Slovensko – skládkovacia veľmoc? Alebo ako ani tisíckrát opakovaná lož sa nemusí stať pravdou!

Článok
03.06.2024

Posledné roky sa objavujú desiatky rôznych článkov a vyjadrení, v ktorých je Slovensko postavené do úlohy veľmoci – skládkovacej. Veľmi rád to používa aj nový minister životného prostredia SR Tomáš Taraba. Vo väčšine prípadov z nich vôbec nie je jasné, v čom spočíva naše veľmocenstvo. Jednoducho je to iba konštatovanie, bez akýchkoľvek dôkazov a zdrojov. Sú ale aj články, ktoré sa tvária ako analýzy a účelovo vytrhnú z kontextu vybrané informácie. Jednu vec majú tieto články spoločnú – negatívny pohľad na výsledky v odpadovom hospodárstve SR. 

Čo to znamená VEĽMOC:
Veľmoc je štát, ktorý má vďaka svojej hospodárskej, vojenskej alebo kultúrnej moci určujúci vplyv na medzinárodné vzťahy. Prenesene sa používa aj v športovej terminológii. [1] [2]

Prečo sa tieto články a vyjadrenia objavujú tak často? Vo väčšine prípadov je to len nekriticky prebraté konštatovanie. Dôvodov je viacero, napr. „očierniť“ predchádzajúce aktivity v oblasti odpadového hospodárstva, spochybniť význam pripravovaných aktivít, neznalosť problematiky, politický alebo ekonomický profit... Ich snahou je vytvorenie dojmu, že Slovensko je „odpadová diera“ s dôvetkom, že existuje riešenie. Častokrát s prívlastkom „jediné“ a tým je výstavba nových spaľovní odpadov.

Pomôžeme si citátom Stana Radiča: „Tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou – kým sa nad ňou aspoň raz nezamyslíme“. Tak sa spoločne zamyslime... Stačí si pozrieť oficiálne informácie z viacerých zdrojov, vypracované správy o odpadovom hospodárstve jednotlivých krajín, štatistické údaje Eurostatu alebo národných štatistických úradov, ktoré sú voľne dostupné na internete. Zrazu zistíme, že Slovensko na tom nie je v odpadovom hospodárstve tak zle, určite nie sme žiadna „čierna diera“ a nastolené trendy postupne „prinášajú svoje ovocie“.

Ponúkame vám rôzne porovnania týkajúce sa počtu povolených skládok, skládkovaných množstiev odpadov, ale aj údaje o recyklácii v jednotlivých krajinách. 

Koľko máme skládok odpadov?

Na Slovensku máme prevádzkovaných 81 skládok odpadov. Z toho – 65 na komunálne odpady, 8 na nebezpečné odpady a 8 na inertný odpad.[3] Je to veľa alebo málo?

Ako je to v iných krajinách?

Rakúsko – v roku 2021 malo celkovo 1 170 skládok odpadov, z toho 994 skládok na výkopovú zeminu, 32 skládok na inertný odpad, 76 skládok na stavebný odpad, 44 skládok na zvyškový odpad a 24 skládok na osobitné odpady (napr. azbestový odpad, sklolaminátový odpad...).[4]

Nemecko – v roku 2021 malo celkovo 999 skládok odpadov, z toho 702 boli skládky pre inertné odpady a 147 skládky na komunálny odpad.[5]

Švajčiarsko – v roku 2021 malo celkovo 345 skládok odpadov, z toho bola väčšina na výkopovú zeminu a minerálne stavebné odpady. Ďalej malo aj 7 skládok na odpad s vysokým obsahom ťažkých kovov (napr. zvyšky z čistenia spalín), 28 skládok na popol (škváru) zo spaľovní odpadov a 29 skládok na odpad, ktorý obsahuje do 5 % organického uhlíka.[6] [7]

Nórsko – v roku 2021 malo celkovo 125 skládok odpadov, z toho 24 skládok na inertný odpad, 65 skládok na zvyškový odpad, 2 skládky na nebezpečný odpad a 34 skládok na inertný priemyselný odpad. Okrem toho existuje niekoľko skládok špeciálnych druhov odpadu, ako je rádioaktívny odpad, azbest...[8]

Skládky odpadov sú aj vo všetkých ostatných európskych krajinách. Napríklad:

  • Švédsko má celkovo 106 skládok odpadov, z toho 50 na komunálny odpad.[9]
  • Dánsko má 40 skládok odpadov.[10]
  • Fínsko má 137 skládok odpadov[11], z toho 28 skládok nebezpečného odpadu.[12]
  • Česká republika má 170 skládok odpadov.[13]
  • Poľsko má 259 skládok komunálneho odpadu.[14]
  • Španielsko má 111 skládok komunálneho odpadu.[15]
  • Francúzsko má 220 skládok nie nebezpečného odpadu.[16]

Na Eurostate sú zverejnené počty skládok odpadov v jednotlivých členských krajinách EÚ iba za rok 2020. Aj tak je pohľad na výsledky zaujímavý.

Graf 1: Porovnanie počtu aktívnych skládok odpadov v 27 štátoch EÚ.[17]

Z Grafu 1 vyplýva, že najviac skládok odpadov mali v roku 2020 vo Francúzsku a najmenej na Malte. Slovensko bolo na 18. mieste s najnižším počtom skládok.

Je zjavné, že počet skládok nie je ukazovateľ, ktorý by vypovedal o úrovni odpadového hospodárstva v tom-ktorom štáte. Dôležitý je však fakt, že nech si vyberieme akúkoľvek cestu v odpadovom hospodárstve, nie je ju možné realizovať bez skládok odpadov.

V porovnaní s inými európskymi krajinami nie je Slovensko v počte skládok odpadov žiadnou veľmocou.

 

Koľko odpadu ukladáme na skládky odpadov?

V roku 2021 sme na Slovensku uložili na skládky odpadov 2,58 mil. ton odpadu (cca 475 kg/obyv.), čo je 20,3 % z celkového množstva vzniknutého odpadu.[18]

Na porovnanie sme si vybrali európske krajiny, ktoré sú Slovensku z rôznych dôvodov dávané ako vzor pri nakladaní s odpadmi.

V roku 2021 bolo v Rakúsku uložených na skládky odpadov 29,31 mil. ton odpadov (cca 3 260 kg/obyv.), čo bolo 37,87 % z celkového množstva vzniknutých odpadov.[19]

Vo Švajčiarsku bolo v roku 2020 uložených na skládky odpadov 87,2 mil. ton odpadu (cca 10 100 kg/obyv.), čo bolo 21,1 % z celkového množstva odpadov.[20]

Nórsko v roku 2021 uložilo na skládky odpadov 2,4 mil. ton odpadu (cca 440 kg/obyv.), čo bolo 19,9 % z celkovo vzniknutého odpadu v krajine.[21]

Švédsko v roku 2020 uložilo na skládky odpadov 12,3 % vzniknutých odpadov. To predstavovalo 4,4 mil. ton odpadu (cca 425 kg/obyv.).[22]

Nemecko skládkovalo v roku 2021 približne 11,3 % vzniknutých odpadov, čo však bolo okolo 39,8 milióna ton odpadu (cca 478 kg/obyv.).[23]

Dánsko sa síce chváli, že v roku 2021 uložilo na skládky odpadov iba 4 % odpadov, čo je okolo 439 tisíc ton. Nezapočítava však do tohto množstva 2,7 mil. ton čistej a kontaminovanej zeminy, ktorú tiež uložilo na skládky odpadov.[24] To zvyšuje množstvo odpadov ukladaných na skládky na 3,14 mil. ton odpadov (536 kg/obyv.), čo predstavuje 15,4 % z celkového množstva odpadov.

Čo vyplýva z údajov o celkových množstvách odpadov zverejnených na Eurostate?

Posledné zverejnené štatistické údaje o celkovej produkcii odpadov a nakladaní s nimi v jednotlivých členských štátoch sú z roku 2020. Aj napriek starším údajom nám výsledky porovnaní môžu ukázať, aké je postavenie Slovenska v skládkovaní celkového množstva vyprodukovaných odpadov.

Najprv si porovnajme, aké percento odpadu bolo uložené na skládky odpadov v 27 členských štátoch EÚ v roku 2020.

