Greenwashing o plánovanej spaľovni odpadov v Hontianskych Tesároch
Jedným zo znakov greenwashingu je napríklad nepodložené tvrdenie o environmentálnom prínose projektu, ktoré nie je doložené relevantnými dokumentmi, reálnymi možnosťami realizácie alebo obsahuje zavádzajúce informácie. Všetky tieto znaky môžeme nájsť na stránke enviroportálu.sk, na ktorom sa prezentuje vyjadrenie spoločnosti Granya, a. s., investora spaľovne odpadov v Hontianskych Tesároch. Investíciu nazval „Energetické ReUse centrum“ a ročne má spáliť 100 000 ton prevažne komunálnych odpadov. Už samotný názov ReUse centrum je „greenwashing“. Podľa názvu by malo ísť o centrum zhromažďovania vecí, ktoré sa opravujú a opätovne ponúkajú, aby neskončili ako odpad a nie o spaľovňu odpadov!
Investor sľubuje pridané „zelené“ prevádzky, ktorých vybudovanie je v danej lokalite nereálne, glorifikuje energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré je v protiklade s oficiálnymi stanoviskami relevantných inštitúcií EÚ a dokonca použil aj klamlivú informáciu, ktorá je v rozpore s legislatívou.
Pozrime sa na to bližšie:
Na enviroportáli môžeme nájsť dve informácie. V prvej1) sa uvádza, že primátor Dudiniec považuje umiestnenie plánovaného ReUse centra za znepokojujúce, keďže sa nachádza v ochrannom pásme zdrojov minerálnej vody miestnych kúpeľov. Primátor Krupiny uviedol, že zvýšené prejazdy kamiónov cez centrum mesta sú absolútne neprijateľné a starosta Hontianskych Tesár uviedol, že tak obec, ako aj drvivá väčšina občanov je proti navrhovanému projektu. Nachádza sa tu však viacero informácií poskytnutých investorom, ktoré nesú znaky greenwashingu.
V tejto prvej informácii je následne uvedené vyjadrenie investora, že „centrum (neuvádza spaľovňa, o čo tu v skutočnosti ide) má prispieť k riešeniu odklonu odpadov zo skládok a prispieť ku konceptu obehového hospodárstva, keď sa vyhodené veci, ktoré z technických alebo hospodárnych príčin nie je možné surovinovo využiť, premenia na dnes čoraz drahšiu a nedostatkovú energiu s environmentálne prijateľnou náhradou fosílnych palív“.
Naša reakcia: Rozširovanie energetického zhodnocovania komunálnych odpadov nie je príspevkom ku konceptu obehového hospodárstva.
Stačí, ak si pozrieme oficiálne vyhlásenia relevantných inštitúcií a dokumentov EÚ a zistíme, že spaľovanie komunálnych odpadov aj s energetickým zhodnotením nie je konceptom rozvoja obehového hospodárstva. Energetické zhodnocovanie odpadov ako aj skládkovanie, sú súčasťou systému nakladania s odpadmi. Oba spôsoby nakladania s odpadom sú v súčasnosti do určitej miery stále nevyhnutné, avšak nemali by byť preferované. V hierarchii odpadového hospodárstva sa energetické zhodnocovanie odpadov nachádza na predposlednom mieste pred skládkovaním. Riešiť odklon od skládkovania druhým najhorším spôsobom nakladania s odpadmi už nie je v súčasnosti žiaduce a prospešné. Potrebné je uprednostniť prvé tri stupne hierarchie a to predchádzanie vzniku odpadov, opakované použitie a recykláciu. Zvýšená miera energetického zhodnocovania komunálnych odpadov v rozvinutých krajinách bola v minulosti reakciou na jeho veľký nárast a v danom čase aj výraznejšie lepším riešením ako skládkovanie. V súčasnej dobe je už rozširovanie spaľovania komunálnych odpadov škodlivé hlavne kvôli surovinovej, energetickej a klimatickej kríze. To, že energetické zhodnocovanie odpadov nie je príspevkom obehového hospodárstva, vyplýva aj z toho, že energia z odpadu je veľmi neefektívna2) a uhlíkovo náročná3).
Vyjadrenie investora pokračuje: „Popri samotnej prevádzke má byť najväčším odberateľom tepla rozsiahle skleníkové hospodárstvo, agropriemyselné stredisko, ktorého výstavba sa pripravuje v priamom susedstve zariadenia.“
Naša reakcia: Výstavba skleníkového hospodárstva a agropriemyselného strediska spaľovne sa reálne nepripravuje.
Po preskúmaní zámeru a správy o hodnotení tejto navrhovanej činnosti zistíme, že v skutočnosti sa neplánuje žiadna výstavba rozsiahleho skleníkového hospodárstva ani agropriemyselného strediska. Ide len o víziu investora, ako by sa teoreticky mohlo využiť vzniknuté teplo, keďže vybudovanie infraštruktúry na vykurovanie domov označil aj on za nereálne. Jedným z faktorov vybudovania tak rozsiahleho skleníkového hospodárstva je aj dostatočné množstvo vody, ktoré chce investor zabezpečiť zachytávaním zrážkovej vody a vybudovaním vlastnej vodnej stavby – 100 metrov hlbokého vrtu. Avšak túto vodu potrebuje čerpať predovšetkým na technologické účely spaľovne, ako je chladenie škvary či príprava technologických roztokov. Na verejnom prerokovaní vystúpili odborníci na hydrogeológiu, ktorí upozornili, že zriadenie tohto vrtu a čerpanie vody by mohlo ohroziť nielen okolité zdroje pitnej vody, ale aj minerálne pramene využívané kúpeľmi Dudince. Zároveň poukázali na to, že táto oblasť patrí medzi regióny s nízkym úhrnom zrážok a vysokými letnými teplotami. Dlhodobé trendy naznačujú nárast období sucha, ktoré už v súčasnosti môžu ovplyvňovať dostupnosť vody.
A je tu ešte tretie vyjadrenie investora: „že vo vyspelých krajinách Európskej únie je energetické zhodnocovanie odpadov jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, práve energetické zhodnotenie odpadu v zariadeniach na energetické využitie odpadov „
Naša reakcia: Energia z komunálneho odpadu nie je obnoviteľný zdroj energie.
Táto informácia je zavádzajúca, pretože zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie sa dosahuje intenzívnejším využívaním zdrojov ako sú vietor, slnko, či geotermálna energia, a nie zvýšením spaľovania odpadov s nízkou energetickou efektivitou. Takéto tvrdenie je zároveň v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorý medzi obnoviteľné zdroje výslovne zaraďuje napríklad vodnú, slnečnú, veternú a geotermálnu energiu, pričom komunálny odpad medzi ne nepatrí. Vzostup výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je v Európskej únii na vzostupe a nie je to vzostup z energie získanej spaľovaním komunálnych odpadov.4)
Pozrime sa ešte na druhú5) informáciu o tomto zámere na Enviroportáli. Tu sa už dokonca ani neuvádza, že ide o vyjadrenie investora – správca Enviroportálu priamo konštatuje, že „Centrum má prispieť k riešeniu odklonu odpadov zo skládok vybudovaním zariadenia na dotriedenie a energetické zhodnotenie zmesového komunálneho a priemyselného odpadu s celkovou kapacitou 130 000 ton za rok. Nerecyklovateľné spáliteľné zložky budú využité v rámci centra energetickým zhodnotením 100 000 ton odpadov ročne na výrobu elektrickej energie a tepla.“
Naša reakcia: Prezentácia energetického využitia nerecyklovateľných spáliteľných zložiek je zavádzajúca.
Takto podaná informácia, ktorá uprednostňuje záujmy investora bez ukončeného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, vyvoláva dojem zaujatosti správcu tejto stránky. Navyše tvrdenie o nerecyklovateľných spáliteľných zložkách nie je nepravdivé, keďže podľa zoznamu uvedeného v správe o hodnotení má investor v úmysle spaľovať aj viaceré dobre recyklovateľné odpady.6)
Uvedené reakcie sú len reakciami na konkrétne vyjadrenia investora na stránke enviroportal.sk a nezohľadňujú množstvo ďalších argumentov proti výstavbe tejto spaľovne. V tomto článku sme sa napr. nezaoberali faktom, že spaľovňa odpadov je veľkým zdrojom znečisťovania ovzdušia a môže byť aj zdravotným rizikom. Rovnako je aj veľkým emitentom skleníkových plynov, ktorých zachytávanie je v podmienkach Slovenska v nadchádzajúcich rokoch a možno aj desaťročiach nereálne.
Zdroje:
3) https://www.climate2020.org.uk/wp-content/uploads/2020/04/078-079-C2020-Vahk.pdf
6) https://www.enviroportal.sk/eia/detail/energeticke-reuse-centrum-erc
