odpady

Nebezpečné PFAS sa našli v popole, v procesnej odpadovej vode a v spalinách ZEVO (zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov)

26.07.2023

Čo sú PFAS?

PFAS (perfluóralkylované a polyfluóroalkylované látky) sú skupinou niekoľko tisíc syntetických chemických látok, ktoré sú vysoko stabilné a perzistentné. Keďže sa v životnom prostredí takmer nerozkladajú, dostali aj názov „večné chemikálie“. Rôzne druhy PFAS sa používajú predovšetkým na povrchovú úpravu napr. v textilnom priemysle (vodoodolné oblečenie), v stavebníctve (kompozitné drevené materiály, podlahy), pri úprave obalov (vodovzdorné potravinové obaly), v kuchynskom riade (teflónové panvice), v elektrozariadeniach, v hasiacich penách a v automobilovom priemysle. V posledných rokoch však boli potvrdené obavy z ich nebezpečných vlastností. Niektoré z týchto látok sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách, sú toxické pre reprodukciu, sú rakovinotvorné, môžu spôsobovať poškodenie vyvíjajúceho sa plodu, zmeny hormonálnej rovnováhy a zmeny funkcie štítnej žľazy. Vedci preto „bijú na poplach“ a vyzývajú inštitúcie a priemyselné odvetvia, aby tieto látky vyraďovali z produktov, z výrobných procesov a všeobecného používania a aby sa namiesto nich hľadali a začali používať bezpečnejšie alternatívy.

6 argumentov prečo spaľovne odpadov nie sú dobrým riešením pre energetickú a klimatickú krízu

18.07.2023

Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.

Bez plastu

Plasty sú syntetické materiály, ktoré boli objavené v 19. storočí. Vďaka svojim vlastnostiam sa ich využitie rýchlo rozšírilo a postupne sa stali jednými z najpoužívanejších materiálov. Je nepochybné, že majú pre spoločnosť množstvo výhod, ale zároveň predstavujú záťaž pre životné prostredie a v končenom dôsledku môžu ohrozovať aj zdravie organizmov, vrátane človeka.

Dovolenka šetrnejšia k prírode

Masový turizmus má na mnohé miesta na Zemi devastujúci vplyv. Mali by sme sa zaoberať výberom dovolenky a snažiť sa o taký spôsob cestovania a dovolenkovania, ktorý bude mať čo najmenší negatívny dopad na prírodu. Spísali sme pre vás tipy, ktoré vám v tom môžu pomôcť. 

Spaľovne odpadov nie sú riešením pre energetickú krízu – energetická účinnosť spaľovní odpadov v EÚ je enormne nízka

09.06.2023

Podporovatelia spaľovní odpadov, ako zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, veľmi radi zdôrazňujú fakt, že v súčasnej energetickej kríze odpad nadobúda oveľa väčšiu hodnotu ako energetický nosič a že je možné ním túto krízu riešiť. Pozrime sa však bližšie na energetickú účinnosť spaľovní v EÚ – ako sú teda prínosné pre dodávanie tepla a elektriny a s akým environmentálnym dopadom.

Centrá cirkulárnej ekonomiky – greenwashing alebo neznalosť investora?

30.05.2023

V súčasnosti si stále viac ľudí uvedomuje existenciu klimatickej a environmentálnej krízy a ich dopadu na životné prostredie a naše životy. Títo ľudia potom hľadajú a zavádzajú do praxe udržateľnejšie riešenia v rámci svojich pracovných kompetencií, ale aj osobného života. Pri svojich rozhodnutiach sú ochotní preferovať environmentálne priaznivejšie riešenia a produkty a dokonca si za ne aj priplatiť.

Na Slovensku spaľujeme odpad zo zahraničia, pre náš odpad chceme budovať ďalšie spaľovne

23.05.2023

V roku 2022 MŽP SR povolilo dovoz 648 165 ton odpadu, z čoho až 488 635 ton odpadov tvorili odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 52 povolení na dovoz odpadu určeného na spálenie, zo siedmych krajín – Belgicko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko a Taliansko. Viac ako polovica povolení (27) bolo vydaných pre talianskych žiadateľov. Z hľadiska hmotnosti sa dováža na spálenie najviac odpadu z Rakúska. V minulom roku bolo vydaných 15 povolení na dovoz 253 000 ton rakúskeho odpadu.[1]

Európska komisia predstavila návrh pre zníženie množstva plastových obalov

15.02.2023

Problém s nadprodukciou plastov, ako aj neúmerným množstvom plastového odpadu, začala Európska únia riešiť pred niekoľkými rokmi. Na Slovensku už jeden rok platí legislatívne opatrenie transponované z európskej smernice o zákaze jednorazových plastov, ako sú slamky, jednorazový príbor, taniere, polystyrénové obaly na jedlá a nápoje.

Havárie spaľovní v Európe

03.02.2023

Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.

Vianoce šetrné k prírode

Počas vianočných sviatkov vyprodukujeme až dvojnásobné množstvo odpadu ako v iných častiach roka. Niet divu, predvianočný čas je pre predajcov obdobím najväčších tržieb, priemerne na osobu nakúpime dary takmer za 250€. Ďalších 250€ dávame na výzdobu, jedlo atď., potom z toho jedla tretinu vyhodíme. Radi dávame aj prijímame, každý šiesty Slovák sa pri tom aj zadĺži. Je to aj dôsledok reklamných kampaní, ktoré začínajú pár mesiacov pred Vianocami a vrcholia nákupnými orgiami typu Čierny piatok, ktorý trvá nie deň, ale aj týždeň. Počas Vianoc pribúda najviac prípadov depresií a samovrážd. Takmer každý druhý človek prežíva stres, z týchto sviatkov radosti a pokoja. A odpadu.

Možno by sme ich mohli prežívať skromnejšie, uľaví sa nielen prírode, ale možno aj nám. 

Stránky