Graf 2: Porovnanie miery skládkovania odpadov v 27 štátoch EÚ v %. (Zdroj: Eurostat)

Z Grafu 2 vyplýva, že najväčší podiel skládkovaného odpadu mali v Rumunsku a najmenej v Holandsku. Slovenská republika bola v tomto porovnaní na 15. mieste s najnižšou mierou skládkovania odpadu.

Ďalej sa pozrime, aké množstvá odpadov boli uložené na skládky odpadov v jednotlivých členských štátoch v roku 2020.

Graf 3: Porovnanie množstiev skládkovaných odpadov v 27 štátoch EÚ v tonách. (Zdroj: Eurostat)

Z Grafu 3 vyplýva, že najväčšie množstvo odpadov uložili na skládky odpadov v Rumunsku a najmenej na Malte. Slovensko skládkovalo v poradí 11. najmenšie množstvo odpadov.

Posledný ukazovateľ, v ktorom porovnáme množstvo skládkovaných odpadov v členských štátoch EÚ je jeho množstvo v prepočte na 1 obyvateľa. Je to signifikantnejší ukazovateľ ako celkové množstvo odpadov ukladaných na skládky odpadov...

Graf 4: Porovnanie množstiev skládkovaných odpadov v 27 štátoch EÚ v kilogramoch na obyvateľa. (Zdroj: Eurostat)

Z Grafu 4 vyplýva, že v prepočte na 1 obyvateľa najviac odpadu skládkovali vo Fínsku a najmenej v Holandsku. Slovensko malo v tomto smere v poradí 12. najnižšie množstvo skládkovaných odpadov.

Ukladanie odpadu na skládky odpadov však nie je jediným ukazovateľom vyspelosti v odpadovom hospodárstve. Otázkou vždy zostáva, že keď sme odpad neuložili na skládky odpadov, čo sme s ním urobili? Celkom zaujímavo vyznieva porovnanie miery recyklácie jednotlivých členských krajín EÚ v roku 2020.

Graf 5: Porovnanie miery recyklácie odpadov v 27 štátoch EÚ v %. (Zdroj: Eurostat)

Z Grafu 5 vyplýva, že najviac odpadu sa recyklovalo v Taliansku a najmenej v Rumunsku. Slovensko malo 3. najvyššiu mieru recyklácie odpadov.

Na základe porovnania celkovej produkcie odpadov a ich skládkovania v krajinách EÚ, môžeme konštatovať, že Slovensko v tomto smere nie je žiadnou veľmocou. Ale v jednom ukazovateli predsa len patríme medzi najlepších – v porovnaní dosiahnutých výsledkov v recyklácii odpadov Slovensku patrí za rok 2020 3. priečka.

 

Čo vyplýva zo zverejnených oficiálnych údajov o množstvách komunálnych odpadov?

Podľa Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2022 uložili na skládky odpadov 1,02 mil. ton komunálnych odpadov (KO), čo je 39,3 % z celkového vzniknutého množstva KO.[25] Ako sme však na tom v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ?

Posledné zverejnené štatistické údaje o produkcii komunálnych odpadov a nakladaní s nimi v jednotlivých členských štátoch sú z roku 2022. Použijeme ich pre porovnanie vybraných ukazovateľov. Niektoré chýbajúce údaje v Eurostate sme doplnili o údaje z národných štatistických úradov. Porovnali sme:

  • Mieru skládkovania KO
  • Celkové množstvo KO uložených na skládky odpadov
  • Množstvo KO uloženého na skládky odpadov v prepočte na obyvateľa
  • Mieru recyklácie KO
  • Porovnanie vývoja recyklácie KO v období rokov 2011 až 2022
  • Množstvo nezrecyklovaných KO v prepočte na obyvateľa

Najprv si porovnajme, aké percento komunálnych odpadov bolo uložených na skládky odpadov v 27 členských štátoch EÚ.

Graf 6: Porovnanie miery skládkovania komunálnych odpadov v štátoch EÚ v %. (Zdroj: Eurostat a iné)

Z Grafu 6 vyplýva, že najväčší podiel skládkovaného komunálneho odpadu mali na Malte a najmenší v Belgicku. Slovensko dosiahlo 16. najnižšiu mieru skládkovania odpadov.

Ako druhý ukazovateľ si pozrime, aké množstvá KO boli uložené na skládky odpadov v jednotlivých členských štátoch v roku 2022.

Graf 7: Porovnanie množstva skládkovaných komunálnych odpadov v štátoch EÚ. (Zdroj: Eurostat a iné)

Z Grafu 7 vyplýva, že najväčšie množstvo skládkovaného komunálneho odpadu mali v Španielsku a najmenšie vo Fínsku. Slovensko uložilo na skládky odpadov 17. najmenšie množstvo odpadu.

Tretím ukazovateľom, ktorý porovnávame, je množstvo KO uložených na skládky odpadov v prepočte na 1 obyvateľa.

Graf 8: Porovnanie množstva skládkovaných komunálnych odpadov v štátoch EÚ v kilogramoch v prepočte na 1 obyvateľa. (Zdroj: Eurostat a iné)

 

Z Grafu 8 vyplýva, že najväčšie množstvo skládkovaného komunálneho odpadu v prepočte na 1 obyvateľa mali na Malte a najmenšie v Belgicku. Slovensko bolo na 17. mieste s najnižším množstvom.

Ukladanie KO na skládky odpadov nie je jediným a už vôbec nie najvýpovednejším ukazovateľom o stave odpadového hospodárstva v krajine. Preto sme si ako štvrtý ukazovateľ zvolili mieru recyklácie KO.

Graf 9: Porovnanie miery recyklácie komunálnych odpadov v štátoch EÚ v %. (Zdroj: Eurostat a iné)

Z Grafu 9 vyplýva, že najvyššiu mieru recyklácie komunálneho odpadu mali v Nemecku a najnižšiu v Rumunsku. Slovensko dosiahlo 9. najväčšiu mieru recyklácie KO.

Piaty ukazovateľ, ktorý porovnávame, je vývoj recyklácie v období rokov 2011 až 2022.

Graf 10: Porovnanie vývoja recyklácie komunálnych odpadov v období rokov 2011 až 2022 v percentuálnych bodoch. [26]

Z Grafu 10 vyplýva, že najväčší progres v recyklácii KO v sledovanom období bol zaznamenaný na Slovensku. Recykláciu KO sme zvýšili o takmer 39 percentuálnych bodov. Najmenší progres bol zaznamenaný v Rumunsku. V Grécku, Belgicku, na Malte a vo Švédsku miera recyklácie KO klesla.

Posledným ukazovateľom, ktorý porovnávame, je množstvo nezrecyklovaných KO v prepočte na obyvateľa.

Graf 11: Porovnanie množstva nezrecyklovaných komunálnych odpadov v kilogramoch v prepočte na 1 obyvateľa. (Zdroj: vlastný prepočet zo zverejnených údajov[27] [28])

Z Grafu 11 vyplýva, že najviac nezrecyklovaných KO v prepočte na 1 obyvateľa mali na Cypre a najmenej v Slovinsku. Slovensko malo 8. najmenšie množstvo nezrecyklovaných KO na obyvateľa.

Aj porovnanie Slovenska s ostatnými krajinami EÚ v skládkovaní komunálnych odpadov potvrdilo, že nepatríme medzi skládkovacie veľmoci. Pri ukazovateľoch, ktoré sa týkajú recyklácie KO vidíme, že sa pomerne rýchlo „doťahujeme“ za najlepšími. V náraste miery recyklácie patríme medzi lídrov v Európe.

 

Záver

Ako sme teda dopadli v skládkovaní odpadov v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ? Vôbec nie tak katastrofálne ako sme vykresľovaní vo vyjadreniach a článkoch o Slovensku ako skládkovacej veľmoci. Paradoxne, kritikmi sú hlavne slovenskí experti a novinári...

Pre prehľadnosť sme pripravili tabuľku, v ktorej si môžeme pozrieť postavenie Slovenska v rámci sledovaných ukazovateľov (do ktorej skupiny patríme) v porovnaní s ostatným členskými štátmi.

Európska únia má v súčasnosti 27 členských štátov. Tie sme si rovnomerne rozdelili do troch skupín po 9 štátov – najlepšie hodnotené štáty, štáty v strede hodnotenia a najhoršie hodnotené štáty.

Štáty EÚ sme porovnávali v rámci 11 vybraných vyššie uvedených ukazovateľov. 7 z nich sa priamo týkali skládkovania odpadov a 4 recyklácie.

Tabuľka 1: Dosiahnuté postavenie Slovenska v porovnávaní vybraných ukazovateľov v odpadovom hospodárstve v rámci EÚ.

Ukazovateľ
Skupina 9 najlepšie hodnotených štátov
Skupina 9 štátov v strede hodnotenia
Skupina 9 najhoršie hodnotených štátov
Počet skládok odpadov
(Graf 1)
 
SR
(18. miesto)
 
Miera skládkovania odpadov (Graf 2)
 
SR
(15. miesto)
 
Množstvo skládkovaných odpadov (Graf 3)
 
SR
(11. miesto)
 
Množstvo skládkovaných odpadov na 1 obyv. (Graf 4)
 
SR
(12. miesto)
 
Miera recyklácie odpadov (Graf 5)
SR
(3. miesto)
 
 
Miera skládkovania KO
(Graf 6)
 
SR
(16. miesto)
 
Množstvo skládkovaných KO (Graf 7)
 
SR
(17. miesto)
 
Množstvo skládkovaných KO na 1 obyv. (Graf 8)
 
SR
(17. miesto)
 
Miera recyklácie KO
(Graf 9)
SR
(9. miesto)
 
 
Vývoj recyklácie KO
(Graf 10)
SR
(1. miesto)
 
 
Množstvo nerecyklovaných KO na 1 obyv. (Graf 11)
SR
(8. miesto)
 
 

Z Tabuľky 1 vyplýva, že Slovensko sa ani v jednom prípade neumiestnilo pri sledovaných parametroch v „Skupine 9 najhoršie hodnotených štátov“. Z 11 ukazovateľov sme boli 7 krát v „Skupine štátov v strede hodnotenia“ a 4 krát v „Skupine najlepšie hodnotených štátov“.

Ak by tieto výsledky znamenali, že sme skládkovacia veľmoc, tak by sme boli veľmocou v porovnaní s ostatnými krajinami aj napr. v hokeji a futbale. Prečo však nikto nenapíše, že sme futbalovou veľmocou, však v rebríčku UEFA na rok 2024 je Slovensko na 27 mieste z 55 krajín?[29] A prečo nikto nenapíše, že sme hokejová veľmoc, však v rebríčku IIHF za rok 2023 bolo Slovensko na 9 mieste z 58 krajín?[30] Odpoveď je jednoduchá – lebo nimi nie sme (aj keby sme chceli). A podobne je to v skládkovaní odpadov.

A ešte jedna dôležitá vec. Priatelia Zeme – SPZ v žiadnom prípade neobhajujú skládkovanie odpadov. Chceme len poukázať na fakt, že presun odpadov zo skládok do spaľovní odpadov je krok nesprávnym smerom. Jedno aj druhé je riešením tzv. „na konci potrubia“. To znamená, že by malo nasledovať až keď vyčerpáme všetky možnosti predchádzania vzniku odpadov, prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Na Slovensku sme ešte všetky možnosti nevyčerpali.

Sme presvedčení, že smerovanie odpadového hospodárstva na Slovensku je dobré. Vidieť to aj na dlhodobom vývoji výsledkov v odpadovom hospodárstve. Tento článok nemá za úlohu podrobne rozoberať význam jednotlivých aktivít, ani dávať návod, kde je potrebné viac zabrať a čo robiť inak. V každom prípade, ak sa pozrieme na vývoj nakladania s komunálnym odpadom na Slovensku medzi rokmi 2011 až 2022, tak je evidentný progres správnym smerom.

Graf 12: Nakladanie s komunálnym odpadom na Slovensku v rokoch 2011 až 2022 (Zdroj: Štatistický úrad SR)

 

Cieľová skupina: 
obce / firmy
verejnosť
Kľúčové slová: 
Spaľovne
triedenie odpadov
biologické odpady
Kompostovanie
Skládky
Tento obsah bol vytvorený 03.06.2024. Posledná aktualizácia 03.06.2024.