli nerešpektovaniu štruktúry a obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré pri posudzovaní zámeru predložila spoločnosť Fecupral podľa zák. č. 24/2006 Z.z. chýbalo viacero dôležitých štúdií, výpočtov. Na zachovaní obsahu a členenia týchto dokumentov podľa jednoznačne znejúcich príloh tohto zákona, (ktoré to upravujú) uvedený právny predpis trvá. Musíme konštatovať, že rešpektovanie štruktúry a obsahu jednotlivých predložených dokumentov považujeme za elementárne zvládnutie tých najzákladnejších povinností každého spracovateľa. Skutočne nerozumieme, prečo napr. zámer predmetnej činnosti (konkrétny dokument podľa zákona) nebol pripravený podľa prílohy č. 9 Zákona 24/2006 Z.z. (ako ukladá zákon) ale prílohy č. 11, ktorá sa vzťahuje na úplne iné štádium posudzovania tejto činnosti (správu o hodnotení). Ako príklad neobjektívneho informovania Andreja Petruša v tejto spojitosti uvádzame, že z jeho článku mala verejnosť možnosť sa dozvedieť, že v Európe je 330 spaľovní odpadov. Uvádza aj príklady spaľovní, ktoré sú umiestnené v centre miest – Amsterdam, Hamburg. Na doplnenie môžeme za našu stranu ešte uviesť tiež často spomínaný Liberec a Viedeň. Umiestnenie takejto činnosti v zástavbe miest však vôbec nie je obvyklým riešením a tvorí len malý podiel z celkového množstva spaľovní. Autor nepodáva žiadne informácie o pozadí výstavby takýchto spaľovní, ani o komplikovanosti splnenia všetkých podmienok, ktoré predchádzali ich výstavbe, rovnako ani o závažných problémoch pri skúšobných prevádzkach – ako to bolo napríklad v prípade spaľovne v Liberci v Českej republike. Zároveň neuvádza, že konkrétne v najbližšej spaľovni odpadov v Kokšov Bakši pri Košiciach bol v posledných rokoch rozsiahly požiar, ktorý mal negatívny vplyv na prevádzkovanie tohoto zariadenia. Dôsledky tejto havárie by boli určite ešte vážnejšie, keby spaľovňa bola umiestnená v blízkosti centra Košíc. Ani v Českej republike nie sú havárie a požiare v spaľovniach ničím výnimočným a stávajú sa niekoľkokrát za rok. Dva požiare v spaľovni nebezpečných odpadov Ekotermex Vyškov boli zaznamenané v apríli a máji 2005, rok pred tým bol požiar v sklade popolu a popolčeka tej istej spaľovne, v júli 2005 požiar v spaľovni nebezpečných odpadov v Chropyni v dôsledku vyšľahnutia ohňa z pece, atď. Skutočnosť, že niekoľko spaľovní stojí v centrách miest ešte neznamená, že je to dobré riešenie. Naopak, stále si stojíme za tým, že takéto spaľovne ako aj niektoré iné rizikové prevádzky do mesta nepatria a sú vždy len výnimočnou možnosťou. Vzhľadom na výnimočnosť takýchto riešení sme predpokladali , že spol. Fecupral, s.r.o. v záujme vyvrátenia argumentov svojich oponentov urobí všetko preto, aby konkrétnymi výpočtami, štúdiami, preukázala, že jej zámer nie je rizikový a že má pripravené opatrenia, ktorými možné riziká eliminuje, alebo minimálne zníži na zanedbateľnú mieru. Musíme, žiaľ, konštatovať , že v predložených dokumentoch, ktoré dala spracovať spol. Fecupral, s.r.o. poverenými osobami vo viacerých prípadoch takéto výpočty a štúdie chýbajú, napriek tomu, že sa štandardne pri takýchto zámeroch predkladajú. Spracovateľ sa viackrát obmedzuje len na jednostranné vyhlásenia o dodržaní limitov, splnení podmienok, zabezpečení požiadaviek, atď., ktoré však nemajú oporu v žiadnych