Spálenie odpadu na ohnisku v záhrade, v sude, v krbe alebo v kotli sa môže zdať veľmi rýchle, pohodlné, lacné a tradičné riešenie. V minulosti to bol bežný spôsob zbavovania sa odpadov z domácnosti. V obciach neboli zavedené systémy zberu odpadov. Odpadov bolo neporovnateľne menej, ako je tomu dnes. To málo, čoho sme sa chceli zbaviť, nemalo tak rozmanité chemické zloženie ako dnešné odpady. Navyše znečistenie z iných zdrojov takmer neexistovalo. Za posledné ďesaťročia sa však situácia výrazne zmenila a preto už takéto „tradície“ nemôžeme „udržiavať“. Kvôli nášmu zdraviu a životnému prostrediu.

Prečo nespaľovať

  • Pri spaľovaní odpadu vznikajú nebezpečné škodliviny a jedy, ktoré neunikajú vysoko do atmosféry, ale zostávajú v miestnostiach, kde sa páli alebo neviditeľné dopadajú späť do blízkosti miesta, kde sa spaľuje, späť na dom, na záhradu, na úrodu...  Čím je spaľovanie nedokonalejšie (nízke teploty, málo kyslíka), tým viac škodlivín vzniká. Končia v našej domácnosti, v našom jedle a v našom tele. Málokto z tých, čo odpad v domácnosti spaľuje, si uvedomuje, že tým sebe, svojim blízkym a susedom môže spôsobovať zdravotné problémy. Najviac ohrozené sú malé deti, tehotné ženy a starší ľudia.
  • Spaľovaním prichádzame o suroviny, ktoré sme mohli získať pri vytriedení a recyklácii odpadu.
  • "Kultúra" spaľovania odpadu nevytvára tlak na ekologicky prijateľnejšie riešenia v hierarchii nakladania s odpadmi.

Spaľovne odpadov

Okrem domáceho spaľovania odpadov existuje aj priemyselné spaľovanie odpadov v spaľovniach, avšak toto by malo existovať ako jedna z posledných možností ako nakladať s odpadmi.  Nejde o ekologickú alternatívu, aj keď sa pri spaľovaní získa tepelná energia (veľmi nízka účinnosť, približne 17%). Popol, ktorý takýmto spaľovaním vzniká, môže tvoriť až jednu tretinu pôvodnej hmotnosti odpadov, avšak obsahuje nebezpečné látky, stáva sa z neho nebezpečný odpad. Ďalšie škodliviny, medzi inými aj rakovinotvorné dioxíny, môžu unikať do povetria.

Spaľovanie odpadu je zakázané!

V súčasnosti je v platnosti niekoľko zákonov, ktoré spaľovanie odpadov v domácnostiach a na voľných priestranstvách zakazujú.

  • Zákon o odpadoch zakazuje bez možnosti výnimky spaľovanie akéhokoľvek odpadu (vrátane zeleného odpadu zo záhrad, parkov, cintorínov atď.) v domácnostiach a na súkromných alebo verejných priestranstvách.
  • Zákon o ochrane pred požiarmi zakazuje zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a ďalej zakazuje vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov.
  • Občiansky zákonník, podľa ktorého nikto nesmie nad mieru prípustnú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami.
Pri spaľovaní vlhkého biologického odpadu vzniká oxid uhoľnatý, dechtové látky a rôzne škodlivé uhľovodíky. Foto: pixabay.com

Aké škodlivé látky sa uvoľňujú pri spaľovaní nasledovných odpadov?

