Občianske združenie Priatelia Zeme-SPZ sa do problematiky Ružína pustilo už pred vyše rokom. Projekt, ktorého zámerom bolo zastavenie a minimalizovanie znečistenia vodnej nádrže oslovil s ponukou spolupráce nielen dobrovoľníkov, ale predovšetkým starostov priľahlých obcí, ktoré ležia na prítokoch riek Hornád a Hnilec. Záujem o riešenie problému čiernych skládok a zlého odpadového hospodárstva však prejavilo len veľmi nízke percento pôvodcov.

Ponuky boli pritom prezentované viackrát: ,,Dotyčných sme oslovili nie raz, a to e-mailami, telefonátmi, takmer všetkým obciam boli zasielané letáky, pričom starostovia boli pozvaní aj na náš seminár, navrhujúci riešenia problémov s odpadmi“, komentuje Katarína Vrábľová z Priateľov Zeme-SPZ. ,,Ponuka na spoluprácu bola zase opätovne prezentovaná na zasadnutí ZMOS Hnileckého regiónu. Ostala však bez odozvy.“

Nedostatok záujmu teda provizórne riešila len ,,čata odpratávačov“, zložená z kompetentných orgánov a dobrovoľníkov. Jej fungovanie však nemá priveľký zmysel. Hlavne v jarnom období a po búrkach sa hladina vôd opäť dvíha, pričom odpad splavovaný z brehov riek priľahlých obcí pokrýva takmer celý povrch nádrže. Vodohospodári ktorí sa problém snažili paralelne riešiť, však nie sú nadšení z toho, že sa musia podieľať na odstraňovaní odpadu, ktorého nie sú pôvodcom. Pred zhruba rokom ich čistenie nádrže stálo pol milióna korún.

Podľa ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky by problému mali zabrániť starostovia obcí, nie legislatíva.
Priatelia Zeme-SPZ však upozorňujú, že príčinou nie je len odpadové hospodárstvo, ale aj
zlé návyky ľudí, ktoré nie sú kontrolované: ,,Ľudia nesmú mať motiváciu vynášať odpad na čierne skládky či k vodným tokom riek.“ Katarína Vrábľová zároveň približuje súčasný priebeh projektu: ,,Pokračujeme v monitoringu čiernych skládok, pričom podnety budeme dávať priamo na Obvodný úrad životného prostredia. Na tie najviditeľnejšie priestupky sme už podnety dali.“

Priehrada však nie je len tŕňom v oku ekológov. Ružín pozostávajúci z dvoch rozľahlých nádrží (spolu 63,5 miliónov metrov kubických) bol od r. 1967 vyhľadávaným miestom letnej rekreácie a aktívneho oddychu domácich aj turistov. Mnoho času tu trávili aj trampské skupiny, ktoré tu rozvíjali svoje tradície a organizovali rôzne podujatia. Účastníkom súťaže ,,Poklad na striebornom jazere“ bola vyše stovka trampov z Čiech i Slovenska.

A práve trampské združenie Severka upozorňuje na problém Ružína spomienkovou výstavou. Tú, pod názvom ,,Poklad na striebornom jazere - trampský Ružín“ otvára v spolupráci s Baníckym múzeom v Gelnici.
V dňoch 3.októbra - 31.decembra 2009 si teda v priestoroch baníckeho múzea môžete pozrieť výstavu týkajúcu sa nielen kultúry trampingu, ale aj ,,kultúry“ ružínskej priehrady.
Na súčasný ,,poklad“ strieborného jazera v tom negatívnom zmysle upozorní prizvaná organizácia Priatelia Zeme-SPZ, a to za pomoci bohatého dokumentačného materiálu.