relevantných dôkazoch. Na nutnosť doplnenia takýchto dôkazov sme neupozorňovali len my, ale zhodne aj napr. Ministerstvo životného prostredia. Ako príklad takejto chýbajúcej štúdie, ktorú vždy obsahuje každý štandardný projekt spaľovania nebezpečného odpadu, uvádzame zvozovú štúdiu dodávaného odpadu do spaľovne, ktorá patrí k podstatným dokumentom, preukazujúcim opodstatnenosť kapacity a konkrétneho umiestnenia spaľovne, dopravnú záťaž a dopravné riziká. V rámci tejto štúdie by musel spracovateľ vyhodnotiť okrem iného aj skutočnosť, prečo v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý je krajom s najnižšou produkciou nebezpečného odpadu na Slovensku by mala byť najväčšia spaľovňa nebezpečných odpadov v tejto republike. V tejto súvislosti uvádzame, že napríklad zamietnutý projekt vtedy najväčšej spaľovne nebezpečného odpadu v Šali v Nitrianskom samosprávnom kraji obsahoval takmer 80 stranovú zvozovú štúdiu s detailnými informáciami, ktorými sa snažil preukázať opodstatnenosť navrhovanej kapacity ako aj lokalizáciu spaľovne. Spol. Fecupral, s.r.o doposiaľ k požiadavke o predložení zvozovej štúdie namiesto uvedenia faktov a argumentov uvádzala, že je predmetom obchodného tajomstva čo nie je pravdou, údaje o dôvodoch lokalizácie, kapacity a z toho plynúcich rizík spaľovne nie sú predmetom obchodného tajomstva. Aj Ministerstvo životného prostredia SR trvá na predložení tejto štúdie. Ako ďalší príklad chýbajúcich štandardných dôkazov o opodstatnenosti projektu Fecupral, s.r.o. je spracovanie kompletnej rozptylovej štúdie, ktorú rovnako okrem nás opäť požaduje aj Ministerstvo životného prostredia. Táto štúdia by v primeranom rozsahu (ktorá doposiaľ v takomto rozsahu predložená nebola) zhodnotila znečistenie ovzdušia vplyvom spaľovne. Zároveň rovnako chýba uvedenie množstva vyrobenej a dodávanej energie, špecifikácia spôsobu nakladania so vstupnými a výstupnými odpadmi vrátane ich monitoringu, opatrenia v prípade havárií (viď vyššie spomínanú haváriu v spaľovni pri Košiciach a časté havárie v ČR), návrhy kombinácií spaľovania jednotlivých druhov nebezpečných odpadov atď. Takéto nedostatky dokumenty predložené odborníkmi nesmú obsahovať. Za veľmi vážny nedostatok považujeme, že v dokumentoch o projekte spaľovne nebezpečného odpadu predložených spoločnosťou Fecupral na pripomienkovanie zainteresovanou verejnosťou sú len minimálne zmienky o vyhodnotení zdravotných rizík – teda vplyvov činnosti spaľovne na zdravie, uvádzajú sa len mimoriadne stručné informácie o zvýšenej hlučnosti, zápachu atď. Opäť považujeme za neprípustné, že by sa projekt spaľovne nebezpečného odpadu obmedzoval len na jednostranné konštatovanie, že k zhoršeniu zdravia nedôjde, bez podloženia tohto tvrdenia výsledkami konkrétnych zdravotných štúdií, ktoré by mala k dispozícii zainteresovaná verejnosť. V tejto súvislosti vyslovujeme poľutovanie, že si zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši pred svojím rozhodovaním o umiestnení spaľovne nebezpečného odpadu na svojom území vyššie uvedené štúdie, merania a výpočty nevyžiadalo. Dovolili sme si spomenúť tieto výhrady, aby sme uviedli na pravú mieru vyjadrené spochybňovanie Andreja Petruša o tom, či sme odborníkmi, alebo, či rešpektujeme názor odborníkov. Z uvedeného je zrejmé, že s našimi výhradami sa vo veľkej