Plasty sú syntetické materiály, ktoré boli objavené v 19. storočí. Vďaka svojim vlastnostiam sa ich využitie rýchlo rozšírilo a postupne sa stali jednými z najpoužívanejších materiálov. Je nepochybné, že majú pre spoločnosť množstvo výhod, ale zároveň predstavujú záťaž pre životné prostredie a v končenom dôsledku môžu ohrozovať aj zdravie organizmov, vrátane človeka.

Negatívne vplyvy na životné prostredie nemajú len plastové výrobky, ale aj tie z ostatných materiálov. Na ich výrobu je tiež potrebné vyťažiť, dopraviť a spracovať surovinu. Problémy môžu nastať aj pri ich nesprávnom využívaní a na konci životného cyklu, kedy sa s odpadom neraz nakladá nesprávne. Prečo sa teda pozornosť upriamuje hlavne na plasty?

Nadmerná spotreba a neudržateľné nakladanie s plastovým odpadom

Množstvo vyrobených plastov neustále narastá. Odborníci odhadujú, že od začiatku 50. rokov 20. storočia bolo vyrobených viac ako 8,3 miliárd ton plastu, z čoho asi 60 % skončilo buď na skládkach alebo v prírodnom prostredí [1]. Každoročne sa vo svete vyrába viac ako 300 miliónov ton plastov, z ktorých polovica je určená na jednorazové použitie [2]. S nárastom používania plastov narastá aj množstvo plastového odpadu a súčasné nakladanie s ním je neudržateľné a spôsobuje množstvo environmentálnych problémov. V Európe sa každoročne vyprodukuje približne 25,8 milióna ton plastového odpadu, z ktorého sa recykluje menej ako 30 %, skládkuje 31 % a spaľuje 39 % [3]. Veľkú časť plastového odpadu tvoria obaly. V roku 2015 tvorili obaly až 59 % všetkého plastového odpadu v EÚ. Na Slovensku v roku 2016 vzniklo 119 409 ton plastových obalov. Z tohto množstva sa recyklovalo necelých 52 %, zvyšok sa spálil v spaľovniach a uložil na skládky odpadu [4].  Predpokladá sa, že ak bude súčasný trend výroby a spotreby plastov vo svete pokračovať, tak do roku 2050 bude na skládkach a v životnom prostredí približne 12 miliárd ton plastového odpadu a priemysel plastov bude predstavovať až 20 % svetovej spotreby ropy [5].   

Približne 60% všetkých vyrobených plastov skončilo na skládkach alebo v prírode.Foto: Skládka komunálnych odpadov pri Ružomberku

Plytvanie prírodnými zdrojmi a devastácia prostredia

Základnou surovinou, ktorá sa používa na výrobu plastov je ropa, ktorá je neobnoviteľným prírodným zdrojom.  To znamená, že ak ju vyčerpáme, potrvá stovky až tisícky rokov kým sa jej zásoby znovu obnovia. V súčasnosti sa zásoby ropy odhadujú len na niekoľko desiatok rokov. Jej ťažba je energeticky veľmi náročná a má devastačné vplyvy na životné prostredie, a to nie len pri haváriách. Na výrobu plastov sa používajú aj ďalšie suroviny, ako napr. zemný plyn a uhlie. Spaľovaním a skládkovaním plastového odpadu tak strácame cenné suroviny, ktoré treba nanovo vyťažiť, dopraviť a spracovať aby z nich mohli byť vyrobené nové plasty. Ukladaním odpadu na skládky nedochádza len k plytvaniu zdrojmi, ale aj k zbytočnému záberu miesta v krajine.

Škodlivé je aj spomínané spaľovanie, pri ktorom sa do ovzdušia uvoľňujú emisie a po spálení ostáva škára a popolček, ktoré môžu byť nebezpečným odpadom a zneškodňujú sa skládkovaním. Z odhadov vyplynulo, že pri výrobe plastov a spaľovaní plastového odpadu vzniká na celom svete približne 400 miliónov ton CO2 ročne [3]. Množstvo emisií by sa dalo znížiť zvýšenou mierou recyklácie, ktorá by zredukovala potrebu ťažby novej suroviny. Predpokladá sa, že zo všetkého plastového odpadu, ktorý bol doposiaľ vyrobený sa recyklovalo len 9 % [6]. Ak by sa recyklovali všetky plastové odpady, potenciálne ročné úspory energie by zodpovedali 3,5 miliardám barelov ropy ročne [7], čo je približne jedna desatina spotrebovanej ropy vo svete za rok. Jeden barel je takmer 159 litrov.

