Globálne súvislosti

Aká je naša pôdna stopa?

Pôda je základom nášho života, dáva nám jedlo, ktoré jeme, filtruje vodu, ktorú pijeme, poskytuje nám suroviny potrebné na výrobu produktov, ktoré používame a je priestorom pre naše aktivity. Množstvo pôdy potrebnej pre náš život umožňuje vyčísliť pôdna stopa. Je to indikátor vhodný na meranie množstva pôdy využitej na výrobu tovarov a služieb. Prečítajte si viac o tom aká je naša pôdna stopa a koľko pôdy je potrebnej na výrobu rôznych vecí z nášho každodenného života.

Vodná stopa

Jeden obyvateľ Slovenska minie v priemere takmer 78 litrov vody na deň1. Toto je množstvo vody, ktoré míňame na varenie, pitie, upratovanie, hygienu a pod. Naša nepriama spotreba vody je však oveľa väčšia a často si to ani neuvedomujeme. Množstvo vody sa minie pri výrobe produktov, ktoré používame, či pri pestovaní plodín a chove zvierat, ktoré sú súčasťou našej potravy. Celkovej spotrebe vody – priamej a nepriamej - sa hovorí vodná stopa.

Články a rôzne informácie zo sveta.

Plasty sú problematické aj tým, že sa rozpadajú na malé častice. A tie v prostredí okolo nás vydržia naozaj dlho. V oceánoch sa aj najväčšie a najodolnejšie kusy plastov rozpadajú vplyvom vĺn a slnečného žiarenia na mále kúsky do veľkosti 5 milimetrov, teda asi veľkosti mravca. Tieto častice nazývame „sekundárne mikroplasty“. Tohto typu mikroplastov, ktorý pochádza z napríklad z PET fliaš, z ktorých pijeme nápoje, rybárskeho náčinia, či jednorazových príborov a pod., je v moriach a oceánoch prítomného oveľa viac, než „primárnych mikroplastov“, ktoré boli v produktoch malé už na začiatku – ako napr. mikroguličky v zubných pastách.

Účastníkom aktivity sprostredkujeme zaujímavú diskusiu o výhodách a nevýhodách konzumácie lokálnych potravín a o témach potravinovej sebestačnosti a vplyve výberu potravín na životné prostredie. 

Dopady zmeny klímy ovplyvňujú komunity ľudí žijúcich v pobrežných územiach na celom svete. Podľa správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z roku 2009 môže byť do roku 2050 z pobrežných oblastí presídlených zhruba 200 miliónov ľudí práve v dôsledku zmeny klímy. Títo ľudia nie sú ohrození len stratou domovov, ale môžu tiež prísť o doterajší spôsob života a s ním spojenú kultúru.

Aktivita nás vedie k zamysleniu sa nad tým, aké rôzne sú životné štýly a stravovacie návyky ľudí v rôznych častiach sveta a ako tie ovplyvňujú životné prostredie. Občania alebo konzumenti? Miestne alebo globálne?