  • Plasty: Ťažké kovy (najmä kadmium a zinok) – môžu spôsobiť vrodené chyby u novorodencov, rakovinu a kontaminovať pôdu. Oxid uhoľnatý – spôsobil pravdepodobne najviac otráv v histórii ľudstva. Prejavuje sa bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach. Môže spôsobiť až udusenie. Ftaláty – vyvolávajú rôzne poruchy najmä hormonálneho a reprodukčného systému. Monoméry plastov ako sú etylén, propylén, styrén (vznikajú pri spaľovaní polyetylénu, polypropylénu a polystyrénu) – vo vysokých koncentráciách sú jedovaté, narkotické. Majú vplyv na nervovú sústavu, krvný obeh. Zlúčeniny chlóru – vznikajú pri spaľovaní polyvinylchloridu (PVC), resp. všetkého, čo obsahuje chlór. Patria medzi ne chlorovodík – silne dráždi dýchacie cesty; vinylchlorid – je jedovatý, rakovinotvorný; plynný chlór a fosgén – silne dráždia dýchacie cesty, vo vysokých koncentráciách vedú k poleptaniu pľúc a k smrti.
  • Guma (napr. pneumatiky):  Styrén, oxid uhoľnatý a oxidy síry – dráždia dýchacie cesty. Sadze s obsahom jedovatých a rakovinotvorných polyaromatických uhľovodíkov.
  • Drevotrieska, okná a starý nábytok: Fenoly – sú leptavé, nepríjemne zapáchajúce jedy so silným dráždivým účinkom. Z náterových hmôt na nábytku a starých okien unikajú napr. ťažké kovy, ale i vysoko toxické PCB (polychlórované bifenyly) – sú silne rakovinotvorné. 
  • Viacvrstvový kombinovaný materiál  (tzv. tetrapak): Tento materiál tvorí niekoľko zlisovaných vrstiev papiera, polyetylénovej fólie a hliníka, z ktorých unikajú polyaromatické uhľovodíky a ťažké kovy.
  • Papier - Problematické je spaľovanie farebných letákov, časopisov, kriedových a voskovaných papierov, z ktorých unikajú ťažké kovy, dechtové látky.
  • Biologický odpad: Problematické je hlavne spaľovanie vlhkého biologického odpadu, ktoré sprevádza hustý dusivý dym, ktorý obsahuje hlavne oxid uhoľnatý, dechtové látky a rôzne škodlivé uhľovodíky.

Dioxíny sú považované za najtoxickejšie látky, ktoré vznikli ľudskou činnosťou. Vznikajú aj ako vedľajší produkt pri spaľovaní odpadov (plastov, gumy, drevotriesky, papiera, nápojových kartónových obalov, farbami a lakmi natretého dreva, biologického odpadu). Dioxíny poškodzujú imunitný systém, narušujú hormonálny systém, poškodzujú vyvíjajúci sa plod v tele matky, podporujú rast nádorov, negatívne vplývajú na kardiovaskulárny systém, podporujú cukrovku, spôsobujú kožné ochorenia, poškodzujú nervový systém.  Dioxíny majú vysoko bioakumulatívne schopnosti – hromadia sa v tkanivách (hlavne tukových) živých organizmov. Aj na Slovensku boli vo viacerých oblastiach namerané zvýšené hodnoty dioxínov.

Čo teda robiť s odpadmi?

Keď povieme NIE spaľovniam a spaľovaniu, je podstatné, aby sme sami prispeli k tomu, aby odpad nebolo potrebné spaľovať:

  1. Najlepšie je odpad nevytvárať. Myslite na to už pri nákupoch. Vyhýbajte sa tovaru na jedno použitie, zbytočným obalom. Uprednostnite tovar, ktorý sa dá opraviť a opätovne používať.
  2. Ak už niečo nepotrebujete, darujte to príbuzným, priateľom, charitatívnym organizáciám... Pokazené veci skúste najprv opraviť.
  3. Kompostujte biologické odpady. Je to jednoduchý spôsob ako získať zadarmo kvalitné hnojivo – kompost pre pestovanie okrasných a úžitkových rastlín.
  4. Trieďte odpad. Zapojte sa do systému triedenia, ktorý je zavedený vo vašej obci/meste. Triediť sa dajú aj zložky, ktoré sa zbierajú napr. v škole, v zberných surovinách, rôznych predajniach...

Čo môžeme spaľovať?

Na vykurovanie a ohrev teplej vody je najlepšie z pevných palív používať drevo, v špeciálnych kotloch aj drevné pelety, brikety, štiepku. Na opekanie na ohni môžeme používať len dostatočne suché drevo. Drevo však nesmie byť chemicky ošetrené a vlhké, pretože jeho spaľovaním vznikne niekoľkonásobne viac škodlivých látok ako pri spaľovaní suchého dreva.

Biologicky rozložiteľné odpady kompostujme.

Nespaľujme s humorom

Viac o nespaľovaní

Ponúkame vám bezplatne viacero informačných materiálov, ktoré sa venujú spaľovaniu odpadov a súvisiacim témam: