Plasty sú problematické aj tým, že sa rozpadajú na malé častice. A tie v prostredí okolo nás vydržia naozaj dlho. V oceánoch sa aj najväčšie a najodolnejšie kusy plastov rozpadajú vplyvom vĺn a slnečného žiarenia na mále kúsky do veľkosti 5 milimetrov, teda asi veľkosti mravca. Tieto častice nazývame „sekundárne mikroplasty“. Tohto typu mikroplastov, ktorý pochádza z napríklad z PET fliaš, z ktorých pijeme nápoje, rybárskeho náčinia, či jednorazových príborov a pod., je v moriach a oceánoch prítomného oveľa viac, než „primárnych mikroplastov“, ktoré boli v produktoch malé už na začiatku – ako napr. mikroguličky v zubných pastách.

Účastníkom aktivity sprostredkujeme zaujímavú diskusiu o výhodách a nevýhodách konzumácie lokálnych potravín a o témach potravinovej sebestačnosti a vplyve výberu potravín na životné prostredie. 

Dopady zmeny klímy ovplyvňujú komunity ľudí žijúcich v pobrežných územiach na celom svete. Podľa správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z roku 2009 môže byť do roku 2050 z pobrežných oblastí presídlených zhruba 200 miliónov ľudí práve v dôsledku zmeny klímy. Títo ľudia nie sú ohrození len stratou domovov, ale môžu tiež prísť o doterajší spôsob života a s ním spojenú kultúru.

Aktivita nás vedie k zamysleniu sa nad tým, aké rôzne sú životné štýly a stravovacie návyky ľudí v rôznych častiach sveta a ako tie ovplyvňujú životné prostredie. Občania alebo konzumenti? Miestne alebo globálne?