miere stotožňujú odborníci z Ministerstva životného prostredia. V tejto súvislosti podotýkame, že viaceré z týchto výhrad majú aj odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia , mesta Prešov a Prešovského samosprávneho kraja. V prípade, keby mal Andrej Petruš záujem objektívne a nie jednostranne informovať verejnosť, určite by mu nerobilo problém sa o týchto výhradách dozvedieť Nesporne by bolo prínosom pre objektívnosť jeho vyjadrení, keby si preštudoval aj odborné stanoviská a materiály druhej strany. Tieto pripomienky sú voľne dostupné napr. na web stránke www.priateliazeme.sk/spz., resp. na mestskom úrade v Prešove, rovnako aj na Úrade Prešovského samosprávneho kraja a Slovenskej agentúre životného prostredia. Je skutočne na škodu veci, že Andrej Petruš za odborníkov považuje len odborníkov, ktorých si objednala spoločnosť Fecupral. Zároveň považujeme za poľutovaniahodné, že sa Andrej Petruš potrebuje uchyľovať k vyjadreniam, ktoré nemôžeme označiť inak ako vulgárne podnecovanie „prešovsko – košickej“ nevraživosti –viď jeho výrazy cit : „sú Prešovčania už ozajstní hlupáci....takže musí prísť „záchrana“ až z Košíc?“ V tejto súvislosti sme nútení uviesť, že Priatelia Zeme - SPZ je organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá podáva odborné pripomienky k takýmto a podobným projektom po celom Slovensku. Projekt mnohonásobného rozšírenia spaľovne v Prešove sa nedotýka len samotného Prešova a Prešovčanov. Prečo by potom naša legislatíva ukladala povinnosť posudzovať činnosť týchto zariadení aj z hľadiska medzinárodného vplyvu? (viď prílohu č. 13 zák. č. 24/2006 Z.z.) Podotýkame, že aj toto zhodnotenie v projekte chýba, Opäť zdôrazňujeme, že nemáme nič a nikdy sme v našej kampani nevystupovali proti súčasnej prevádzke spol. Fecupral. Vždy sme sa vyjadrovali ku konkrétnemu projektu podanému na MŽP. Vyjadrenie, že sa Priatelia Zeme – SPZ rozhodli upáliť súčasnú „bosorku“ – spaľovňu tzv. nebezpečného odpadu je neprimerané a neopodstatnené. Ak by bol autor článku vzdelaný v predmetnej problematike, nemohol by v prípade navrhovaného zariadenia spol. Fecupral spochybňovať jeho označenie ako spaľovňu nebezpečného odpadu (cit.:....samozrejme, slová spaľovňa nebezpečného odpadu psychologický efekt ešte znásobujú).Dovoľujeme si upozorniť, že naša súčasná legislatíva považuje zariadenia na spaľovanie odpadu za spaľovne a nie za centrá na energetické zhodnocovanie. Potvrdzuje to aj stanovisko Ministerstva životného prostredia k zámeru spoločnosti Fecupral: „Vychádzajúc zo súčasných právnych predpisov upravujúcich oblasť odpadového hospodárstva a ochrany ovzdušia a údajov obsiahnutých v predloženom zámere nemožno navrhovanú činnosť označiť ako zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov. Jedná sa o zneškodnenie odpadov činnosťou D10 Spaľovanie na pevnine podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Autor článku použil pre spochybňovanie našej odbornosti nepodstatné informácie typu „Ako sa mi v telefonickom rozhovore priznala Mgr. Katarína Vrábľová z petičného výboru, v spaľovni nikdy ešte nebola...