Plastový odpad v prírode ohrozuje zdravie živočíchov

Je prakticky nemožné presne vyčísliť koľko plastového odpadu končí vo voľnej prírode. S odpadmi sa stretávame všade, v lesoch, na lúkach, v riekach, v oceánoch a veľká časť z nich sú práve plasty. Až 80 % všetkého odpadu v moriach tvoria práve plasty. Odhaduje sa, že sa ich do oceánov každý rok dostane viac ako 8 miliónov ton. To  je ako keby sa do mora každú minútu vyklopilo plné nákladné vozidlo  plastového odpadu [8].


Zdroj: https://www.foe.ie/takeaction/break-free-from-plastic/

Plastové kusy odpadu predstavujú nebezpečenstvo pre živočíchy, nakoľko sa na nich môžu zraniť, alebo si ich môžu zameniť s potravou, čo spôsobuje zadusenie alebo vyhladovanie, pretože ich žalúdky sú naplnené plastom. Plastový odpad zabíja každý rok až milión morských vtákov, 100 tisíc morských cicavcov, morských korytnačiek a nespočetné množstvo rýb [8]. Tento problém sa týka všetkých živočíchov, nie len morských. Okrem toho, že plasty končia v potravinovom reťazci, niektoré živočíchy, najmä vtáky si ich zamieňajú s prírodnými materiálmi a využívajú ich pri stavbe hniezd.  Hniezdo postavené z plastov je oproti prírodným materiálom nápadnejšie čím stráca svoju maskovaciu funkciu. Plasty môžu spôsobiť zvýšenú teplotu hniezda, čo môže mať za následok negatívny vývoj embrya vajíčka. Ďalším z negatívnych dôsledkom môže byť zvýšená úmrtnosť mláďat, hlavne ak sú súčasťou hniezda rôzne plastové šnúry, do ktorých sa môžu zamotať [10].  

Vtáky plasty využívajú pri stavbe hniezd, kde ich môžu ohrozovať, ak sa do nich zamotajú.Foto: A_Different_Perspective, pixabay.com

Mikroplasty

Plasty sa v prírode vplyvom slnečného žiarenia, vlhkosti a mechanického pôsobenia rozpadajú na mikroplasty - miniatúrne plastové častice s priemerom do 5 mm, ktoré sú v súčasnosti veľmi vážnym environmentálnym problémom. Sú prítomné vo vode, vzduchu, v pôde a boli objavené aj v niektorých potravinách. Ich vplyv na zdravie ľudí zatiaľ nie je známy. Kvôli ich nadmernému rozšíreniu v prostredí predstavujú riziko hlavne pre živočíchy, ktoré si ich mýlia s potravou alebo ich prijímajú keď konzumujú iné zvieratá. Z mikroplastov sa do ich krvného obehu môžu uvoľňovať rôzne škodlivé látky. Podrobný článok o mikroplastoch pripravujeme...

Legislatívne opatrenia EÚ a Slovenska v boji s plastami

Plasty sa stali celosvetovou témou, ktorú neriešia už len jednotlivci, ekologickí aktivisti, ale aj vlády. Do boja s plastovým odpadom sa pustila aj EÚ, ktorá už prijala niekoľko opatrení na obmedzenie plastov. Jedným z nich je napr. spoplatnenie ľahkých plastových tašiek a mikroténových vreciek v prípade ich použitia z iného ako hygienického dôvodu. Od roku 2021 bude v EÚ zakázaný predaj niektorých plastových produktov na jedno použitie ako napr. jednorazové plastové príbory, jednorazové plastové taniere, slamky a plastové vatové tyčinky. Obmedziť sa budú musieť aj plasty, ktoré sa nedajú recyklovať. Do roku 2030 majú byť všetky plastové obaly recyklovateľné [3]. Slovenská odpadová legislatíva bude zvýhodňovať výrobcov ľahšie recyklovateľných výrobkov. Výrobcovia, ktorého výrobok alebo obal je ľahšie recyklovateľný bude niesť nižšie náklady ako výrobca, ktorého výrobok je ťažko recyklovateľný [11]. Postupne sa bude musieť zvýšiť aj podiel recyklovaného materiálu na celkovom zložení niektorých výrobkov.  Napr. PET fľaše uvádzané na trh v členských krajinách EÚ budú musieť od roku 2025 obsahovať aspoň 25 % recyklovaných plastov. Od roku 2030  to bude ešte o 5 % viac.  Nová legislatíva ďalej stanovuje členským štátom EÚ do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90%. Slovensko na dosiahnutie tohto cieľa prijalo zákon o zálohovaní nápojových obalov, podľa ktorého sa budú musieť PET fľaše zálohovať od roku 2022.  

Čo s tým môžeme urobiť my ako jednotlivci?

Plasty by nespôsobili toľko problémov, keby väčšina z nich nebola predurčená na to, aby sa stala rýchlo odpadom. Každý človek je spotrebiteľom plastov a zároveň producentom plastových odpadov. Záleží len na nás koľko plastového odpadu vytvoríme a čo sa s ním stane. Aj ako jednotlivci môžeme prispieť k riešeniu problému s plastami a k ochrane životného prostredia.