“, pričom zabudol doplniť, že Mgr. Vrábľová hovorila o konkrétnej spaľovni Fecupral a zároveň vysvetlila, že návšteva v spaľovni by nič nezmenila na jej stanoviskách, pretože sa stále vyjadruje len k projektu, ktorý momentálne ešte nie je v tomto zariadení realizovaný a len ho posudzuje ministerstvo. Autor sa pomerne obsiahle venuje emisiám do ovzdušia a porovnávaním znečisťovateľov v meste Prešov podľa údajov z roku 2004 (v článku je mylne uvedený rok 1994). Bohužiaľ, je to zasa len diskusia o doterajšej prevádzke spaľovne, nie o tom, ako sa situácia zmení v prípade realizácie navrhovaného projektu. Tvrdenie, že „výsledným produktom spaľovania je inertný nereaktívny popol, na ktorého zachytenie stačí jeden malý kontajner“ je tvrdenie nanajvýš neodborné. Pochybujeme, že by v odborných materiáloch, ktoré si tento redaktor preštudoval, bola takáto informácia v uvedenom znení uvedená. Zároveň sa ohradzujeme voči vyjadreniu, že fakty uvedené v petícii zavádzajú demagógiou. Priatelia Zeme vo svojich stanoviskách, petíciách, pripomienkach atď. uvádzajú vždy overené a podložené fakty, a informácie získané 12 rokmi skúseností v tejto oblasti. Text petície v žiadnom prípade nie je hrozivý. K tvrdeniu, že nadregionálne centrum zneškodňovania odpadov je v územnom pláne Prešovského samosprávneho kraja (PSK) uvádzame nasledovné: Áno, je to pravda, ale autor článku neuvádza vyjadrenie PSK k tomuto projektu : „Z nášho pohľadu je situovanie navrhovanej činnosti, ktorá predstavuje zvýšenie spaľovania odpadov 21-krát oproti súčasnému stavu nevhodné z dôvodu, že sa táto činnosť nachádza v zastavanom území mesta Prešov, kde v jeho blízkosti (cca 500m) je obytná zóna mesta Prešov a navrhované územie, ktoré je taktiež určené pre obytnú zástavbu.“ Zároveň uvádzame k ďalšiemu neopodstatnenému konštatovaniu autora, cit.: „Absolútnym nezmyslom v texte petície je to, že preprava nebezpečného odpadu pôjde cez obytné zóny.“ Autor článku tento fakt vôbec nevyvrátil, odvoláva sa iba na prepravu farieb, olejov, benzínu. Treba doplniť, že k nebezpečným odpadom, ktoré by mohla spaľovňa zneškodňovať patria napr. aj infekčné zdravotnícke odpady a vysoko toxické PCB (polychlórované bifenyly), na ktorých spaľovanie má spol. Fecupral ako jediná na Slovensku oprávnenie a v projekte sú uvedené medzi zamýšľanými odpadmi pre spaľovanie. Nebezpečné odpady sa budú privážať do Prešova zo všetkých smerov (od Košíc, od Popradu, od smeru Bardejov-Vranov-Humenné a od smeru Sabinov-Stará Ľubovňa). Chce teda autor tvrdiť, že na týchto prístupových cestách sa nenachádzajú žiadne obytné plochy, rodinné domy a pod.? Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že Priatelia Zeme neponúkajú inú alternatívu. Práve naopak, stále upozorňujeme na to, že alternatívy pre časť nebezpečných odpadov, ktoré majú byť zneškodňované aj v tejto spaľovni naozaj existujú. Sú to napr. tzv. nespaľovacie technológie, ktoré podporuje aj EU (odporúčanie v rámci Štokholmského dohovoru). Pri týchto technológiách nevznikajú toxické látky, ktoré by sa uvoľňovali do ovzdušia, ani ich konečný produkt nie je treba umiestňovať na skládky nebezpečných odpadov. Takáto technológia sa napr. pripravuje pre likvidáciu PCB v Strážskom. V tejto súvislosti tiež uvádzame, že spaľovanie PCB odpadov (najmä tých s vysokým obsahom PCB) je nevhodné, pretože sa spaľovaním nezneškodnia, boli vyrábané a používané práve za účelom toho, aby nehoreli. Priatelia Zeme – SPZ nikdy netvrdili, že pre nebezpečný odpad nie je treba žiadnu spaľovňu. Samozrejme, aj po vyseparovaní nespáliteľných odpadov, recyklovateľných odpadov a tých, pre ktoré existujú čistejšie nespaľovacie technológie, ostáva časť odpadov, ktoré by sa mali spáliť s využitím energie. Najväčšia spaľovňa nebezpečných odpadov by však určite mala byť na vhodnejšom mieste ako v zástavbe mesta Prešov alebo Veľký Šariš. Výber miesta spaľovne sa nemá riadiť len obchodným záujmom navrhujúceho súkromného investora. V našej dlhoročnej práci sa už od začiatku venujeme osvete a prevencii, ktorá je na prvom mieste v tzv. odpadovej hierarchii. Preto otázka p. Hanigovského - prečo Priatelia Zeme nezamerajú svoje aktivity na znižovanie odpadu u jeho pôvodcov naozaj nie je na mieste. Dovolíme si tvrdiť, že sme jedinou organizáciou na Slovensku, ktorá sa prevencii v oblasti odpadového hospodárstva venuje v mimoriadne veľkej miere a zastáva v tomto aj miesto, ktoré by malo patriť štátnym inštitúciám. V záujme veci – keďže nesporným úmyslom autora článkov bolo znížiť dôveryhodnosť a dobrú povesť Priateľov Zeme – sme nútení uviesť niekoľko faktov o našej činnosti : Občianske združenie Priatelia Zeme - SPZ patrí medzi významné slovenské mimovládne organizácie pre ochranu životného prostredia, participuje odborne na príprave zákonov a ďalších právnych predpisov v súvislosti s odpadovým hospodárstvom a environmentálnymi záťažami. Tvorí súčasť viacerých pracovných skupín viacerých dotknutých ministerstiev a orgánov štátnej správy, podáva odborné poradenstvo stovkám samospráv po celom Slovensku. Je členom najväčšej, renomovanej asociácie mimovládnych organizácií pre environmentálne a sociálne orientovaný rozvoj „Priatelia Zeme“ (FoEI), pôsobiacej v 71 krajinách sveta s 1 a pol miliónom členov, ktorej patrónmi sú nositelia Nobelovej ceny a významní vedci. Oblasti odpadového hospodárstva sa venuje od svojho vzniku v roku 1996. Pracuje nielen na zákaze a obmedzení ekologicky škodlivých činností, ale hlavne sa snaží vytvárať pozitívne riešenia pre dosiahnutie trvalo udržateľnej spoločnosti. V združení Priatelia Zeme pôsobia viaceré osobnosti ktoré riadia jeden z najlepšie hodnotených systémov triedeného zberu na Slovensku, poprední odborníci z akademickej obce, experti s dostatočnou odbornou spôsobilosťou, vrátane právnych expertov. Predseda spol. Priatelia Zeme – SPZ v Košiciach v súčasnosti pôsobí aj ako poradca českého ministra životného prostredia. Za dosiahnuté výsledky dvakrát získali cenu za environmentálny projekt roka. Medzinárodná nadácia Sasakawa Peace Foundation ocenila ich projekt v roku 1999 - 2. miestom a v roku 2001 - 1. miestom. V roku 2003 získali Cenu ministra životného prostredia SR za prínos v starostlivosti o životné prostredie. Bez ohľadu na tieto výsledky sa nestaviame do polohy vševediacich. Máme však dostatok znalostí a skúseností s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie na to, aby sme k nim mohli zaujať relevantné stanovisko a objektívne ich hodnotiť z pohľadu verejnosti, nie z pohľadu záujmov súkromného investora. Naše pripomienky a stanoviská sa samozrejme opierajú o odborné fakty na rozdiel od dohadov a osočovaní redaktora Andreja Petruša. V Košiciach 3. 7. 2008 S pozdravom,Ladislav Hegyi Predseda združenia Priatelia Zeme – SPZ
Na vedomie: Andrej Petruš, redaktor denníka Prešovský Večerník