Predchádzajme vzniku plastového odpadu a uprednostňujme výrobky z iných materiálov ako sú plasty

Zamysleli ste sa niekedy nad tým koľko plastového odpadu vyprodukujete? V mnohých prípadoch existujú k plastovým výrobkom plnohodnotné a dokonca aj lepšie alternatívy.  

  • Nakupujme bezobalovo - množstvo produktov si môžeme kúpiť bez plastového obalu (dokonca bez akéhokoľvek obalu), napr. mlieko v automate, zeleninu a ovocie na trhovisku, pečivo v pekárni. Stačí len navštíviť správny obchod a na nákup si pribaliť vlastnú fľašu, textilnú tašku či vrecko. Vo viacerých mestách na Slovensku sú špecializované bezobalové predajne, v ktorých môžeme nakúpiť napríklad rôzne potraviny, nápoje alebo načapovať drogériu.
  • Používaním vlastných trvácnych tašiek a vreciek na ovocie/zeleninu a pečivo znižujme množstvo plastového odpadu.
  • Na pitie uprednostňujme vodu z vodovodu alebo minerálneho prameňa pred balenou vodou. Používajme vlastnú fľašu, ktorú si môžeme kedykoľvek naplniť. Ak nakupujeme nápoje, uprednostnime tie, ktoré sú balené vo vratných obaloch. Ak ich chceme nakupovať, ale nie sú v ponuke, požiadajme obchodníka, u ktorého nakupujeme, aby ich zaradil do svojej ponuky. Všetky predajne nad 200 m2 predajnej plochy, ktoré ponúkajú nápoje v jednorazových obaloch, sú povinné ponúkať rovnaké typy nápojov aj vo vratných obaloch (ak sú na trhu).
  • Vyhýbajme sa používaniu jednorazového príboru a riadu. Uprednostňujme prevádzky, kde používajú opakovane použiteľný riad a príbor.
  • Odmietajme plastové slamky k nápojom, väčšinou je ich použitie zbytočné. Ak z nejakého dôvodu (napr. zdravotného) musíme slamku použiť, uprednostnime nerezovú pred plastovou.
  • Namiesto malých jednorazových obalov na smotanu, med, džemy, cukor atď. používajme väčšie balenia v skle + lyžičku.
  • „Kávu na cestu“ si kupujme do vlastných opakovane použiteľných obalov. Na prípravu kávy nepoužívajme kávu v jednorazových plastových kapsulách.  
  • Ak máme malé deti, používajme bavlnené plienky namiesto jednorazových. Jednorazové plienky okrem iného obsahujú aj plasty a ich používaním sa produkujú veľké množstvá odpadu. Uprednostnime látkové alebo drevné hračky pred plastovými.
  • Nakupujme oblečenie vyrobené z prírodných vlákien, ktoré sú vyrobené udržateľným spôsobom.
  • Ak nakupujeme nejaké výrobky z plastu, uprednostňujme tie, ktoré sú vyrobené z recyklovaných materiálov. Ak bude dopyt po recyklovaných produktoch, je predpoklad, že aj miera recyklácie bude rásť. Vyhýbajme sa problematickým plastom, ktoré sa nedajú recyklovať (hlavne kombináciám rôznych materiálov), ale napr. aj PVC, ktorý patrí medzi najškodlivejšie plasty.
Nakupujme bez obalov. Výrobky, potraviny, dokonca aj kozmetiku je možné kúpiť bez plastu.

Trieďme plastový odpad 

  • Dôkladným triedením a následnou recykláciou plastového odpadu sa obmedzí plytvanie surovinami, ušetria sa prírodné zdroje a zníži sa vplyv ich ťažby na životné prostredie. Okrem toho má recyklácia aj ekonomické výhody, napr. v porovnaní so skládkovaním a spaľovaním vytvára viac pracovných miest. Podľa zákona o odpadoch je každá obec/mesto povinné zabezpečiť triedený zber plastových odpadov a obyvatelia sú povinní sa do tohto zberu zapojiť. Ten kto sa nezapája do triedeného zberu porušuje zákon o odpadoch. Ak sa nám nepáči systém zberu odpadu v obci/meste, kde žijeme, alebo nie je dostatok zberných nádob na triedený zber, obráťme sa na obecný/mestský úrad a požiadajme o zlepšenie stavu. Každá obec a mesto je povinné zaviesť vhodný systém triedeného zberu a umožniť obyvateľom triediť odpad.
  • Ak natrafíme v prírode alebo na ulici na pohodený odpad, zodvihnime ho a vhoďme do príslušnej nádoby na triedený zber alebo zmesový komunálny odpad.

 

Od roku 2022 bude na Slovensku možné zálohovať jednorazové nápojové obaly.